|
|
Venkov- lidé a krajina
Maťaťa, Tomáš ; Chuděj, Tomáš (oponent) ; Žalmanová, Petra (vedoucí práce)
Poľnohospodárstvo prešlo na Slovensku dlhým vývojom. V minulosti znamenalo živobytie, spojenie vidieckeho obyvateľstva, podporovalo vzťahy a vzájomnú súdržnosť. Socialistická kolektivizácia a vznik Jednotných roľníckych družstiev predstavovali násilnú zmenu nerešpektujúcu historický vývoj. Znamenali stratu vzťahu ľudí k pôde a počiatok úpadku poľnohospodárstva, opúšťania vidieka. Družstvo znamenalo ranu pre charakter dediny. Dané prírodné a klimatické podmienky dovtedy podmieňovali vzhľad architektúry, ktorá bola špecifická pre každý región. Hospodárske objekty rodinných statkov boli postupne nahradzované unifikovanými veľkopriestorovými objektami. Mierka nezodpovedajúca svojmu okoliu, nerešpektujúca kontext, narúšala estetiku a sídelnú štruktúru dediny. Po páde režimu a následnej reštitúcii nenastal zamýšľaný návrat vzťahu ľudí k poľnohospodárstvu a družstvá ostali podnikmi bojujúcimi o prežitie a roľníci zamestnancami. Význam vidieka narástol v sfére bývania a upadol v ekonomickom význame. Na jednej strane ostala tradícia s pôvodným obyvateľstvom, na druhej moderna s príchodom mestského obyvateľstva. Množstvo družstiev ostalo na Slovensku buď opustených a chátrajúcich, alebo sa stále využívajú na poľnohospodársku činnosť, ktorá je ale málo efektívna a väčšina objektov v družstvách ostáva nevyužívaných a zanedbaných. Družstvá v minulosti vznikali vo väčšine obcí a tak pri 2759 obciach na Slovensku je ich počet vysoký. Družstvo sa postupným vývojom stalo stopou vo vidieckej krajine, ktorá spôsbuje zbytočný záber pôdy a znemožňuje dedine v jej budúcom raste. Je potrebné, aby v každej obci bolo prítomné družstvo, ktoré je buď opustené alebo využívané len čiastočne? Transformácia priestoru družstva na priestor slúžiaci ľuďom, podporujúci vzájomný vzťah medzi ľuďmi a vzťah ľudí k dedine. Otvorenie priestoru družstva obyvateľom vidieka.
|
|
|
NOVÉ NA STARÉ – Brno, nároží Bratislavská - Stará
Maťaťa, Tomáš ; Chmelař, Ivo (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Obytný komplex je tvorený ôsmimi bytovými domami, ktoré spoločne zdieľajú dvor. Schody a výťahy sú umiestnené medzi jednotlivé objekty. Tvoria súčasť poloverejného priestoru. Človek sa nestáva anonymný ako v priestoroch chodieb. Pred vstupom do bytu je človek v kontakte nielen so susedmi, ale aj s komunitou a ulicou. Fasády a vertikálne komunikácie neoddeľujú uličný a bytový priestor, ale fungujú ako postupný prechod medzi verejným a súkromným priestorom. Byty sa stávajú súčasťou ulice alebo dvora prostredníctvom balkónov. Kontakt medzi obyvateľmi sa postupne stupňuje. Byt- balkón- terasa- dvor. Dispozíciu si vytvárajú obyvatelia podľa svojich potrieb. Jednotlivé miestnosti sa vymedzujú priečkovými panelmi. Obyvatelia sa rozhodnú, kde bude priečka, či bude byt otvorený alebo delený na miestnosti. Byty dokážu meniť usporiadanie a veľkosť s meniacim sa počtom členov domácnosti.
|
|
|
NOVÉ NA STARÉ – Brno, nároží Bratislavská - Stará
Maťaťa, Tomáš ; Chmelař, Ivo (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Obytný komplex je tvorený ôsmimi bytovými domami, ktoré spoločne zdieľajú dvor. Schody a výťahy sú umiestnené medzi jednotlivé objekty. Tvoria súčasť poloverejného priestoru. Človek sa nestáva anonymný ako v priestoroch chodieb. Pred vstupom do bytu je človek v kontakte nielen so susedmi, ale aj s komunitou a ulicou. Fasády a vertikálne komunikácie neoddeľujú uličný a bytový priestor, ale fungujú ako postupný prechod medzi verejným a súkromným priestorom. Byty sa stávajú súčasťou ulice alebo dvora prostredníctvom balkónov. Kontakt medzi obyvateľmi sa postupne stupňuje. Byt- balkón- terasa- dvor. Dispozíciu si vytvárajú obyvatelia podľa svojich potrieb. Jednotlivé miestnosti sa vymedzujú priečkovými panelmi. Obyvatelia sa rozhodnú, kde bude priečka, či bude byt otvorený alebo delený na miestnosti. Byty dokážu meniť usporiadanie a veľkosť s meniacim sa počtom členov domácnosti.
|
|
|
Venkov- lidé a krajina
Maťaťa, Tomáš ; Chuděj, Tomáš (oponent) ; Žalmanová, Petra (vedoucí práce)
Poľnohospodárstvo prešlo na Slovensku dlhým vývojom. V minulosti znamenalo živobytie, spojenie vidieckeho obyvateľstva, podporovalo vzťahy a vzájomnú súdržnosť. Socialistická kolektivizácia a vznik Jednotných roľníckych družstiev predstavovali násilnú zmenu nerešpektujúcu historický vývoj. Znamenali stratu vzťahu ľudí k pôde a počiatok úpadku poľnohospodárstva, opúšťania vidieka. Družstvo znamenalo ranu pre charakter dediny. Dané prírodné a klimatické podmienky dovtedy podmieňovali vzhľad architektúry, ktorá bola špecifická pre každý región. Hospodárske objekty rodinných statkov boli postupne nahradzované unifikovanými veľkopriestorovými objektami. Mierka nezodpovedajúca svojmu okoliu, nerešpektujúca kontext, narúšala estetiku a sídelnú štruktúru dediny. Po páde režimu a následnej reštitúcii nenastal zamýšľaný návrat vzťahu ľudí k poľnohospodárstvu a družstvá ostali podnikmi bojujúcimi o prežitie a roľníci zamestnancami. Význam vidieka narástol v sfére bývania a upadol v ekonomickom význame. Na jednej strane ostala tradícia s pôvodným obyvateľstvom, na druhej moderna s príchodom mestského obyvateľstva. Množstvo družstiev ostalo na Slovensku buď opustených a chátrajúcich, alebo sa stále využívajú na poľnohospodársku činnosť, ktorá je ale málo efektívna a väčšina objektov v družstvách ostáva nevyužívaných a zanedbaných. Družstvá v minulosti vznikali vo väčšine obcí a tak pri 2759 obciach na Slovensku je ich počet vysoký. Družstvo sa postupným vývojom stalo stopou vo vidieckej krajine, ktorá spôsbuje zbytočný záber pôdy a znemožňuje dedine v jej budúcom raste. Je potrebné, aby v každej obci bolo prítomné družstvo, ktoré je buď opustené alebo využívané len čiastočne? Transformácia priestoru družstva na priestor slúžiaci ľuďom, podporujúci vzájomný vzťah medzi ľuďmi a vzťah ľudí k dedine. Otvorenie priestoru družstva obyvateľom vidieka.
|
host ::
RSS.