|
| |
|
|
Škola, základ života - Soubor školských staveb v Ostravě na Černé louce
Knežníková, Zuzana ; Pechman, Tomáš (oponent) ; Sochor, Jan (vedoucí práce)
Nosnou ideou práce je snaha o vytvorenie nadčasovej školy, ktorá by bola schopná flexibilne reagovať na neustále sa vyvíjajúci vzdelávací systém a meniace sa priestorové nároky. Filozofia je založená na princípe „otvorenej školy“. Škola ako významná verejná stavba má veľký potenciál pôsobiť ako katalyzátor v rámci komunity. Otvorená je jednak verejnosti, a to prostredníctvom zdieľaných funkcií (knižnica, telocvičňa, multifunkčná hala, umelecké a jazykové učebne...). Otvorenosť je však dôležitá aj v rámci školy ako takej. Školu je možné chápať ako malé spoločenstvo. A keďže každé spoločenstvo potrebuje verejný priestor ako platformu spoločných aktivít, aj škola môže mať vlastný verejný priestor vo forme centrálneho átria, ktoré funguje ako “piazza” a odohráva sa tu množstvo rôznorodých činností. Návrh organizácie školy je založený na schopnosti sociálnej integrácie, ktorá sa u detí formuluje postupne.
|
|
|
Škola, základ života - Soubor školských staveb v Ostravě na Černé louce
Liptáková, Jana ; Pechman, Tomáš (oponent) ; Sochor, Jan (vedoucí práce)
Zámerom a úlohou práce je nájsť takú formu, priestorové usporiadanie a funkčné vzťahy školy, ktoré by vyhovovali súčasným vyučovacím trendom a potrebám. Návrh by mal nájsť taký typ školy, ktorý by zapadol do tohto špecifického prostredia a riešil problémy v ňom. Škola na tomto mieste by mala byť solitérnou stavbou, tak aby podporovala celkový charakter prstenca. Princíp umiestnenia školy v centre mesta a zároveň zabezpečenie bezpečnosti a hlavne psychického pohodlia priviedlo návrh k myšlienke monobloku. Uzatvárajúceho a koncentrovaného sa do vnútra a fungujúceho jednotne ako architektonického organizmu. Návrh sa preto snaží pôsobiť navonok jednoducho a stroho - ochranne a vo vnútri ukrývať bezpečný ale zaujímavý školský život. Ideovo by sa mala zelená lúka dostať dovnútra školy. Umiestnenie sa nachádza medzi dvoma prostrediami, ktoré neoddeľuje, ale naopak sa snaží čo pokiaľ do najväčšej miery ich prepojenie v úrovni parteru. Nevytvára blokádu ale možnosť prechodu vo viacerých častiach. Verejné priestranstvo a mestská zeleň, ktoré boli na tomto mieste odobrané sa posúvajú do vyššej úrovne vegetačnej strechy parteru školy. Pôvodné otvorené mestské verejné priestranstvo je nahradené uzatvoreným parterom školy, ktoré však tvorí spoločný základ - platformu. Tento základ vytvára spoločenský poloverejný priestor, ktorý umožňuje voľný pohyb, stretávanie rôznych vekových skupín a tak vytvára akúsi sociálnu platformu pre všetky školy. Parter je pohľadovo otvorený do okolitej zelene čo podporuje kontinuitu priestoru. Túto myšlienku podporuje sklenená fasáda s drevenými tieniacimi lamelami. Merítko parteru sa odvíja od veľkosti zelene, tak aby drevené lamely pôsobili ako kmene stromov a pri pohľade von z budovy sa opticky strácali. Oproti ľahkému základu sa stavia do kontrastu ťažká betónová hmota, ktorá prezentuje jednotlivé funkčné celky skôl posadených na socialno- spoločenskej platforme školy, levitujúce nad zeleňou Černej louky. Motívom dookola obiehajúcej atiky je vytvorená jednotnosť a jednoznačnosť celku.
|
|
|
Společnost nad Sázavou
Mrázková, Iva ; Pechman, Tomáš (oponent) ; Makovský, Zdeněk (vedoucí práce)
Předmět diplomové práce vychází z konkrétního záměru města Žďáru nad Sázavou na rekonstrukci původního objektu mateřské školy při ulici Okružní na komunitní centrum. Diplomová práce navazuje na analytickou část předchozího semestru, která prověřila možnosti, rizika i potenciál města. Zásadním východiskem zadání je práce s existující stavbou – rekonstrukce a přístavba původního objektu mateřské školy. Oproti konvenční nové výstavbě „na zelené louce“ klade toto zadání důraz na využití stávajících hodnot, zahuštění a posílení stávajícího města jako protikladu soudobé kolonizace volné krajiny. Návrh stavební úpravy existující stavby musí být také založen na vnímání kontinuity vývoje, zejména stavební podstaty stavby tak, aby se nově navržená „vrstva“ vývoje nestala popřením vrstev předchozích.
|
|
|
Společensko-kulturní centrum s radnicí v Kohoutovicích
Ľuptáková, Lenka ; Pechman, Tomáš (oponent) ; Sochor, Jan (vedoucí práce)
Budovu radnice so spoločenskou sálou navrhujem v lokalite pri poliklinike. V súčasnosti sa tam nachádza rozšírená spevnená plocha, ktorá sa počas trvania sídliska ustálila v povedomí obyvateľov ako priestor, na ktorom sa konajú rôzne spoločensko - kultúrne podujatia. Radnica dopĺňa urbanistickú štruktúru, stojí na najexponovanejšej parcele, a uzatvára námestie z východnej strany. Z juhu je námestie otvorené do Kohoutovickej doliny. Pocitovo je ohraničené kolonádou. Funkčné rozdelenie je vyjadrené objemom aj materiálom. Na masívnom betónovom podstavci, slúžiacom kultúrno - spoločenským podujatiam, ležia dva ľahké oceľové kvádre venované radnici. Prostredná časť vysunutá do námestia symbolizuje blízkosť úradu občanom a je venovaná odborom, ktoré sú denne v kontakte s verejnosťou. Vrchná časť s veľkými terasami má reprezentatívnu funkciu. Nachádza sa tu vnútorné vedenie radnice a obradná sieň.
|
|
| |
|
| |
|
| |
|
|
Radnice Brno – Sever
Franců, Jan ; Pechman, Tomáš (oponent) ; Sochor, Jan (vedoucí práce)
Projekt řeší návrh radnice pro Brno sever v místě dnešních vojenských kasáren. Klasicka symetrie kompozice původnich budov dominuje prostoru nad terennim zlomem. Budovy jsou orientovany směrem ke zlomu a určuji povahu prostoru. V teto konstelaci nelze na tomto miste postavit klasickou budovu, ktera by nenarušovala tento řad. Objem budovy musi byt dostatečne subtilni, aby byla harmonie původnich budov zachovana. Hlavni objem budovy je umistěn pod plochu naměsti ovšem budova je otevřena směrem k nejexponovanějšimu naroži. Spadnice šikme plochy směřuje na centrum města a hrad Špilberk. Sklon je jen mirny 8°, tak aby umožňoval bezpečny pohyb a opravdu byl zachovan původni prostor. Půdorysne budova zachovava v naroáži ulični čary okolnich bloku, ale šikma plocha přesahuje v naroži přes obě ulični čary a pouta tak na sebe pozornost. Časti budovy, ktere vyžaduji denni osvětleni bylo nutne umistit nad zem, ale pro zachovani původniho prostoru musi byt novy objem budovy co nejsubtilnějši. Budova se zkládá ze dvou objemů, přizvednuté plochy náměstí, která skrývá vestibul a jednací sály a pětipatrové hmoty kanceláří.
|
|
| |
host ::
RSS.