|
|
Politicization of the European Commission
Laščiak, Dušan ; Knutelská, Viera (vedoucí práce) ; Plechanovová, Běla (oponent)
Práca sa zaoberá konceptom politizácie Európskej komisie. Vychádza z predpokladu, že nová voľba predsedu Komisie spojená s nominovaním tzv. Spitzenkandidaten, teda volebných lídrov jednotlivých politických zoskupení pred voľbami do Európskeho parlamentu, viedla k posilneniu pozície Parlamentu a následnej politizácii Komisie. Nový predseda Komisie tak pochádza z najsilnejšieho politického zoskupenia v Európskom parlamente, ktoré s jeho kandidatúrou vstupovalo i do predvolebnej kampane. Voliči mohli prvýkrát v histórii priamo rozhodnúť o možnej hlave európskej exekutívy. Práca si stanovuje štyri čiastkové hypotézy, pričom sa zameriava na tri hlavné oblasti, ktoré mohli byť ovplyvnené politizáciou, a to vnímanie verejnej mienky zo strany Komisie, navýšenie dôležitosti politickej afiliácie jednotlivých komisárov, ale i celého Kolégia a zmenu jeho vnútorného zloženia, resp. zdôrazňovanie politických skúseností pri výbere a obsadzovaní postov komisárov. Na základe analýzy jednotlivých hypotéz je možné vysledovať istý pozitívny trend vo vnímaní verejnej mienky ako i náznak politického prideľovania portfólií medzi jednotlivých komisárov. Naopak, zvýšená miera politickej afiliácie Komisií, ale ani zmenená vnútorná kompozícia Kolégia neboli potvrdené. Najväčším prínosom práce sa tak stáva určenie trendov, na ktoré by...
|
|
|
Politicising EU Leadership Selection: Explaining the Success and Failure of the Spitzenkandidaten Procedure from the perspective of Postfunctionalism
Graf, Nikolaus Amadeus Ferdinand Maria ; Weiss, Tomáš (vedoucí práce) ; Shaev, Brian (oponent)
EN With the changes in the Lisbon treaty, the party groups of the European Parliament unilaterally introduced the Spitzenkandidaten procedure, nominating lead candidates for the office of the President of the European Commission for the European elections of 2014. After its arguable success in 2014, when Jean-Claude Juncker became President of the Commission, the procedure then failed in 2019, when the national leaders in the European Council selected Ursula von der Leyen as Commission President. She had not stood as a lead candidate of her party family during the election. Considering the circumstances, the following question presents itself: Why did the Spitzenkandidaten procedure seemingly fail in 2019, when it was already successful in 2014? This thesis attempts to answer this question by formulating an argument on the basis of Postfunctionalism that domestic politicisation of the topic lead to constraining dissensus at the EU level, which resulted in the rejection of the Spitzenkandidaten procedure. The thesis tests the existence of domestic politicisation on the basis of discourse analysis of the election campaigns of significant political actors in France during the European elections of 2014 and 2019. The analysis results in the conclusion that there was no significant politicisation of...
|
|
|
Politicization of the European Commission
Laščiak, Dušan ; Knutelská, Viera (vedoucí práce) ; Plechanovová, Běla (oponent)
Práca sa zaoberá konceptom politizácie Európskej komisie. Vychádza z predpokladu, že nová voľba predsedu Komisie spojená s nominovaním tzv. Spitzenkandidaten, teda volebných lídrov jednotlivých politických zoskupení pred voľbami do Európskeho parlamentu, viedla k posilneniu pozície Parlamentu a následnej politizácii Komisie. Nový predseda Komisie tak pochádza z najsilnejšieho politického zoskupenia v Európskom parlamente, ktoré s jeho kandidatúrou vstupovalo i do predvolebnej kampane. Voliči mohli prvýkrát v histórii priamo rozhodnúť o možnej hlave európskej exekutívy. Práca si stanovuje štyri čiastkové hypotézy, pričom sa zameriava na tri hlavné oblasti, ktoré mohli byť ovplyvnené politizáciou, a to vnímanie verejnej mienky zo strany Komisie, navýšenie dôležitosti politickej afiliácie jednotlivých komisárov, ale i celého Kolégia a zmenu jeho vnútorného zloženia, resp. zdôrazňovanie politických skúseností pri výbere a obsadzovaní postov komisárov. Na základe analýzy jednotlivých hypotéz je možné vysledovať istý pozitívny trend vo vnímaní verejnej mienky ako i náznak politického prideľovania portfólií medzi jednotlivých komisárov. Naopak, zvýšená miera politickej afiliácie Komisií, ale ani zmenená vnútorná kompozícia Kolégia neboli potvrdené. Najväčším prínosom práce sa tak stáva určenie trendov, na ktoré by...
|
|
|
Fenomén Spitzenkandidaten a jeho vliv na meziinstitucionální dynamiku EU
Shkaruppa, Maria ; Váška, Jan (vedoucí práce) ; Šlosarčík, Ivo (oponent)
Bakalářská práce má za cíl popsat proces prosazení praxe Spitzenkandidaten do politického systému EU. Nejednoznačná definice vztahu evropských voleb a procesu jmenování předsedy Evropské komise, která se vyskytla v Lisabonské smlouvě, vedla ke vzniku nového politického precedentu, který má reálnou šanci zakotvit v běžné praxi EU. Bakalářská práce nicméně ukáže, že úvahy o navrhování kandidatury předsedy Evropské komise vítěznou stranou po evropských volbách se vyskytovaly již předtím a také že sblížení Evropského parlamentu a Komise je výsledkem dlouhodobého procesu. Dále budou zhodnoceny argumenty institucí usilujících jak o prosazení praxe, tak těch zastávajících zachování statu quo. Prostřednictvím podrobného zkoumání kampaně před volbami do Evropského parlamentu roku 2014, která měla z důvodů zavedení praxe Spitzenkandidaten o něco jinou formu než dřívější kampaně, je zhodnoceno, jaký faktický dopad mělo zavedení nové praxe. Se stejným cílem je zkoumána i konkrétně kandidatura Jeana-Claude Junckera, který ač byl jmenován novým způsobem, představoval pro danou pozici v podstatě typického kandidáta. Na závěr se bakalářská práce zabývá změnami v meziinstitucionální dynamice vyvolanými zavedením nové praxe a jejích možnými dopady do budoucna.
|
host ::
RSS.