Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 3 záznamů.  Hledání trvalo 0.00 vteřin. 
Comparative Analysis of Writing Local Chronicles in Czech Republic and Slovakia in the Years 1989 - 2019
Lukáč, Martin ; Ira, Jaroslav (vedoucí práce) ; Bitušíková, Alexandra (oponent)
Univerzita Karlova - Filozofická fakulta - Ústav světových dějin ABSTRAKT Práca pojednáva o vývoji a stave lokálneho kronikárstva v Českej republike a na Slovensku v troch desaťročiach po páde socialistického režimu (1989 - 2019), pričom stavia českú a slovenskú kronikársku prax do komparatívnej roviny. Tie totiž vychádzajú zo spoločenského československého kontextu. Táto práca neignoruje ani historický kontext (19. storočie) a bližšie sa zaoberá aj kronikárstvom v jednotlivých obdobiach 20. storočia, nakoľko z tohto obdobia čerpá súčasné kronikárstvo dodnes. Okrem teoretických pasáží sa práca skladá z empirickej časti (a to nielen exkurzu do realizácie terénneho výskumu formou prípadovej štúdie), naznačuje využitie kroník v praxi a na záver sa snaží o vysvetlenie a podanie komparatívnej syntézy. Za textovým jadrom je pripravená širšia základňa príloh, tvorená tak kronikárskou bibliografiou, ako aj priamym prepisom dobových legislatívnych opatrení, týkajúcich sa kronikárstva v česko-slovenskom geografickom priestore od vzniku prvej Československej republiky do súčasnosti. Kľúčové slová : lokálne kronikárstvo; kronika; kronikári; pamätné knihy; komparatívna analýza; miestna história; územná identita; pamäťové dedičstvo; Česká republika; Slovensko
Comparative Analysis of Writing Local Chronicles in Czech Republic and Slovakia in the Years 1989 - 2019
Lukáč, Martin ; Ira, Jaroslav (vedoucí práce) ; Bitušíková, Alexandra (oponent)
Univerzita Karlova - Filozofická fakulta - Ústav světových dějin ABSTRAKT Práca pojednáva o vývoji a stave lokálneho kronikárstva v Českej republike a na Slovensku v troch desaťročiach po páde socialistického režimu (1989 - 2019), pričom stavia českú a slovenskú kronikársku prax do komparatívnej roviny. Tie totiž vychádzajú zo spoločenského československého kontextu. Táto práca neignoruje ani historický kontext (19. storočie) a bližšie sa zaoberá aj kronikárstvom v jednotlivých obdobiach 20. storočia, nakoľko z tohto obdobia čerpá súčasné kronikárstvo dodnes. Okrem teoretických pasáží sa práca skladá z empirickej časti (a to nielen exkurzu do realizácie terénneho výskumu formou prípadovej štúdie), naznačuje využitie kroník v praxi a na záver sa snaží o vysvetlenie a podanie komparatívnej syntézy. Za textovým jadrom je pripravená širšia základňa príloh, tvorená tak kronikárskou bibliografiou, ako aj priamym prepisom dobových legislatívnych opatrení, týkajúcich sa kronikárstva v česko-slovenskom geografickom priestore od vzniku prvej Československej republiky do súčasnosti. Kľúčové slová : lokálne kronikárstvo; kronika; kronikári; pamätné knihy; komparatívna analýza; miestna história; územná identita; pamäťové dedičstvo; Česká republika; Slovensko
Evropa a Třetí svět v souvislosti s postkolonialismem (Evropská Unie a imigrace ze Třetího světa)
Hůlová, Petra ; Uherek, Zdeněk (vedoucí práce) ; Czumalo, Vladimír (oponent) ; Bitušíková, Alexandra (oponent)
Disertační práce Evropa a Třetí svět v souvislosti s postkolonialismem se pokouší přehlédnout a zhodnotit současnou evropskou debatu o imigrantech ze Třetího světa, vytyčit rámec, v němž by se měla dále ubírat. Práce se zabývá imigrací z hlediska politického a ekonomického, ale nahlíží jej také jako téma akademické diskuze. Na podobu a historické kořeny evropské imigrační politiky je kladen stejný důraz jako na téma imigrace v akademickém prostředí. Zatímco žitá podoba imigrace ze Třetího světa je otázkou politické každodennosti a znamená otevřené hranice s jasně definovanými podmínkami vstupu, imigrace ze Třetího světa v souvislosti s postkolonialismem se týká především prostředí akademické půdy. Pro akademickou reflexi tohoto tématu je charakteristický stereotyp viktimizace imigrantů, politický slovník zase častěji pracuje s jejich démonizací. Otázka podílu viny koloniální evropské minulosti na chudobě zemí Třetího světa je klíčová pro akademickou reflexi tohoto tématu a způsob, jakým bývají definovány mocenské vztahy zemí bývalých kolonií a Evropy. Práce Evropa a Třetí svět v souvislosti s postkolonialismem se snaží nalézt odstup jak od politické tak od akademické debaty o imigraci. Snaží se vyhýbat jak viktimizaci imigrantů, tak jejich démonizaci. Jednotlivé kapitoly postupují po dvou liniích. Od...

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.