|
|
Israel and Czechoslovakia: RFE/RL on the relations of the two countries, 1967-1971
Ďurková, Michaela ; Kubátová, Hana (vedoucí práce) ; Riegl, Martin (oponent)
Táto diplomová práca skúma vzťah Československa k Izraelu v rokoch 1967-1971. Konkrétne sa venuje antisionistickej doktríne socialistického režimu, ktorá sa okrem proti-izraelského postoja ČSSR odrážala aj vo vzťahu oficiálnych miest k vlastnému židovskému obyvateľstvu, a vyznačovala antisemitskými prvkami. Na rozdiel od striktného odmietania antisemitizmu sa Československo od prelomu 40. a 50. rokov 20. storočia netajilo nepriateľským postojom k židovskému štátu na Blízkom východe. Boj proti sionizmu bol jedným z cieľov ideovej vojny ČSSR so svojimi skutočnými či údajnými nepriateľmi. Izrael predstavoval pre československý režim Západ a Západ bol plný tzv. centier ideologickej diverzie. Jedným z nich bola aj rozhlasová organizácia Slobodná Európa (RFE). Autorka vychádza z predpokladu, že RFE ideový boj Československa nielen reflektovalo, ale vytváralo preň aj určitý protipól. Prostredníctvom analýzy situačných správ RFE v kontexte stanoveného obdobia práca hodnotí mieru úlohy RFE ako protipólu československej antisionistickej ideológie. Po teoretickom úvode práce (1. kapitola) autorka popisuje premeny vzťahu Československa k Izraelu a k vlastnej židovskej menšine medzi rokmi 1945-1967, a poukazuje na napätie medzi antisionizmom a antisemitizmom ako takým (2. kapitola). Predmetom poslednej kapitoly...
|
|
|
Israel and Czechoslovakia: RFE/RL on the relations of the two countries, 1967-1971
Ďurková, Michaela ; Kubátová, Hana (vedoucí práce) ; Riegl, Martin (oponent)
Táto diplomová práca skúma vzťah Československa k Izraelu v rokoch 1967-1971. Konkrétne sa venuje antisionistickej doktríne socialistického režimu, ktorá sa okrem proti-izraelského postoja ČSSR odrážala aj vo vzťahu oficiálnych miest k vlastnému židovskému obyvateľstvu, a vyznačovala antisemitskými prvkami. Na rozdiel od striktného odmietania antisemitizmu sa Československo od prelomu 40. a 50. rokov 20. storočia netajilo nepriateľským postojom k židovskému štátu na Blízkom východe. Boj proti sionizmu bol jedným z cieľov ideovej vojny ČSSR so svojimi skutočnými či údajnými nepriateľmi. Izrael predstavoval pre československý režim Západ a Západ bol plný tzv. centier ideologickej diverzie. Jedným z nich bola aj rozhlasová organizácia Slobodná Európa (RFE). Autorka vychádza z predpokladu, že RFE ideový boj Československa nielen reflektovalo, ale vytváralo preň aj určitý protipól. Prostredníctvom analýzy situačných správ RFE v kontexte stanoveného obdobia práca hodnotí mieru úlohy RFE ako protipólu československej antisionistickej ideológie. Po teoretickom úvode práce (1. kapitola) autorka popisuje premeny vzťahu Československa k Izraelu a k vlastnej židovskej menšine medzi rokmi 1945-1967, a poukazuje na napätie medzi antisionizmom a antisemitizmom ako takým (2. kapitola). Predmetom poslednej kapitoly...
|
|
|
Dieudonné as an example of new antisemitism in France
Bačová, Petra ; Matějka, Ondřej (vedoucí práce) ; Tomalová, Eliška (oponent)
Práca sa zameriava na objasnenie špecifických znakov nového antisemitizmu vo Francúzsku a jeho odlíšenie od predošlých vĺn antisemitizmu. Aktuálnosť témy spočíva v značnom náraste antisemitsky motivovaných činov, ako aj v náraste emigrácie francúzskych židov do Izraela. Zameriava sa na tri hlavné znaky a to je v prvom rade spojenie nového antisemitizmu s populáciou moslimských prisťahovalcov, v druhom rade zakrývanie antisemitizmu antisionizmom a nakoniec zmena ukotvenia nového antisemitizmu na politickom spektre. Súčasťou práce je štúdia tvorby Dieudonného M'bala M'bala, známeho francúzskeho komika, ktorý je často kritizovaný za antisemitské prejav a výroky. Na jeho umeleckej a politickej dráhe sa následne snažím ukázať prvky nového antisemitizmu, ktoré som si stanovila v prvej časti.
|
|
|
The holocaust as a social phenomenon
Moravská, Dorota Tabitha ; Petrusek, Miloslav (vedoucí práce) ; Kotík, Michal (oponent)
Práca sa zaoberá popieraním holokaustu ako spoločenským fenoménom, ktorý je považovaný za formu antisemitizmu. Popisuje korene popierania holokaustu v Európe a USA a jeho následné rozšírenie do ostatných častí sveta, pričom sa zvlášť zameriava na arabské/moslimské krajiny, kde tento jav predstavuje súčasť oficiálnej propagandy a tvorí aktívny prvok izraelsko-palestínskeho konfliktu. Práca ďalej popisuje metodológiu popierania holokaustu, čo vedie k úvahe, že popieranie holokaustu je prostriedok využívaný jednotlivcami, či skupinami s cieľom presadiť svoje širšie ideologické zámery a vo svojej podstate sa tak ponáša na činnosť totalitných ideológií a režimov pre ktoré je manipulácia s históriou účinnou stratégiou. V závere sa na základe zistení sociologických prieskumov snaží načrtnúť do akej miery sú snahy popieračov holokaustu o prienik medzi širšiu verejnosť úspešné.
|
host ::
RSS.