|
|
Israel and Czechoslovakia: RFE/RL on the relations of the two countries, 1967-1971
Ďurková, Michaela ; Kubátová, Hana (vedoucí práce) ; Riegl, Martin (oponent)
Táto diplomová práca skúma vzťah Československa k Izraelu v rokoch 1967-1971. Konkrétne sa venuje antisionistickej doktríne socialistického režimu, ktorá sa okrem proti-izraelského postoja ČSSR odrážala aj vo vzťahu oficiálnych miest k vlastnému židovskému obyvateľstvu, a vyznačovala antisemitskými prvkami. Na rozdiel od striktného odmietania antisemitizmu sa Československo od prelomu 40. a 50. rokov 20. storočia netajilo nepriateľským postojom k židovskému štátu na Blízkom východe. Boj proti sionizmu bol jedným z cieľov ideovej vojny ČSSR so svojimi skutočnými či údajnými nepriateľmi. Izrael predstavoval pre československý režim Západ a Západ bol plný tzv. centier ideologickej diverzie. Jedným z nich bola aj rozhlasová organizácia Slobodná Európa (RFE). Autorka vychádza z predpokladu, že RFE ideový boj Československa nielen reflektovalo, ale vytváralo preň aj určitý protipól. Prostredníctvom analýzy situačných správ RFE v kontexte stanoveného obdobia práca hodnotí mieru úlohy RFE ako protipólu československej antisionistickej ideológie. Po teoretickom úvode práce (1. kapitola) autorka popisuje premeny vzťahu Československa k Izraelu a k vlastnej židovskej menšine medzi rokmi 1945-1967, a poukazuje na napätie medzi antisionizmom a antisemitizmom ako takým (2. kapitola). Predmetom poslednej kapitoly...
|
|
| |
|
|
Israel and Czechoslovakia: RFE/RL on the relations of the two countries, 1967-1971
Ďurková, Michaela ; Kubátová, Hana (vedoucí práce) ; Riegl, Martin (oponent)
Táto diplomová práca skúma vzťah Československa k Izraelu v rokoch 1967-1971. Konkrétne sa venuje antisionistickej doktríne socialistického režimu, ktorá sa okrem proti-izraelského postoja ČSSR odrážala aj vo vzťahu oficiálnych miest k vlastnému židovskému obyvateľstvu, a vyznačovala antisemitskými prvkami. Na rozdiel od striktného odmietania antisemitizmu sa Československo od prelomu 40. a 50. rokov 20. storočia netajilo nepriateľským postojom k židovskému štátu na Blízkom východe. Boj proti sionizmu bol jedným z cieľov ideovej vojny ČSSR so svojimi skutočnými či údajnými nepriateľmi. Izrael predstavoval pre československý režim Západ a Západ bol plný tzv. centier ideologickej diverzie. Jedným z nich bola aj rozhlasová organizácia Slobodná Európa (RFE). Autorka vychádza z predpokladu, že RFE ideový boj Československa nielen reflektovalo, ale vytváralo preň aj určitý protipól. Prostredníctvom analýzy situačných správ RFE v kontexte stanoveného obdobia práca hodnotí mieru úlohy RFE ako protipólu československej antisionistickej ideológie. Po teoretickom úvode práce (1. kapitola) autorka popisuje premeny vzťahu Československa k Izraelu a k vlastnej židovskej menšine medzi rokmi 1945-1967, a poukazuje na napätie medzi antisionizmom a antisemitizmom ako takým (2. kapitola). Predmetom poslednej kapitoly...
|
|
|
Securitsation of the "Jewish Question" in Slovakia in 1945-1948
Moravská, Dorota Tabitha ; Střítecký, Vít (vedoucí práce) ; Soukup, Jaromír (oponent)
Dorota T. Moravská ABSTRAKT Diplomová práca "(De)sekuritizácia ‚židovskej otázky‛ na Slovensku v rokoch 1945 - 1948" skúma z hľadiska teórie sekuritizácie proces, akým bolo v povojnovom období pristupované k riešeniu "židovskej otázky". Práca rozlišuje vnútropolitickú a zahraničnopolitickú rovinu procesu a ukazuje, že v spoločnosti existovali súčasne protichodné tendencie - kým na zahraničnopolitickej scéne vyvíjali aktéri tlak na slovenské politické elity, aby otázku desekuritizovali, v domácom prostredí podnikala "zainteresovaná verejnosť" kroky opačným smerom. Politické elity tak boli donútené čeliť (de)sekuritizačnej dileme. Práca zdôrazňuje význam sociálneho a historického kontextu, v ktorom je sekuritizačný proces ukotvený a z tohto hľadiska si všíma historickú kontinuitu vzniku a vývoja "židovskej otázky" na Slovensku, ktorú následne stavia do kontrastu k radikálnej zmene spoločenskej situácie v povojnovom období. V tej sa z hľadiska skúmanej otázky reštitúcia židovského majetku stala kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvnil priebeh udalostí. V dôsledku protižidovsky zameraných akcií a násilných činov bola "židovská otázka" po vojne politizovaná a posunutá do sféry "nevyhnutnosti a urgentnosti". Vo výsledku tieto okolnosti spôsobili, že očakávaný reštitučný zákon na Slovensku nebol implementovaný. Práca...
|
|
|
The holocaust as a social phenomenon
Moravská, Dorota Tabitha ; Petrusek, Miloslav (vedoucí práce) ; Kotík, Michal (oponent)
Práca sa zaoberá popieraním holokaustu ako spoločenským fenoménom, ktorý je považovaný za formu antisemitizmu. Popisuje korene popierania holokaustu v Európe a USA a jeho následné rozšírenie do ostatných častí sveta, pričom sa zvlášť zameriava na arabské/moslimské krajiny, kde tento jav predstavuje súčasť oficiálnej propagandy a tvorí aktívny prvok izraelsko-palestínskeho konfliktu. Práca ďalej popisuje metodológiu popierania holokaustu, čo vedie k úvahe, že popieranie holokaustu je prostriedok využívaný jednotlivcami, či skupinami s cieľom presadiť svoje širšie ideologické zámery a vo svojej podstate sa tak ponáša na činnosť totalitných ideológií a režimov pre ktoré je manipulácia s históriou účinnou stratégiou. V závere sa na základe zistení sociologických prieskumov snaží načrtnúť do akej miery sú snahy popieračov holokaustu o prienik medzi širšiu verejnosť úspešné.
|
host ::
RSS.