|
| |
|
|
LABORARTORY BRNO
Krajčová, Petra ; Mléčka, Jan (oponent) ; Ponešová, Barbora (vedoucí práce)
Pri hmotovej skladbe som dbala na oslnenie, pohľadové osy, negatívne vplyvy (ako prach a hluk z dopravy) a chodca, ako základnú jednotku života v meste. Začala som uzavretím bloku. Vznikla príliš veľká hmota. Kultúrna inštitúcia ako stavba pre obyvateľov celého mesta by podľa mala byť odlíšená od svojho okolia. Mala by byť výrazna, a iná skladbou konštrukcie, ako aj celým výrazom. V minulosti sa takéto stavby umiestňovali na výrazne miesta, do zelene, kde bol na stavbu dobrý výhľad zo všetkých svetových strán. To sa pri našom pozemku nedá dosiahnuť. Ale možno je to tak dobre. Odhľahčenie hmoty bolo nutné, prerazením zadnej časti mi vzniklo vo dvore malé námestíčko (pretože som oddelila celú hmotu, a nielen priechod). Blok uzatváram len opticky, dvor je otvorený verejný priestor, prepája sa zeleň Triedy Kapitána Jaroše so zeleňou na Kolišti. Vzniknuté slepé fasády susedných domov je však potrebné ukončiť. Dosielila som 3 hmoty. Jednu hlavnú, galériu a dve vedľajšie. Nazvala som ich štúdia, alebo ateliéry. Je tu možnosť bývania. Každá ateliérova jednotka je vybavená jedinečným priestorom, nachádza sa tu kuchynka malé hygieniské jadro. Zbytok voľného priestoru je určený pre voľné využitie a kreatívnu tvorbu. Filozofia návrhu je založená na prelínaní hmoty a nehmoty, tvorení bariéry a zaroveň otvorenosti. Už samotné miesto je dosť kontrastné a nevyvážené. Telo, hmotná konštrukcia tvorená železobetónovými stĺpmi, rozvetvuje sa a znovu spája. Obopína a chráni si svoj priestor vo vnútri seba. Chráni svoju dušu, neuchopiteľnú a premenlivú, priehľadnú, čistú a tajomnú. Takýmto spôsobom vybudovania tela a vdýchnutia mu ducha som sa snažila postupovať vo svojom návrhu. Všetky budovy od čias antiky vychádzali z ľudskej mierky, rôznym násobením prvkov, modulu a konštrukčno- statických vlastností materiálu. Ja som videla v ľudskom tvare najmä nepravidelnost a nestálosť, chyby, ktorých sa dopúšťame. Môžeme sa v živote vydať rôznymi cestami, ale nie vždy sa môžeme vrátiť naspäť. Rozvetvovanie. Rast. Mnohotvárnosť.
|
|
|
Možnosti proluky – třída Kapitána Jaroše
Lapeš, Jiří ; Krajčová, Petra Křivánek (oponent) ; Ponešová, Barbora (vedoucí práce)
Tématem mé bakalářské práce je návrh vhodného objektu pro proluku na třídě Kapitána Jaroše, který svojí funkcí může přinést do lokality přidanou hodnotu a tím ji obohatit. Předmětem mého návrhu se stala tržnice s možností vlastního pěstování formou skleníku. Ačkoliv můžeme zaregistrovat množství obchodních center a řetězců, hlad po alternativním nakupování potravin je stále nedostatečně uspokojen. Funkci tržnic se tak snaží zastupovat farmářské trhy, které mají ovšem většinou dočasný charakter. Na tuto problematiku se projekt snaží reagovat a usiluje o vznik příjemného, velkorysého prostoru přinášejícího vhodné podmínky jak pro nakupující, tak pro prodejce. Tato parcela v sobě skrývá velký potenciál a splňuje atributy pro tvorbu úspěšné tržnice, jakožto místo klidné, ale zároveň v blízkosti centra města. V těsné blízkosti atraktivního přírodního prvku, jakým je městský park Lužánky a dobře dostupný městskou dopravou.
|
|
|
LABORARTORY BRNO
Krajčová, Petra ; Mléčka, Jan (oponent) ; Ponešová, Barbora (vedoucí práce)
Pri hmotovej skladbe som dbala na oslnenie, pohľadové osy, negatívne vplyvy (ako prach a hluk z dopravy) a chodca, ako základnú jednotku života v meste. Začala som uzavretím bloku. Vznikla príliš veľká hmota. Kultúrna inštitúcia ako stavba pre obyvateľov celého mesta by podľa mala byť odlíšená od svojho okolia. Mala by byť výrazna, a iná skladbou konštrukcie, ako aj celým výrazom. V minulosti sa takéto stavby umiestňovali na výrazne miesta, do zelene, kde bol na stavbu dobrý výhľad zo všetkých svetových strán. To sa pri našom pozemku nedá dosiahnuť. Ale možno je to tak dobre. Odhľahčenie hmoty bolo nutné, prerazením zadnej časti mi vzniklo vo dvore malé námestíčko (pretože som oddelila celú hmotu, a nielen priechod). Blok uzatváram len opticky, dvor je otvorený verejný priestor, prepája sa zeleň Triedy Kapitána Jaroše so zeleňou na Kolišti. Vzniknuté slepé fasády susedných domov je však potrebné ukončiť. Dosielila som 3 hmoty. Jednu hlavnú, galériu a dve vedľajšie. Nazvala som ich štúdia, alebo ateliéry. Je tu možnosť bývania. Každá ateliérova jednotka je vybavená jedinečným priestorom, nachádza sa tu kuchynka malé hygieniské jadro. Zbytok voľného priestoru je určený pre voľné využitie a kreatívnu tvorbu. Filozofia návrhu je založená na prelínaní hmoty a nehmoty, tvorení bariéry a zaroveň otvorenosti. Už samotné miesto je dosť kontrastné a nevyvážené. Telo, hmotná konštrukcia tvorená železobetónovými stĺpmi, rozvetvuje sa a znovu spája. Obopína a chráni si svoj priestor vo vnútri seba. Chráni svoju dušu, neuchopiteľnú a premenlivú, priehľadnú, čistú a tajomnú. Takýmto spôsobom vybudovania tela a vdýchnutia mu ducha som sa snažila postupovať vo svojom návrhu. Všetky budovy od čias antiky vychádzali z ľudskej mierky, rôznym násobením prvkov, modulu a konštrukčno- statických vlastností materiálu. Ja som videla v ľudskom tvare najmä nepravidelnost a nestálosť, chyby, ktorých sa dopúšťame. Môžeme sa v živote vydať rôznymi cestami, ale nie vždy sa môžeme vrátiť naspäť. Rozvetvovanie. Rast. Mnohotvárnosť.
|
|
| |
host ::
RSS.