Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 6 záznamů.  Hledání trvalo 0.00 vteřin. 
Manometry and its use in patients with a diagnosis of globus faryngeus
Gregová, Daniela ; Bitnar, Petr (vedoucí práce) ; Hep, Aleš (oponent)
Cieľ Hlavným cieľom tejto práce je podať komplexný prehľad o etiologických faktoroch, možnostiach diagnostiky a liečebných metódach týkajúcich sa globus faryngeus, čo je pretrvávajúci alebo intermitentný pocit cudzieho telesa v krku. Druhým cieľom je preskúmať vzájomný vzťah medzi riadením pohybového aparátu a tlakovými zmenami v pažeráku, s dôrazom sa horný zvierač pažeráku. Metódy Na tejto štúdii sa podieľalo 37 pacientov. 24 z nich s globus faryngeus a 13 s GERD a bez príznakov globus faryngeus. Vzhľadom ku komplexnosti fyziologických funkcií pažeráka a nemožnosti konvenčnej manometrie plne zaznamenať túto zložitosť, sme pre túto úlohu zvolili manometriu s vysokým rozlišením. Pacienti boli vyšetrovaní počas štyroch rôznych posturálnych situácií, ktoré boli uskutočnené na podklade tolerancie polohy a manévru. Po vyšetrení nasledovala terapia zameraná na ovplyvnenie posturálneho nastavenia. U 10 pacientov s globus faryngeus došlo po terapeutickej intervencii zároveň ku kontrolnému manometrickému vyšetreniu a následne boli oboznámení s výsledkami ako formy biofeedbacku. Výsledky Výsledky našej pilotnej práce naznačujú možnosť vplyvu zvýšeného tlaku v hornom zvierači pažeráku v etiológii globus faryngeus, a to v priamej súvislosti na pohybový aparát a nastavených posturálnych podmienkach. Závery...
Dysphagia failure of the upper esophageal sphincter in patients after stroke
Gregová, Daniela ; Bitnar, Petr (vedoucí práce) ; Smolíková, Libuše (oponent)
Dysfágia je závažným symptómom vyskytujúci sa hlavne u pacientov po cievnej mozgovej príhode. Úlohou tejto bakalárskej práce je mimo iné, poskytnúť prehľad o literatúre, ktorá sa danou problematikou zaberá a objasniť dôvody jej vzniku po cievnej mozgovej príhode. Prvá časť sa venuje anatomickým, fyziologickým a neurofyziologickým aspektom prehĺtacieho aktu a cievnej mozgovej príhody. Druhá časť sa už bližšie zaoberá horným zvieračom pažeráku, zdravotnými rizikami, ktoré so sebou dysfágia nesie, možnosťami výživy pri poruche prehĺtania a poskytuje prehľad o najčastejšie využívaných diagnostických prístupoch. Kapitoly 4 a 5 tejto bakalárskej práce sú venované prehľadu samotných metód a techník, ktoré sa využívajú v liečbe dysfágie a kazuistike pacienta so závažnou dysfágiou vzniknutou po ischemickej cievnej mozgovej príhode.
Hemodynamické parametry cervikálního karotického řečiště fyziologického, stiženého stenózou karotického bulbu a řečiště ošetřeného rekanalizačním výkonem
Gregová, Daniela ; Kalvach, Pavel (vedoucí práce) ; Zvěřina, Eduard (oponent) ; Beneš, Vladimír (oponent) ; Bauer, Jiří (oponent)
Se vzrůstajícím počtem pacientů trpících některým z metabolických onemocnění vedoucích k rozvoji aterosklerózy vzniká naléhavá potřeba včasné diagnostiky jejího rozsahu. Uvažujeme li o sklerotickém postižení mozkových tepen, optimální vyšetřovací metodou je duplexní ultrasonografie, která je relativně laciná a pro pacienta nezatěžující. Umožňuje posoudit nejen strukturu a rozsah aterosklerotického plátu, ale také posoudit míru případných zúžení tepen a zhodnotit hemodynamický dopad přítomných strukturálních změn. Proto je ideálním kandidátem pro screeningové vyšetření v rámci primární nebo sekundární prevence iktů, také pro pravidelné kontroly dispenzarizovaných pacientů. Znalost normálních hemodynamických poměrů v cervikálním karotickém řečišti je nezbytnou při posuzování různých patologických stavů. Tato práce se snaží nabídnout co nejvíce ucelený pohled na problematiku karotických stenóz očima ultrasonografisty. Z praktických důvodů se zaměřujeme na stenózy lokalizované v karotickém bulbu, jejich počet totiž vysoce převyšuje stenózy v jiných lokalizacích.
Manometry and its use in patients with a diagnosis of globus faryngeus
Gregová, Daniela ; Bitnar, Petr (vedoucí práce) ; Hep, Aleš (oponent)
Cieľ Hlavným cieľom tejto práce je podať komplexný prehľad o etiologických faktoroch, možnostiach diagnostiky a liečebných metódach týkajúcich sa globus faryngeus, čo je pretrvávajúci alebo intermitentný pocit cudzieho telesa v krku. Druhým cieľom je preskúmať vzájomný vzťah medzi riadením pohybového aparátu a tlakovými zmenami v pažeráku, s dôrazom sa horný zvierač pažeráku. Metódy Na tejto štúdii sa podieľalo 37 pacientov. 24 z nich s globus faryngeus a 13 s GERD a bez príznakov globus faryngeus. Vzhľadom ku komplexnosti fyziologických funkcií pažeráka a nemožnosti konvenčnej manometrie plne zaznamenať túto zložitosť, sme pre túto úlohu zvolili manometriu s vysokým rozlišením. Pacienti boli vyšetrovaní počas štyroch rôznych posturálnych situácií, ktoré boli uskutočnené na podklade tolerancie polohy a manévru. Po vyšetrení nasledovala terapia zameraná na ovplyvnenie posturálneho nastavenia. U 10 pacientov s globus faryngeus došlo po terapeutickej intervencii zároveň ku kontrolnému manometrickému vyšetreniu a následne boli oboznámení s výsledkami ako formy biofeedbacku. Výsledky Výsledky našej pilotnej práce naznačujú možnosť vplyvu zvýšeného tlaku v hornom zvierači pažeráku v etiológii globus faryngeus, a to v priamej súvislosti na pohybový aparát a nastavených posturálnych podmienkach. Závery...
Dysphagia failure of the upper esophageal sphincter in patients after stroke
Gregová, Daniela ; Bitnar, Petr (vedoucí práce) ; Smolíková, Libuše (oponent)
Dysfágia je závažným symptómom vyskytujúci sa hlavne u pacientov po cievnej mozgovej príhode. Úlohou tejto bakalárskej práce je mimo iné, poskytnúť prehľad o literatúre, ktorá sa danou problematikou zaberá a objasniť dôvody jej vzniku po cievnej mozgovej príhode. Prvá časť sa venuje anatomickým, fyziologickým a neurofyziologickým aspektom prehĺtacieho aktu a cievnej mozgovej príhody. Druhá časť sa už bližšie zaoberá horným zvieračom pažeráku, zdravotnými rizikami, ktoré so sebou dysfágia nesie, možnosťami výživy pri poruche prehĺtania a poskytuje prehľad o najčastejšie využívaných diagnostických prístupoch. Kapitoly 4 a 5 tejto bakalárskej práce sú venované prehľadu samotných metód a techník, ktoré sa využívajú v liečbe dysfágie a kazuistike pacienta so závažnou dysfágiou vzniknutou po ischemickej cievnej mozgovej príhode.
Hemodynamické parametry cervikálního karotického řečiště fyziologického, stiženého stenózou karotického bulbu a řečiště ošetřeného rekanalizačním výkonem
Gregová, Daniela ; Kalvach, Pavel (vedoucí práce) ; Zvěřina, Eduard (oponent) ; Beneš, Vladimír (oponent) ; Bauer, Jiří (oponent)
Se vzrůstajícím počtem pacientů trpících některým z metabolických onemocnění vedoucích k rozvoji aterosklerózy vzniká naléhavá potřeba včasné diagnostiky jejího rozsahu. Uvažujeme li o sklerotickém postižení mozkových tepen, optimální vyšetřovací metodou je duplexní ultrasonografie, která je relativně laciná a pro pacienta nezatěžující. Umožňuje posoudit nejen strukturu a rozsah aterosklerotického plátu, ale také posoudit míru případných zúžení tepen a zhodnotit hemodynamický dopad přítomných strukturálních změn. Proto je ideálním kandidátem pro screeningové vyšetření v rámci primární nebo sekundární prevence iktů, také pro pravidelné kontroly dispenzarizovaných pacientů. Znalost normálních hemodynamických poměrů v cervikálním karotickém řečišti je nezbytnou při posuzování různých patologických stavů. Tato práce se snaží nabídnout co nejvíce ucelený pohled na problematiku karotických stenóz očima ultrasonografisty. Z praktických důvodů se zaměřujeme na stenózy lokalizované v karotickém bulbu, jejich počet totiž vysoce převyšuje stenózy v jiných lokalizacích.

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.