Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 2 záznamů.  Hledání trvalo 0.00 vteřin. 
Holocaust in Political Discourse of Post-Communist Countries: Speeches of the Presidents of the Czech Republic and Poland
Ďurková, Michaela ; Emler, David (vedoucí práce) ; Chrobaczyński, Jacek (oponent)
Táto diplomová práca sa zaoberá problematikou pamäti a spomínania na minulosť v postkomunistickom priestore. Konkrétne skúma formu, rozsah a úspešnosť reflektovania holokaustu, resp. vyrovnávania sa s ním na príklade prejavov prezidentov Českej republiky a Poľska v období od roku 1993 (Václav Havel), resp. 1995 (Aleksander Kwaśniewski) až po vstup do Európskej únie v roku 2004. Autorka vychádza z predpokladu, že pád komunizmu a obnovenie demokratického zriadenia predstavovali pre dané krajiny významný impulz pre vyrovnávanie sa s vlastnou minulosťou. Zároveň sa snaží preukázať, že práca kľúčových politických predstaviteľov Českej republiky a Poľska s pamäťou holokaustu bola jedným z dôležitých formotvorných prvkov ich postkomunistickej demokratickej identity. A to všetko nielen s ohľadom na akúsi neoficiálnu požiadavku zjednocujúcej sa Európy na vyrovnávanie sa s dedičstvom minulosti. Prostredníctvom analýzy vybraných prezidentských prejavov v kontexte stanoveného obdobia práca identifikuje a hodnotí obraz holokaustu u českého a poľského prezidenta na jednej strane a slabé stránky v pamäti holokaustu u oboch aktérov na strane druhej. Po teoreticko-konceptuálnom vymedzení práce (1. kapitola) autorka charakterizuje priebeh holokaustu v Poľsku a Protektoráte Čechy a Morava, a premeny kultúrnej pamäti...
State in the process of coming to terms with the communist past - comparison of the Czech and Slovak Republics' approach to the creation of a legislative and institutional basis
Bernášková Chňupová, Soňa ; Kocian, Jiří (vedoucí práce) ; Šafařík, Petr (oponent)
Predkladaná bakalárska práca sa zaoberá problematikou vyrovnávania sa s komunistickou minulosťou v Československu po roku 1989 a následne po rozpade federácie v Českej republike a Slovenskej republike, pričom sa sústreďuje na komparáciu prístupu oboch krajín k presadzovaniu politiky dejín a politiky pamäti. V úvode do problematiky definuje práca základné pojmy a sleduje rozdielne prístupy k presadzovaniu politiky dejín v krajinách bývalého sovietskeho bloku, zároveň si všíma hlavné faktory ovplyvňujúce voľbu konkrétnych foriem tranzitívnej spravodlivosti. Následne sa práca zameriava na legislatívnu formu vyrovnávania sa s komunistickou minulosťou v Československu a po roku 1993 v jeho nástupníckych štátoch, pričom pozornosť venuje vybraným prostriedkov tohto procesu, konkrétne morálnemu odsúdeniu bývalého režimu, lustráciám a trestnoprávnej rovine dekomunizácie. Samostatná pozornosť je venovaná komparácii pokusov o inštitucionalizovanie politiky pamäti v analyzovaných krajinách, vedúcich k založeniu Ústavu pro studium totalitních režimů a Ústavu pamäti národa.

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.