| |
| |
|
Správa vývojové dokumentace přes WWW II
Gregárek, Ondřej ; Sysel, Petr (oponent) ; Balík, Miroslav (vedoucí práce)
Document server je webová aplikace ovladatelná přes internetový prohlížeč, která má sloužit pro správu vývojových dokumentů. Aplikace je rozdělena do čtyř základních částí: Requirements, Products, Tests a Test Run. Část Requirements slouží pro vkládání požadavků na výrobky. Na základě těchto požadavků se vyrobí produkt, který je evidován v části Products. V části Tests jsou vytvářena zadání testů dle požadavků z části Requirements. Testy jsou pak realizovány s jednotlivými produkty. Výsledky těchto testů eviduje část Test Run. Součástí aplikace je správa uživatelů, připojování příloh k záznamům, tisk a exportování dat do různých formátů, ukládání historie záznamů, filtrování a řazení záznamů, atd. Veškerá data jsou uložena v databázi MySQL, aplikace je napsána ve skriptovacím programovacím jazyce PHP. Data jsou prezentována pomocí šablonovacího systému Smarty, výstup je v jazyce XHTML a k formátování je využito kaskádových stylů CSS. Tato práce popisuje vývoj aplikace. Začátek je věnován návrhu databáze, propojení a vazby jednotlivých tabulek. Přitom je podrobně vysvětlena funkce programu, což je pro správný návrh databáze podstatné. Na databázi je postavena aplikace. Ukázána je zvolená struktura souborů, vztahy skriptů a knihoven funkcí. Vysvětlen je šablonovací systém a rozhraní pro přístup programu do databáze. Nejvíce je v práci věnováno popisu řešení důležitých funkcí aplikace, tj. výpisu záznamů, jejich stránkování, filtrování a řazení, operace se záznamy: ukládání, prohlížení, kopírování, schvalování a práce s historií, kategorie a problémy při udržování konzistentního stromu, export dat do různých formátů. Vždy je nastíněn problém, myšlenka řešení a popis příslušných skriptů. Pro lepší pochopení komplikovaných algoritmů jsou také uváděny ukázky zdrojového kódu.
|
|
Stanovení účinnosti zařízení Polymer Separation System Purifier N 1024
Duliková, Michaela ; Charvátová,, Michaela (oponent) ; Čáslavský, Josef (vedoucí práce)
V této diplomové práci je nastíněna problematika recyklace PET lahví ve společnosti PETKA CZ, a.s. Jedná se o italskou technologii AMUT navrženou pro fyzikální recyklaci PET lahví. Je zde především řešena problematika jakosti výsledného produktu recyklace, tzv. PET vloček, zejména v rámci jednotlivých nežádoucích příměsí jako jsou PVC, ostatní polymery a mechanické nečistoty. V důsledku zhoršujícího se vývoje jakosti PET vloček bylo testováno zařízení Polymer Separation System Purifier N 1024, který má významně snížit podíl nežádoucích příměsí v PET vločkách. Jak se ukázalo, dosavadní postupy při řešení potíží s jakostí již nejsou dostatečné.
|
|
Nepovlakované slinuté karbidy
Benešovský, Radek ; Sedlák, Josef (oponent) ; Humár, Anton (vedoucí práce)
Tato bakalářská práce se zabývá nepovlakovanými slinutými karbidy užívanými k výrobě řezných nástrojů. První část práce obsahuje rozdělení a stručnou charakteristiku materiálů určených k výrobě řezných nástrojů. Druhá část práce se zabývá historickým vývojem, rozdělením a značením, výrobou a fyzikálně mechanickými vlastnostmi nepovlakovaných slinutých karbidů. Poslední část práce je zaměřena na sortimenty nepovlakovaných slinutých karbidů určených k soustružení od společností Pramet Tools, Sandvik Coromant, Seco Tools, Ceratizit, Walter a Iscar a jejich porovnání z hlediska řezných rychlostí.
|
|
Algoritmy třídění
Schwarz, Jakub ; Smrž, Jaroslav (oponent) ; Dvořák, Jiří (vedoucí práce)
Pri obrovských objemech dat, které se behem výrobních procesu zpracovávají, je snadná orientace a hledání v nich zcela zásadní. Správné a rychlé trídení dat je jednou z nejduležitejších cinností pri jejich zpracování. Cílem této bakalárské práce je provést rešerši algoritmu trídení. K tomuto cíli budou vymezeny základní pojmy v oblasti trídení a popsáno rozdelení trídicích algoritmu podle ruzných kritérií. U každého z vybraných algoritmu vnitrního trídení polí bude analyzován princip trídení a proveden rozbor casové efektivnosti. Výsledky budou overeny experimentálním programem.
|
|
Algoritmy třídění
Lýsek, Jiří ; Šeda, Miloš (oponent) ; Dvořák, Jiří (vedoucí práce)
Práce se zabývá problémem třídění polí, který patří mezi známé problémy informatiky. Definuje pojmy třídění, algoritmus a složitost algoritmů. Popisuje vybrané algoritmy pro třídění od nejjednodušších po vybrané složitější konstrukce. Nakonec jsou algoritmy porovnány v závislosti na počtu operací a době trvání celého procesu.
|
|
Emergency preparedness of the Integrated Rescue System and its bodies for sudden accidents associated with a large number of injuries and victims in Slovakia
PAVKOVIČOVÁ, Andrea
Hlavnou témou diplomovej práce bola pripravenosť zložiek IZS na mimoriadne udalosti s veľkým počtom ranených a obetí v SR. Práca je rozdelená na dve hlavné časti, a to časť teoretickú a empirickú. V teoretickej časti prináša práca priblíženie zložiek IZS v SR, ktoré môžu zasahovať pri mimoriadnej udalosti. Základné záchranné zložky v rámci dôležitosti sú opísané podrobnejšie, ostatné záchranné zložky a útvary Policajného zboru sú spomenuté v skratke. Ďalej práca obsahuje rozdelenie mimoriadnych udalostí a zmienku o medicíne katastrof. V poslednom bode je teoretická časť zameraná na problematiku triedenia ranených od histórie, cez kategórie a typy triedenia, metódy triedenia START a JumpSTART, triediacu kartu a organizáciu činností na mieste mimoriadnej udalosti spojenej s problematikou triage. Empirickú časť tvorí výskum zameraný na zistenie teoretických vedomostí vybraných zložiek IZS na problematiku triage. Hlavnými cieľmi práce bolo zistiť teoretickú pripravenosť vybraných zložiek IZS - Hasičského a záchranného zboru a záchrannej zdravotnej služby na mimoriadne udalosti v SR, potvrdiť potrebu stáleho vzdelávania a organizovania taktických cvičení zameraných na hromadné nešťastia a vytvoriť návrh rovnakého postupu triedenia ranených pri mimoriadnych udalostiach s veľkým počtom ranených a obetí. Boli stanovené dve hypotézy, ktoré sa zameriavajú na teoretickú pripravenosť vybraných zložiek spojenú s triedením postihnutých pri mimoriadnej udalosti. Prvý predpoklad bol, že rozsah teoretických vedomostí o riešení mimoriadnych udalostí zameraný na postupy triedenia pacientov bude vyšší u zdravotníckych záchranárov ako u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a druhý predpoklad, že systém triedenia pacientov START ovládajú zložky IZS lepšie ako systém JumpSTART. Kapitola zároveň popisuje základnú štatistickú metódu, ktorá umožnila potvrdenie alebo vyvrátenie stanovených hypotéz dvojvýberový t-test. Metodika popisuje spôsob zberu dát pomocou dotazníka, popisuje bližšie použité štatistické metódy a obohacuje ich o stanovenie elementárnych empirických parametrov a ich komparáciu. Zistené rozdiely znalostí boli vyjadrené v percentách. Dáta pre potvrdenie hypotéz boli zhromaždené od zdravotníckych záchranárov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Potvrdená hypotéza bola len jedna. Empirické šetrenie ukázalo, že teoretické vedomosti o problematike triage sú na oveľa vyššej úrovni u zdravotníckych záchranárov ako u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Ďalším objavom bolo, že vybrané zložky nevykazujú rozdiel vo vedomostiach o triedení dospelých a detí, ak sú posudzované spoločne. Pri porovnávaní jednotlivo by opäť vznikol veľmi veľký rozdiel. Výsledky identifikovali slabiny vo vedomostiach hlavne u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, a preto bol vytvorený návrh presného postupu triage pri mimoriadnych udalostiach. Bude slúžiť ako pomôcka hlavne pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a tiež ako študijný materiál pre absolventov vysokoškolského štúdia urgentná zdravotná starostlivosť. Pre potreby záchrannej zdravotnej služby bola navrhnutá záchranárska taška s pomôckami na primárnu triage. Potvrdila sa aj potreba stáleho vzdelávania v danej problematike a to hlavne u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorí sú o danú problematiku ochudobnení a organizovania taktických cvičení hlavne u zdravotníckych záchranárov s možnosťou spolupráce s príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru. Záverom vzhľadom na tieto zistenia je odporučenie vyvinúť snahu o napravenie nedostatkov v teoretickej pripravenosti pomocou organizovania sústavného vzdelávania v danej problematike, pripravovať podobné dotazníky na overovanie vedomostí po odborných seminároch. Zabezpečiť nácvik praktických zručností a overovanie si vedomostí možnosťou väčšej účasti na cvičeniach týkajúcich sa riešenia hromadných nešťastí spoločne s ostatnými záchrannými zložkami.
|
| |
| |