|
|
Změna aktivity horního a dolního jícnového svěrače při změně respiračních a posturálních podmínek
Bitnar, Petr ; Kobesová, Alena (vedoucí práce) ; Dolina, Jiří (oponent) ; Malá, Jitka (oponent)
Změna aktivity horního a dolního jícnového svěrače při změně respiračních a posturálních podmínek Abstrakt Práce se zabývá vlivem posturálně respirační funkce na tlaky v horním jícnovém svěrači (upper esophageal sphincter - UES) a v dolním jícnovém svěrači (lower esophageal sphincter - LES). Pomocí vyšetření high resolution manometry (HRM) byly měřeny tlaky UES a LES. Při elevaci dolních končetin nad podložku vleže na zádech dochází k signifikantnímu zvýšení tlaku v UES a LES. Trakce krční páteře a stabilizace hrudníku v neutrální poloze signifikantně snižuje tlak UES a signifikantně zvyšuje tlak LES. Pomocí senzorů Ohm Belt byla měřena aktivita břišní stěny, tj. nepřímo nitrobřišní tlak (NBT), který ovlivňuje funkci UES a LES. NBT souvisí s polohou těla, tedy s posturou. Cílenými verbálními a manuálními instrukcemi lze probanda instruovat, jak zvýšit aktivitu břišní stěny, a tak regulovat (zvýšit) NBT. Z pěti sledovaných poloh (sed, leh na zádech s flexí DK nad podložkou, "medvěd", dřep a vis) došlo k největšímu nárůstu NBT v poloze medvěda, tj. v poloze na čtyřech s oporou o obě ruce a nohy. Aktivace NBT, která je významně závislá na aktivaci bránice může potencionálně ovlivnit tlaky LES a UES. Na základě provedené systematické rešerše lze konstatovat, že dechová cviční jsou efektivní v terapii symptomů...
|
|
|
Manometry and its use in patients with a diagnosis of globus faryngeus
Gregová, Daniela ; Bitnar, Petr (vedoucí práce) ; Hep, Aleš (oponent)
Cieľ Hlavným cieľom tejto práce je podať komplexný prehľad o etiologických faktoroch, možnostiach diagnostiky a liečebných metódach týkajúcich sa globus faryngeus, čo je pretrvávajúci alebo intermitentný pocit cudzieho telesa v krku. Druhým cieľom je preskúmať vzájomný vzťah medzi riadením pohybového aparátu a tlakovými zmenami v pažeráku, s dôrazom sa horný zvierač pažeráku. Metódy Na tejto štúdii sa podieľalo 37 pacientov. 24 z nich s globus faryngeus a 13 s GERD a bez príznakov globus faryngeus. Vzhľadom ku komplexnosti fyziologických funkcií pažeráka a nemožnosti konvenčnej manometrie plne zaznamenať túto zložitosť, sme pre túto úlohu zvolili manometriu s vysokým rozlišením. Pacienti boli vyšetrovaní počas štyroch rôznych posturálnych situácií, ktoré boli uskutočnené na podklade tolerancie polohy a manévru. Po vyšetrení nasledovala terapia zameraná na ovplyvnenie posturálneho nastavenia. U 10 pacientov s globus faryngeus došlo po terapeutickej intervencii zároveň ku kontrolnému manometrickému vyšetreniu a následne boli oboznámení s výsledkami ako formy biofeedbacku. Výsledky Výsledky našej pilotnej práce naznačujú možnosť vplyvu zvýšeného tlaku v hornom zvierači pažeráku v etiológii globus faryngeus, a to v priamej súvislosti na pohybový aparát a nastavených posturálnych podmienkach. Závery...
|
|
|
Dysphagia failure of the upper esophageal sphincter in patients after stroke
Gregová, Daniela ; Bitnar, Petr (vedoucí práce) ; Smolíková, Libuše (oponent)
Dysfágia je závažným symptómom vyskytujúci sa hlavne u pacientov po cievnej mozgovej príhode. Úlohou tejto bakalárskej práce je mimo iné, poskytnúť prehľad o literatúre, ktorá sa danou problematikou zaberá a objasniť dôvody jej vzniku po cievnej mozgovej príhode. Prvá časť sa venuje anatomickým, fyziologickým a neurofyziologickým aspektom prehĺtacieho aktu a cievnej mozgovej príhody. Druhá časť sa už bližšie zaoberá horným zvieračom pažeráku, zdravotnými rizikami, ktoré so sebou dysfágia nesie, možnosťami výživy pri poruche prehĺtania a poskytuje prehľad o najčastejšie využívaných diagnostických prístupoch. Kapitoly 4 a 5 tejto bakalárskej práce sú venované prehľadu samotných metód a techník, ktoré sa využívajú v liečbe dysfágie a kazuistike pacienta so závažnou dysfágiou vzniknutou po ischemickej cievnej mozgovej príhode.
|
|
|
Sledování posturální reaktibility krurální části bránice pomocí manometrie u pacientů s funkčními poruchami horního trávicího traktu
Sedláčková, Iveta ; Bitnar, Petr (vedoucí práce) ; Kodríková, Kateřina (oponent)
Diplomová práce má za cíl v teoretické části popsat problematiku funkčních poruch horního trávicího traktu (GIT) s důrazem na gastroezofageální refluxní nemoc (GERD). Teoretická část popisuje anatomii, patofyziologii s etiologií GERD a možnosti léčby. V praktické části je u vybraných 15 probandů s GERD měřena posturální reaktibilita bránice pomocí vysokorozlišovací manometrie v různých posturálních situacích: leh na zádech s trojflexí dolních končetin, stoj, stoj na podložce AIREX, ve stoje jsme použili zátěž o hmotnosti 3, 6 a 9 kg v těžišti a mimo těžiště. Pacienti také vyplnili dotazník Health-Related Quality of Life pro GERD (GERD-HRQL). Měření potvrdila zvýšení klidového tlaku LES ve všech pozicích mimo stoj, což koreluje s největším výskytem refluxních epizod ve stoji. Výsledky byly porovnány s kontrolní zdravou skupinou. Tendence v aktivaci krurální části bránice byla u obou skupin stejná. U pacientů s GERD byla zjištěna horší koordinace, opožděná a neplynulá aktivace krurální části bránice. Nejvýznamnější zvýšení tlaku LES u pacientů s GERD nastalo v posturální pozici trojflexe DKK nad podložku a vestoje při držení břemene o hmotnosti 9 kg mimo těžiště. V pozici trojflexe DKK vzrostl tlak z průměrných 17,27 mm Hg na 36,53 mm Hg se statistickou významností p = 0,0012. Rehabilitace u...
|
|
|
Manometry and its use in patients with a diagnosis of globus faryngeus
Gregová, Daniela ; Bitnar, Petr (vedoucí práce) ; Hep, Aleš (oponent)
Cieľ Hlavným cieľom tejto práce je podať komplexný prehľad o etiologických faktoroch, možnostiach diagnostiky a liečebných metódach týkajúcich sa globus faryngeus, čo je pretrvávajúci alebo intermitentný pocit cudzieho telesa v krku. Druhým cieľom je preskúmať vzájomný vzťah medzi riadením pohybového aparátu a tlakovými zmenami v pažeráku, s dôrazom sa horný zvierač pažeráku. Metódy Na tejto štúdii sa podieľalo 37 pacientov. 24 z nich s globus faryngeus a 13 s GERD a bez príznakov globus faryngeus. Vzhľadom ku komplexnosti fyziologických funkcií pažeráka a nemožnosti konvenčnej manometrie plne zaznamenať túto zložitosť, sme pre túto úlohu zvolili manometriu s vysokým rozlišením. Pacienti boli vyšetrovaní počas štyroch rôznych posturálnych situácií, ktoré boli uskutočnené na podklade tolerancie polohy a manévru. Po vyšetrení nasledovala terapia zameraná na ovplyvnenie posturálneho nastavenia. U 10 pacientov s globus faryngeus došlo po terapeutickej intervencii zároveň ku kontrolnému manometrickému vyšetreniu a následne boli oboznámení s výsledkami ako formy biofeedbacku. Výsledky Výsledky našej pilotnej práce naznačujú možnosť vplyvu zvýšeného tlaku v hornom zvierači pažeráku v etiológii globus faryngeus, a to v priamej súvislosti na pohybový aparát a nastavených posturálnych podmienkach. Závery...
|
|
|
Dysphagia failure of the upper esophageal sphincter in patients after stroke
Gregová, Daniela ; Bitnar, Petr (vedoucí práce) ; Smolíková, Libuše (oponent)
Dysfágia je závažným symptómom vyskytujúci sa hlavne u pacientov po cievnej mozgovej príhode. Úlohou tejto bakalárskej práce je mimo iné, poskytnúť prehľad o literatúre, ktorá sa danou problematikou zaberá a objasniť dôvody jej vzniku po cievnej mozgovej príhode. Prvá časť sa venuje anatomickým, fyziologickým a neurofyziologickým aspektom prehĺtacieho aktu a cievnej mozgovej príhody. Druhá časť sa už bližšie zaoberá horným zvieračom pažeráku, zdravotnými rizikami, ktoré so sebou dysfágia nesie, možnosťami výživy pri poruche prehĺtania a poskytuje prehľad o najčastejšie využívaných diagnostických prístupoch. Kapitoly 4 a 5 tejto bakalárskej práce sú venované prehľadu samotných metód a techník, ktoré sa využívajú v liečbe dysfágie a kazuistike pacienta so závažnou dysfágiou vzniknutou po ischemickej cievnej mozgovej príhode.
|
host ::
RSS.