|
|
Fake news as a security and political issue today
Hadbavniková, Ivana ; Romancov, Michael (vedoucí práce) ; Charvát, Jan (oponent)
Témou diplomovej práce je fake news ako bezpečnostný a politický problém súčasnosti. Pojem fake news nie je terminologicky ukotvený. Táto diplomová práca sa predovšetkým zameria na teoretické uchopenie pojmu fake news a jeho odlíšenie od príbuzných pojmov, s ktorými býva nesprávne zamieňaný. Ďalej sa bude venovať sociálnym sieťam, ktoré môžu napomáhať pri šírení fake news a zároveň bude v diplomovej práci opísaný aj spôsob ich odhaľovania v online prostredí. S pojmom fake news sa v súčasnosti často spája aj pojem hybridnej hrozby alebo je o ňom referované ako o možnom nástroji hybridnej vojny, preto bude v diplomovej práci venovaná časť, ktorá sa bude zaoberať týmito konceptami a ich kritikou. Fake news ako bezpečnostný a politický problém bude skúmaný na príklade Českej republiky na základe zvolenej definície fake news so zameraním na vplyv Ruska. Najskôr budú zmapovaní možní šíritelia fake news v Českej republike a následne budú skúmané štyri vybrané webové stránky a ich správy o vybraných udalostiach týkajúcich sa Ruska v období od marca 2020 až do súčasnosti.
|
|
|
The influence of personality and selected media on the perception of the Covid-19 pandemic
El Hadjoine, Muhamed Amin ; Vranka, Marek (vedoucí práce) ; Ježková, Tereza (oponent)
Predmetom tejto diplomovej práce je problematika šírenia falošných správ o ochorení COVID- 19. Cieľom práce je za pomoci kvantitatívneho výskumu, konkrétne dotazníkového šetrenia zmapovať súvis medzi osobnostnými črtami, politickou orientáciou, využívanými zdrojmi informácií a schopnosťou rozlíšiť pravdivé a nepravdivé informácie o ochorení COVID-19. Teoretická časť práce vysvetľuje kľúčové pojmy súvisiace s falošnými správami, ich charakteristické črty a praktiky šírenia. Vnadväznosti na vytýčené ciele predstavuje psychologické faktory, ktoré ovplyvňujú šírenie falošných správ, odôvodňuje náchylnosť značnej časti populácie dôverovať falošným správam a predstavuje koncepty päťfaktorového modelu osobnosti a testovania kognitívnej reflexie. Praktická časť práce je venovaná výskumu, ktorého cieľom bolo priblížiť faktory vplývajúce na tendenciu považovať falošné správy o ochorení COVID-19 za dôveryhodné. Väčšia pozornosť bola venovaná vplyvu osobnosti jednotlivcov na ich postoje k pandémií. Dáta zbierané formou dotazníkového skúmania signalizujú, že osobnostné charakteristiky opísané v modeli Big Five nemajú výrazný vplyv na dispozíciu uveriť falošným správam. Mierny vplyv majú...
|
|
|
Fake news during the presidental elections in the Czech Republic 2018 and in Slovakia 2019
Oravcová, Jana ; Lizcová, Zuzana (vedoucí práce) ; Handl, Vladimír (oponent)
Komparatívna prípadové štúdia v celkom 12 kapitolách prináša kvalitatívny výskum s cieľom preukázať a preskúmať výskyt a použitie fake news vo vybranom súbore 13 televíznych diskusií. Komparatívny charakter práce porovnáva prípad prezidentských volieb v Českej republike (2018) a na Slovensku (2019). Prvá časť práce popisuje metodológiu a teoretické poznatky o fake news a úlohe televíznych diskusií v predvolebnej kampani. Ďalšia časť práce sa venuje prípadom prezidentských volieb, stručne popisujúc vývoj volebnej kampane nasledovaný analýzou. Závery sú zhrnuté v súhrnnej hodnotiacej kapitole. Medzi najdôležitejšie fake news rezonujúce v skúmanom súbore dát práca identifikuje tému migrácie, nedôveru voči médiám, podozrenia z nekalého financovania kampane a pokusy o ovplyvnenie volieb. Hlavným rozdielom medzi skúmanými prípadmi je povaha politického boja, kedy v Českej republike kandidoval vtedajší prezident. Kľúčové slová: Fake news, dezinformácie, prezident, voľby, kampaň, televízna diskusia, Miloš Zeman, Jiří Drahoš, Zuzana Čaputová, Maroš Šefčovič
|
|
|
Fake news genres
Prokypčák, Matej ; Řehořová, Irena (vedoucí práce) ; Švantner, Martin (oponent)
Diplomová práca sa skladá z dvoch hlavných častí. V teoretickej časti sa zaoberáme základným terminologickým rámcom falošného spravodajstva, vývojom dezinformácií, falošných správ, hoaxov, propagandy a ich formou a podobou, akú nadobúdali. Pozrieme sa tiež na dezinformácie a hoax a propagandu ako na špecifické žánre falošného spravodajstva. V práci ďalej analyzujeme spôsob šírenia hoaxov a dezinformácií a kritériá, podľa ktorých sú hoaxy rozpoznávané aj označované. Dôležitou súčasťou teoretickej časti práce je tiež manipulácia s obsahom a stanovenie si kritérií, na základe ktorých falošné informácie môžeme rozpoznávať. Zameriame sa predovšetkým na elektronickú oblasť a oblasť nových médií, ktoré sú reprezentované najmä sociálnymi sieťami. Vo výskumnej a analytickej časti diplomovej práce sa pozrieme na spôsoby, akými rôzne weby klasifikujú dezinformácie a hoaxy, podľa akých kritérií pristupujú k ich klasifikácii a či sú tieto spôsoby jednoznačné a konzistentné. Druhá dôležitá časť výskumu bude analyzovať postoje tradičných a alternatívnych médií k práci s falošným spravodajstvom a hoaxmi. Pokúsime sa priniesť pohľad oboch zainteresovaných strán, teda zástupcov tradičných médií, ako aj alternatívnych médií.
|
host ::
RSS.