|
| |
|
|
Road to Camp David and beyond: Ripeness and Third-party Mediation of the Israeli-Egyptian Conflict
Nemčovská, Ľubomíra ; Kalhousová, Irena (vedoucí práce) ; Soukup, Jaromír (oponent)
Diplomová práca sa zaoberá riešením konfliktu medzi Izraelom a Egyptom a poskytuje nový uhol pohľadu na podpísanie prvej Arabsko-Izraelskej mierovej zmluvy. Autor využíva výskumnú metódu prípadovej štúdie, ktorá umožňuje detailnú analýzu témy a sprostredkováva odpovede na tri vybrané výskumné otázky: Prečo sa dlhoročné nepriateľské krajiny zapojili do rokovaní s cieľom vyriešiť ich vzájomný konflikt?, Ako sprostredkoval Jimmy Carter samit v Camp David? a Čo presvedčilo Izrael a Egypt, aby uzavreli mierovú zmluvu?. Práca je rozdelená do dvoch analytických častí, podľa teoretického modelu použitého na analýzu výskumných otázok. Prvá časť sa zameriava na teóriu zrelosti Williama I. Zartmana a jej koncept "vzájomne bolestivého mŕtveho bodu" opozičných strán, ktorý ich prinúti hľadať "východisko" z zdĺhavého konfliktu. Rozbor týchto podmienok s cieľom dosiahnuť "zrelý okamih" umožní tretej strane predložiť vhodné návrhy na vyriešenie daného sporu. Druhá časť tejto práce sa venuje procesu mediácie, vedený americkým prezidentom Jimmym Carterom v období medzi septembrom 1978 a marcom 1979. Obsiahla teória mediácie tretej strany je použitá na objasnenie mediačných stratégií, potenciálnych predsudkov a vplyvu Jimmyho Cartera, ktorý zohral kľúčovú rolu pri uzavretí mierovej zmluvu medzi Izraelom a Egyptom....
|
|
| |
|
|
South Korean Nuclear Program and the American Support of the Authoritarian Regime
Stoláriková, Lenka ; Hornát, Jan (vedoucí práce) ; Raška, Francis (oponent)
Problematika šírenia jadrových zbraní na Kórejskom polostrove a otázka legitimity a podpory nedemokratických vládcov, patria medzi aktuálne politické výzvy. Zárodky kórejských jadrových snáh siahajú až do 70. rokov 20. storočia, kedy autoritatívny juhokórejský prezident Pak Čong-hi nariadil spustenie tzv. Projektu 890. Spojené štáty, dlhoročný ochranca a sponzor Soulu, museli nájsť spôsob, ako sa s touto situáciou popasovať a zvážiť svoje spojenectvo s Južnou Kóreou. Táto práca je predovšetkým analýzou americkej podpory juhokórejského autoritatívneho režimu na konci 70. rokov. Jej hlavným cieľom je vyhodnotiť, či bolo možné, aby Spojené štáty obmedzili svoju finančnú a vojenskú pomoc na sklonku vlády Pak Čong- hiho a presadzovali demokratizáciu krajiny. Snaží sa preskúmať faktory, ktoré mali vplyv na rozhodnutie Spojených štátov. Následne verifikuje teóriu Owena a Poznanskeho o existencii dvoch podmienok, potrebných na to, aby boli USA ochotné prestať podporovať proamerický autoritatívny režim a umožnili konanie demokratických volieb. Táto práca nadväzuje na ich výklad a dopĺňa ho o ďalšie faktory, relevantné pre tento prípad. Argumentuje, že jedným z významných aspektov pri rozhodovaní mohli byť práve juhokórejské jadrové snahy a s nimi spätá nespoľahlivosť Paka ako amerického spojenca.
|
|
|
Vztahy Československa a Spojených států v letech 1977-1981
Hrušková, Ivana ; Horčička, Václav (vedoucí práce) ; Koura, Jan (oponent)
Diplomová práce "Vztahy Československa a Spojených států v letech 1977 - 1981" sleduje povahu a vývoj bilaterálních vztahů těchto států především v období prezidentského mandátu Jimmyho Cartera. Charakterizuje zahraniční politiku Spojených států vůči komunistickým státům východní Evropy na přelomu 70. a 80. let 20. století a porovná ji se zahraniční politikou Nixonovy a Fordovy administrativy. Stručně práce pojednává o situaci panující ve Spojených státech koncem 70. let, o dopadech působení Carterovy administrativy na celkový vývoj vztahů mezi Spojenými státy a Sovětským svazem, a o vlivu změn na mezinárodním poli na relaci ČSSR - USA. Hlavní pozornost je věnována povaze československo-amerických vztahů, otázkám společného zájmu a třecím plochám mezi zeměmi. Sledovány jsou především vztahy politické a diplomatické, hospodářské a také kulturní. Analyzována je i Carterova iniciativa za dodržování lidských práv ve světě a naplňování helsinských závazků, která měla zásadní význam na další vývoj vztahů Spojených států se sovětským blokem. Klíčová slova: československo-americké vztahy, Spojené státy, Československo, Sovětský svaz, Jimmy Carter, Zbigniew Brzezinski, lidská práva, détente, politika diferenciace
|
host ::
RSS.