|
|
Europeanisation of Criminal Law: European Union and Criminal Law
Pevná, Eva ; Herczeg, Jiří (vedoucí práce) ; Gřivna, Tomáš (oponent)
1 Abstrakt - Europeizácia trestného práva Trestné právo predstavuje veľmi citlivú oblasť medzinárodnej spolupráce, lebo sa považuje za jeden zo základných charakteristických prvkov štátnej suverenity. A tak každý vonkajší zásah do trestného práva, či už hmotného alebo procesného, implicitne predstavuje zásah do štátnej suverenity. Ďalšou prekážkou v spolupráci v oblasti trestného práva je rôznorodosť národných právnych úprav. Okrem toho, vnútroštátne rozdiely sa vnímajú ako výraz svojbytnosti jednotlivých národov a zásah nadnárodnej entity sa považuje za snahu potlačiť národnostné rozdiely. Nie je možné podceňovať symbolickú funkciu kodifikácii. No ďaleko väčší problém než rozdiely hodnotovej orientácie jednotlivých právnych poriadkov predstavujú rozdiely právnych systémom v rámci Európy, kde stoja proti sebe dva veľké trestnoprávne systémy - angloamerický a románskogermánsky. Napriek týmto vyššie spomenutým "národným vyhradeniam", s ktorými sa stretávame v oblasti trestného práva, sme v dnešnej dobe svedkami bohatej nadnárodnej spolupráce v trestnej oblasti. V súvislosti so spoluprácou v trestných veciach v Európe sa často užíva pojmu "europeizácia". Tento výraz sa neustále vyvíja, no generálne sa dá povedať, že označuje proces zbližovania sa trestných poriadkov jednotlivých štátov Európy, kde platformu...
|
|
|
Defining exclusive powers of the European Union in the context of the Lisbon Treaty
Martišová, Katarína ; Zemánek, Jiří (vedoucí práce) ; Král, Richard (oponent)
Práca pojednáva o výlučných právomociach Európskej únie so zameraním na právomoci legislatívne. Pozostáva zo štyroch kapitol, pričom čerpajúc z českej a zahraničnej literatúry obsahuje teoretické hľadiská doplnené o judikatúru Európskeho súdneho dvora resp. Súdneho dvora Európskej únie. Prvá kapitola sa zameriava na právomocí EÚ obecne, vysvetľuje pojem právomoc a dotýka sa pôvodu kompetencií EÚ z historického i ústavného hľadiska. Za základ právomocí EÚ je možné považovať vôľu členských štátov, čomu zodpovedá teória prenesených právomocí, ozrejmená v kapitole 1.3. Práca sa tiež venuje teórii implicitných právomocí a doložke flexibility, ktoré predstavujú spôsob ako sa vyhnúť rigidite, ktorú by striktné dodržiavanie zásady prenesených právomocí mohlo predstavovať. Nasledujúca kapitola poskytuje prehľad ďalších typov kompetencií EÚ a poukazuje na ich špecifiká v porovnaní so skupinou výlučných právomocí. Dozvedáme sa teda, že v prípade spoločných právomocí môžu byť členské štáty činné, pokiaľ sa neuplatní blokačný účinok európskych predpisov, zatiaľ čo v iných prípadoch plní EÚ len funkciu podpornú. Posledné dve kapitoly, ktoré je možné považovať za najdôležitejšie, sa zameriavajú konkrétne na skupinu výlučných právomocí. Tretia kapitola sa venuje obdobiu pred prijatím Lisabonskej zmluvy, keď ešte...
|
|
|
Theoretical Reflection of the Institutional Design of the Common Foreign and Security Policy of the EU after the Adoption of the Lisbon Treaty
Bezáková, Katarína ; Karlas, Jan (vedoucí práce) ; Karásek, Tomáš (oponent)
Témou tejto diplomovej práce je teoretická reflexia inštitucionálneho dizajnu Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EU (SZBP) po prijatí Lisabonskej zmluvy. Hlavným cieľom práce je zistiť čo je dôvodom/dôvodmi vysvetľujúcim/i posun k centralizácii tvorby politiky SZBP, ktorú prináša Lisabonská zmluva. Centralizácia je totožná s delegáciou výkonu suverenity z členských štátov na nadnárodnú úroveň - Vysokú predstaviteľku pre SZBP a EU Službu pre vonkajšiu činnosť. Za týmto účelom práca testuje tri možné vysvetlenia vystavané na troch hlavných teóriách medzinárodných vzťahov: centralizácia ako dôsledok 1. znižujúcej sa relatívnej (vojenskej) moci EU (neorealizmus), 2. zhoršujúcich sa kolaboratívnych problémov (neoliberalizmus) a 3. zvyšujúcej sa miery europeizácie štátno-národných identít a záujmov členských štátov v sledovanom období 2001-2007. (konštruktivizmus). Práca využíva kvalitatívnu metódu- je prípadovou štúdiou. Záverom práce je tvrdenie, že zmenu inštitucionálneho dizajnu SZBP, konkrétne posun k centralizácii procesu tvorby SZBP, ktorú prináša Lisabonská zmluva vysvetľujú dva dôvody. Sú nimi znižujúca sa relatívna vojenská moc EU (neorealizmus) a zvyšujúca sa europeizácia štátno-národných identít a záujmov (konštruktivizmus) v sledovanom období 2001-2007. Zhoršujúce sa...
|
|
|
Europeanisation of Criminal Law: European Union and Criminal Law
Pevná, Eva ; Herczeg, Jiří (vedoucí práce) ; Gřivna, Tomáš (oponent)
1 Abstrakt - Europeizácia trestného práva Trestné právo predstavuje veľmi citlivú oblasť medzinárodnej spolupráce, lebo sa považuje za jeden zo základných charakteristických prvkov štátnej suverenity. A tak každý vonkajší zásah do trestného práva, či už hmotného alebo procesného, implicitne predstavuje zásah do štátnej suverenity. Ďalšou prekážkou v spolupráci v oblasti trestného práva je rôznorodosť národných právnych úprav. Okrem toho, vnútroštátne rozdiely sa vnímajú ako výraz svojbytnosti jednotlivých národov a zásah nadnárodnej entity sa považuje za snahu potlačiť národnostné rozdiely. Nie je možné podceňovať symbolickú funkciu kodifikácii. No ďaleko väčší problém než rozdiely hodnotovej orientácie jednotlivých právnych poriadkov predstavujú rozdiely právnych systémom v rámci Európy, kde stoja proti sebe dva veľké trestnoprávne systémy - angloamerický a románskogermánsky. Napriek týmto vyššie spomenutým "národným vyhradeniam", s ktorými sa stretávame v oblasti trestného práva, sme v dnešnej dobe svedkami bohatej nadnárodnej spolupráce v trestnej oblasti. V súvislosti so spoluprácou v trestných veciach v Európe sa často užíva pojmu "europeizácia". Tento výraz sa neustále vyvíja, no generálne sa dá povedať, že označuje proces zbližovania sa trestných poriadkov jednotlivých štátov Európy, kde platformu...
|
host ::
RSS.