|
|
Vinařská tradice v Bratislavě
Horváth, Dávid ; Uhrík,, Martin (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Vinohradnictví odpradávna patřilo k Bratislavě. V archivních zprávách se zmiňuje již od poloviny 13. století. Vinice se táhly od Bratislavského hradu až do Rače a Vajnor. Zejména v minulém století začala vinice ve velkém nahrazovat výstavba bytových a rodinných domů. Tento trend stále přetrvává a developeři lákají na bydlení s výhledem na město a blízkost přírody, z níž však sami ubírají. Vinohrady tak už století ustupují rozvíjející se městu a toto historické dědictví upadá do zapomnění. Vinohrady však nejsou pouze vzpomínkou na slavnou minulost, ale i nenahraditelné tvoritele biodiverzity a přispívá k lepšímu klimatu města. Cílem diplomové práce je analýza ústupu vinic rozrůstající se Bratislavě. Podmínky pro pěstování vinné révy a jeho zpracování v Bratislavě a okolí. Následně nalezení vhodné formy a uplatnění výstupů z analytické části v konkrétním architektonickém návrhu.
|
|
|
Vodojemy - Brno, Žlutý kopec
Murínová, Miriam ; Kolář, Vojtěch (oponent) ; Nový, Vítězslav (vedoucí práce)
Diplomová práca sa venuje návrhu nových intervencií v rámci územia nad podzemnými vodojemami na Žlutém kopci. Na riešenom území sa stretávajú rôzne mestské štruktúry, atmosféry a vplyvy okolia, prírodné či urbanistické. Miesto je jedinečné svojou polohou v bezprostrednej blízkosti historického centra mesta Brno, potenciálom zeleného verejného priestranstva v rámci zastavanej mestskej časti s výhľadom na dominantu mesta, hrad Špilberk. Cieľom práce je tak ponúknuť návrh, ktorý reaguje na podnety okolia, dopĺňa už existujúce podzemné vodojemy. Pozýva obyvateľov mesta, nových návštevníkov či turistov k regenerácii tela aj duše, v galérii či atletickom centre v prostredí vodojemov. Program miesta tak ponúka priestor komunitný, spoločenský skrz nové kultúrne a návštevnícke centrum a zároveň upokojujúci vo forme parku.
|
|
| |
|
|
Jaroslavice – sídlo v krajině
Dräxlerová, Laura ; Ryšavá, Hana (oponent) ; Foretník, Jan (vedoucí práce)
Projekt kultúrneho hubu Jaroslavice vychádza z bohatej histórie tejto malej pohraničnej obce. Cieľom projektu je prispieť k zlepšeniu situácie v regióne pripojením na kultúrnu sieť a koordinovaním kreatívnych projektov v tejto oblasti. Zameriava sa na prilákanie zahraničných a českých umelcov a oboznamovanie lokálnej komunity s ich prácou. Na dennej báze tiež spolupracuje s umeleckými školami. Poskytuje množtvo workshopov a kurzov pre domácich. Zameriava sa najmä na mladšiu generáciu a snaží sa podporiť budovanie jej vzťahu ku kultúre a kreativite. Najzaujímavejšou časťou stavby je „Laboratórium svetla“. Je zostavené z 8 rôzmych svetelných situácií, na ktorých si môžu umelci trénovať svoje zručnosti alebo sa inšpirovať k tvorbe.
|
|
|
Kulturní centrum Velké Němčice
Tomašáková, Alexandra ; Krettová, Eva (oponent) ; Nový, Vítězslav (vedoucí práce)
Diplomová práca sa zaoberá návrhom nového kultúrneho centra v obci Velké Němčice. To sa nachádza v historickom centre obce. Súčasný objekt kultúrneho domu nedostatočne slúži svojmu účelu a je potrebná jeho revitalizácia. Objekt vystavaný v 60. rokoch 20. storočia je jedným z mnohých kultúrnych zariadení takéhoto typu. Postupom času boli na mieste doplnené rôzne dostavby a prístavby, ktoré sú zodpovedné za neucelený vzhľad budovy. Cieľom práce bolo preveriť možnosti návrhu nového kultúrneho centra, ktoré by lepšie slúžilo obyvateľom obce a tiež by mohlo byť príkladom ako narábať s takýmto typom budovy, ktorý sa nachádza vo všetkých kútoch Česka. Dôraz je kladený na funkčnosť a variabilitu priestorov, ktoré tak majú vytvoriť viacúčelové kultúrne zázemie obce s komunitným charakterom. Okrem iného tu má vzniknúť aj pevné zázemie pre miestnych a ich krúžky, kluby či koníčky. Budova tiež reaguje na kontext štruktúry danej obce a snaží sa začleniť do jej okolia. Návrhu predchádzala aj urbanistická štúdia samotného centra obce a jej námestia, ktoré je tiež v istom zmysle kultúrnym centrom obce, kde sa má odohrávať jej spoločenský život. Multifunkčné kultúrno-vzdelávacie centrum v sebe zahŕňa mnoho funkcií a služieb, ktoré majú obohatiť spoločenské dianie vo Velkých Němčiciach a napomôcť ich ďalšiemu rozvoju.
|
|
|
Konverzia mestského bloku v Ľubľani
Uhríková, Tatiana ; Rypl Žabčíková, Ada (oponent) ; Nový, Vítězslav (vedoucí práce)
Návrh urbanisticko – architektonickej štúdie vnútrobloku slúži ako ideový koncept konverzie historického mestského bloku Ľubľane a zároveň ponúka možné odpovede na problematiku zahusťovania centier miest, využitia vágnych mestských priestorov, ktoré stratili svoj význam. Prvá časť návrhu sa zaoberá riešením mikrourbanizmu vnútrobloku, ktorý v súčasnosti prechádza mnohými stavebnými úpravami, ktoré ale nakoniec viedli k jeho devastácií a degradácii prostredia. Návrh urbanizmu reaguje na živelnosť mestského organizmu, rešpektuje jeho jedinečný kontext a má za úlohu vytvoriť prirodzené prostredie, ktoré je schopné stať sa súčasťou lokality bez narušenia jej pôvodnej integrity a charakteru.Druhá časť návrhu predstavuje architektonickú štúdiu Kultúrneho centra s divadelnou scénou, ktorého idea a koncept vznikli ako výsledok úvah o zahusťovaní mesta a využívaní potenciálu „prázdnych miest” za účelom priniesť nové kvality a nový impulz života. Rovnako uplatňuje aj poznatky z diela Christophera Alexandra a jeho Jazyka vzorov, ktorý slúžil ako teoretický základ a veľký zdroj inšpirácie. Analytická časť a proces práce prirodzene vyústili do programu kultúrneho centra a divadla, ako vhodného a chýbajúceho prvku mesta, ktorý vytvorí silné centrum aktivity naprieč rozličnými vekovými skupinami a komunitou. Organizácia hmotovej štruktúry jednotlivých náplní a rozdelenie programu odpovedá na otázky urbanizmu, konkrétnych predstáv o fungovaní lokality, kvality prostredia a vytvárania pozitívnej geometrie verejného priestoru. Funkčná náplň v centre odzrkadľuje myšlienku zahusťovania v rámci organizácie priestoru a vytvára organizmus mesta v meste. Termín zahusťovania nie je myslený primárne ako zahusťovanie formálne, ale obsahové, ktoré prináša množstvo nových, rôznorodých aktivít do riešeného územia.
|
|
|
NÁMESTOVO : Možnosti města
Kubík, Lukáš ; Mašek, Radomír (oponent) ; Marek, Jiří (vedoucí práce)
Najsevernejšie územie Slovenska. Horná Orava. Bezprostredné susedstvo s Poľskom, blízkosť hraníc s ČR. Centrum rozľahlého a relatívne husto osídleného okresu (má rozlohu 690, 46 km2 a žije tu 60 653 obyvateľov). Celý okres je chránenou krajinnou oblasťou, bohato zalesnený. Priamo katastrom mesta prechádza Ramsarská chránená oblasť. Mesto leží na úpätí Oravských Beskýd, Magury a brehoch Oravskej priehrady, ktorá zaplavila západnú časť Oravskej kotliny. Do okresu nevedie železnica, pomerne hustý raster sídel generuje rozvinutú cestnú sieť a frekventovanú prímestskú autobusovú dopravu. Mestá Tvrdošín a Trstená sú od Námestova vzdialené len 14 km. Spolu 24 800 obyvateľov spája atraktívna trasa popri Oravskej priehrade, ktorej potenciál by sa znásobil dobudovaním cyklistického chodníka. Námestovo je aj napriek nižšiemu počtu obyvateľov (8000) sídlom spoločnej administratívy verejnej správy, centrom rekreácie, letných festivalov a nočného života, ktoré lákajú do mesta veľký počet návštevníkov. Riešené územie sa nachádza na spojnici centra mesta Námestovo a sídliska Brehy – miesta s najväčšou koncentráciou obyvateľov mesta . Význam neveľkého centra neveľkého mesta naberá na vážnosti veľkosťou svojej spádovej oblasti . Funkcie nadmestského významu sú lokalizované do štyroch oblastí – Námestie P. O. Hviezdoslava s komerčnou zónou, obchodom a službami, Námestie A. Bernoláka – administratíva a úrady, Dolné Brehy – zdravotníctvo, Priemyselná zóna – sústredené výrobné služby a pracovné príležitosti vo výrobe. Z týchto lokalít sa nachádzajú v riešenom území celkom dve – obchodná a zdravotnícka. Napriek svojmu významu, ktorú mu prirodzene dodávajú spomínané oblasti – Zdravotnícka (poliklinika) a obchodná (nákupné centrum), svojim vzhľadom, stvárnením a charakterom nezodpovedá svojej funkcii. Absentuje tu hlbší výraz, uchopenie a následné využitie verejného priestoru, koncepcia či dlhodobá stratégia.
|
|
| |
|
|
REVITALIZACE A PROSTOROVÁ KULTIVACE KLÁŠTERA DOMINIKÁNŮ VE ZNOJMĚ
Gašincová, Simona ; Mačuda, Michal (oponent) ; Havliš, Karel (vedoucí práce)
Predmetom diplomovej práce je urbanistická a architektonická štúdia komplexu kláštora dominikánov v historickom centre mesta Znojmo. Práca si kladie za cieľ nájsť vhodné programové riešenie areálu s ohľadom na historický i súčasný spoločenský kontext tak, aby sa riešené územie opätovne začlenilo do života a štruktúry mesta. Teoretická časť diplomovej práce analyzuje historicko-kultúrne východiská v oblasti architektúry cirkevných stavieb, viery v spoločnosti a komunity Rádu bratov kazateľov. Návrhová časť diplomovej práce sa venuje celkovej revitalizácií areálu, pozostávajúcej z prestavby objektu bývalého kláštora dominikánov, priľahlého objektu fary, návrhu novostavby dopĺňajúcej stavebný súbor a kultivácií exteriérových plôch. Dôraz je kladený na udržateľné využitie areálu ako funkčného prepojeného celku odpovedajúceho potrebám modernej mestskej spoločnosti. Výsledkom návrhu je komplexné riešenie vytvárajúce nové prostredie pre kultúru, služby, prácu, bývanie i voľný čas, a tým zároveň posilňovať komunitné vzťahy obyvateľov Znojma.
|
|
|
Konverzia mestského bloku v Ľubľani
Uhríková, Tatiana ; Rypl Žabčíková, Ada (oponent) ; Nový, Vítězslav (vedoucí práce)
Návrh urbanisticko – architektonickej štúdie vnútrobloku slúži ako ideový koncept konverzie historického mestského bloku Ľubľane a zároveň ponúka možné odpovede na problematiku zahusťovania centier miest, využitia vágnych mestských priestorov, ktoré stratili svoj význam. Prvá časť návrhu sa zaoberá riešením mikrourbanizmu vnútrobloku, ktorý v súčasnosti prechádza mnohými stavebnými úpravami, ktoré ale nakoniec viedli k jeho devastácií a degradácii prostredia. Návrh urbanizmu reaguje na živelnosť mestského organizmu, rešpektuje jeho jedinečný kontext a má za úlohu vytvoriť prirodzené prostredie, ktoré je schopné stať sa súčasťou lokality bez narušenia jej pôvodnej integrity a charakteru.Druhá časť návrhu predstavuje architektonickú štúdiu Kultúrneho centra s divadelnou scénou, ktorého idea a koncept vznikli ako výsledok úvah o zahusťovaní mesta a využívaní potenciálu „prázdnych miest” za účelom priniesť nové kvality a nový impulz života. Rovnako uplatňuje aj poznatky z diela Christophera Alexandra a jeho Jazyka vzorov, ktorý slúžil ako teoretický základ a veľký zdroj inšpirácie. Analytická časť a proces práce prirodzene vyústili do programu kultúrneho centra a divadla, ako vhodného a chýbajúceho prvku mesta, ktorý vytvorí silné centrum aktivity naprieč rozličnými vekovými skupinami a komunitou. Organizácia hmotovej štruktúry jednotlivých náplní a rozdelenie programu odpovedá na otázky urbanizmu, konkrétnych predstáv o fungovaní lokality, kvality prostredia a vytvárania pozitívnej geometrie verejného priestoru. Funkčná náplň v centre odzrkadľuje myšlienku zahusťovania v rámci organizácie priestoru a vytvára organizmus mesta v meste. Termín zahusťovania nie je myslený primárne ako zahusťovanie formálne, ale obsahové, ktoré prináša množstvo nových, rôznorodých aktivít do riešeného územia.
|
host ::
RSS.