|
|
Bandwagoning with the Belt and Road: Russia's changing attitude towards the Chinese presence in Central Asia post-Crimea
Bill, Simon ; Šír, Jan (vedoucí práce) ; Horák, Slavomír (oponent) ; Duncan, Peter John Stuart (oponent)
Název práce BILL, Simon. Konformní pás a cesta: měnící se postoje Ruska k čínské přítomnosti ve Střední Asii. Praha, 2019. 78 pages. Master's thesis (Mgr.). Charles University, Faculty of Social Sciences, Institute of International Studies. Department of Russian and East European Studies. Supervisor Prof. Jan Šír, Ph.D. Abstrakt Od pádu Sovětského svazu považuje Rusko státy Střední Asie za součást své výlučné sféry vlivu. V posledních letech však Čína zvýšila svou přítomnost v tomto regionu a výrazně investovala především do odvětví energetiky a dopravy. Příkladem těchto aktivit je projekt Nové Hedvábné stezky, známý pod názvem "Belt and Road Initiative" (BRI), a konkrétně Ekonomický pás hedvábné stezky (Silk Road Economic Belt), který byl vytvořen v září 2013. Mnozí se domnívali, že zvýšená přítomnost Číny v tomto regionu a souběžné vytvoření ruské iniciativy v podobě Eurasijské ekonomické unie (EaEU) znamená střet těchto dvou velmocí. Vztahy mezi oběma velmocemi se však nezhoršily, právě naopak. V roce 2015 se vzhledem ke svým kontroverzním aktivitám na Ukrajině Rusko ocitlo v mezinárodním systému izolované a nečekaně iniciativu Číny pozitivně přijalo. Tato diplomová práce vysvětluje stále vstřícnější postoj Ruska vůči rostoucím investicím a vlivu Číny ve Střední Asii, a to navzdory horlivé ochraně ruské...
|
|
|
Ekonomická diplomacie ASEANu v závislosti na konfliktu v Jihočínském moři
Mužíková, Petra
Diplomová práce je zaměřena na problematiku ekonomické diplomacie zemí ASEANu v závislosti na konfliktu v Jihočínském moři. První část práce popisuje vývoj tohoto konfliktu a vysvětluje možné interakce mezi státy ASEANu a Čínou pomocí konceptů balancing, bandwagoning a hedging. Ty ukotví teoretické předpoklady reakcí států na zhoršující se bezpečnostní situaci v Jihočínském moři. Praktická analytická část se věnuje zkoumání ekonomických vztahů mezi Čínou a zeměmi ASEANu, a to kvantitativně za použití statistických dat, ale i kvalitativně. Na závěr jsou interpretovány hlavní výsledky a formulovány závěry.
|
|
|
Comparative analysis of political and economic organizations MERCOSUR and Pacific Alliance
Mocák, Filip ; Krausz Hladká, Malvína (vedoucí práce) ; Svitková, Katarína (oponent)
Cieľom tejto bakalárskej práce je skúmať dva politicko-ekonomické bloky v Južnej Amerike; MERCOSUR a Pacifickú Alianciu. Práca je konkrétnejšie zameraná na spôsob vzniku oboch zmienených organizácií, a zároveň sa orientuje na ich ekonomickú silu a potenciál do budúcna. Na celý región som sa pozerám z perspektívy realizmu. MERCOSUR je vnímaný ako dôsledok bandwagoningu štátov susediacich s Brazíliou a výskum Pacifickej Aliancie bol založený na koncepte balance-of-power. Boli využité dva výskumné postupy: (1) deskriptívnou metódou som aplikoval koncepty bandwagoning a balance of power na vznik oboch organizácií a (2) komparatívnou analýzou som sa snažil koalície porovnať a priniesť určitý náhľad na momentálnu úspešnú Pacifickú Alianciu a následne poukázať na potenciál. Keďže samotný kontinent je považovaný za zónu mieru, realistický pohľad sily bol obohatený o ekonomickú stránku. Preto je ekonomická sila považovaná za relevantnejší faktor podnecujúci štáty k aktivite než vojenská sila. Zameral som sa na Čile a Kolumbiu, keďže oba štáty sú považované za druhoradé mocnosti na kontinente. Na písanie práce som využíval ekonomické záznamy a akademické články, analýzy a žurnály. Aj keď sa mi nepotvrdil fakt, že MERCOSUR je dôsledkom bandwagoningu, Pacifickú Alianciu je možné považovať za protipól...
|
|
|
Does relative power of a state affects tendency toward balancing?
Lauer, Maroš ; Kofroň, Jan (vedoucí práce) ; Karlas, Jan (oponent)
Predkladaná práca sa zaoberá analýzou jedného zo stavebných kameňov neoralistického prístupu k skúmaniu medzinárodných vzťahov, t.j. teóriou balansovania. Na rozdiel od väčšiny štúdií na túto tému sa však táto práca nezaoberá primárne skúmaním svetových mocností či podrobnou analýzou vybraného štátu. V centre našej pozornosti stoja naopak menšie štáty, ktoré nepredstavujú dominantného aktéra vo svojom okolí a každodenne musia bojovať o svoje prežitie v anarchistickej štruktúre medzinárodného systému. V predkladanej práci sme sa rozhodli preskúmať závislosť medzi dvoma základnými typmi správania sa štátov a faktormi, ktoré tendencie k výberu jedného z týchto typov ovplyvňujú. Podľa neorealistickej teórie tieto základné typy predstavujú balansovanie a menej známy pojem bandwagonovanie (t.j. podriadenie sa silnejšiemu štátu). Nami skúmané faktory (t.j. nezávislé premenné) sú sila štátu, ktorý stojí pred voľbou, počet možných spojencov v jeho okolí, geografická blízkosť k susednému silnému štátu a rozdiel v politickom systéme medzi skúmaným štátom a silným štátom v jeho okolí. Vplyv vyššie menovaných faktorov je skúmaný v období od konca napoleonských vojen do vypuknutia 2. svetovej vojny, v geografickom regióne Európy a Južnej Ameriky. Práca sa zameriava na analýzu širokého vzorku prípadov, k čomu sú využité...
|
|
|
China - a real threat to U.S. hegemony?
Florková, Barbora ; Karásek, Tomáš (vedoucí práce) ; Parízek, Michal (oponent)
Cieľom diplomovej práce "Čína- reálna hrozba americkej hegemónie?" je zodpovedať otázku, či sa Čína snaží ohroziť USA na poste svetového hegemona. USA sa po rozpade ZSSR a páde železnej opony stali jedinou svetovou veľmocou. Teória "balance of power" však predpokladá, že ak sa v systéme vyprofiluje vedúci aktér, ostatní sa budú snažiť vyrovnať jeho mocenský potenciál, prípadne ho oslabiť. Vo svetovom politickom systéme sa postupne objavujú veľmoci, kterých mocenských potenciál narastá, Jednou z nich je aj Čína, najmä vďaka rýchlo sa rozvíjajúcej a prosperujúcej ekonomike. Autorka vo svojej práci pracuje s definíciou hegemóna, ktorý disponuje zdrojmi "hard" a "soft power" a prejavuje sa tromi charakteristickými typmi mocenského správania - tromi tvárami moci - ako dosahovania mocenských cieľov. Postupne analyzuje politiky Číny s využitím zdrojov "hard" a "soft power", ktoré spadajú pod jednotlivé typy mocenského pôsobenia. Jednotlivé politiky následne posudzuje z pohľadu teórie "balance of power". Snaží sa nájsť odpoveď na otázku, či v politike Číny prevláda "balancing" ako snaha vyrovnávať mocenský potenciál USA, alebo "bandwagoning" ako pridanie sa na stranu silnejšieho, podpora USA. Na základe prevládajúcej tendencie v čínskej politike voči USA autorka nachádza odpoveď na otázku, či môže byť...
|
host ::
RSS.