|
Christian education in pre-primary education in the Kingdom of Spain
Ďorďovičová, Mariana ; Loudová Stralczynská, Barbora (vedoucí práce) ; Uhlířová, Jana (oponent)
Cieľom tejto diplomovej práce bolo skúmať, akú pozíciu má kresťanská výchova v predškolskom vzdelávaní v Španielsku a ako sa uplatňuje v praxi predškolských zariadení. Teoretická časť približuje pohľad na španielsky vzdelávací systém, vzdelávanie náboženstva v európskom kontexte, vzdelávaciu legislatívu s dôrazom na náboženstvo a jeho prepojenie so štátom, špecifiká vo výučbe náboženstva a učiteľské kvalifikačné požiadavky. Praktická časť mala za cieľ preložiť a obsahovo zanalyzovať Kurikulum pre náboženskú oblasť a katolícku morálku v predškolskom vzdelávaní. Jeho analýzou bolo zistené, že vyučovanie náboženstva predstavuje jedinečný spôsob, ako prirodzene prepojiť niekoľko odlišných vzdelávacích oblastí. Druhá časť výskumu pozostávala z prípadových štúdií štyroch predškolských zariadení, a to dvoch katolíckych a dvoch verejných, v ktorých sú analyzované a porovnávané charakteristiky navštívených škôl, zápisy z hospitácií na vyučovacích hodinách katolíckeho náboženstva a tri používané učebné materiály. Medzi navštívenými katolíckymi a verejnými školami boli pozorovateľné podobnosti i rozdiely, napríklad v spôsobe prezentácie školy alebo v pomere počtu žiakov na hodinách Náboženstva k predmetu Hodnoty. Pri hospitáciách hodín náboženstva sa skúmalo, ako sa skutočne kresťanská výchova realizuje a či...
|
|
Gift of Life. In Response to Derrida's Gift of Death.
Badurová, Tatiana ; Marek, Jakub (vedoucí práce) ; Petkanič, Milan (oponent)
Predložená filosoficko-antropologická interpretácia je analýzou problému bytostnej transformácie a jej tématizácie v dielach vybraných autorov, menovite Jacquesa Derridy, Jana Patočku a Sørena Kierkegaarda. Vychádza z porozumenia filosofii ako zdroju normatívnych predstáv, ktoré podmieňujú spôsoby sebaporozumenia človeka. Z hľadiska filosofickej antropológie totiž "byť človekom" predstavuje výkon interesovanosti človeka na vlastnom bytí. Rozhodne teda nejde o nejakú vrodenú kvalitu. Človek dosahuje ľudskosť až náležite vedeným životom. Práca okrem vzťahu tradície a individuálnej konštrukcie zmyslu sleduje tiež motívy smrti a smrteľnosti, konštitúcie individuality, zodpovednosti, vnútrajškovosti, viery a transformácie.
|
|
Unamuno's religion (in reference to the Tragic sense of life and Saint Manuel Good, martyr)
Kotuľáková, Lívia ; Sánchez Fernández, Juan Antonio (vedoucí práce) ; Kazmar, Vít (oponent)
Náboženstvo má v diele Miguela de Unamuna významné miesto. Táto práca sa zaoberá Unamunovým ponímaním náboženstva hlavne v dielach Tragický pocit života v ľuďoch a v národoch a Svätý Manuel dobrotivý, mučeník. V práci sa nachádza popis teoretickej koncepcie Unamunovho náboženstva, založenej na pojmoch ako nesmrteľnosť duše, súboj viery a rozumu a viera vytvárajúca Boha ako svoj objekt. V práci sa poukazuje aj na koncepciu náboženstva v Unamunovom naratívnom diele Svätý Manuel dobrotivý, ktorá je porovnávaná s teoretickými myšlienkami obsiahnutými v Tragickom pocite života. Náboženstvo je zdoraznené ako prepojovací prvok medzi esejistickou alebo teoretickou tvorbou Unamuna a jeho naratívnou tvorbou. Zdorazňuje sa aj veľký vplyv autorovej osobnej skúsenosti s náboženstvom. Okrem vyššie spomenutého sa v práci nachádza aj stručný popis myslenia niekoľkých filozofov a mysliteľov, ktorý buď vplývali na Unamuna, alebo mali podobné náboženské názory. Poukazuje sa na príbuznosť alebo odlišnosť v názoroch Unamuna a týchto mysliteľov. Malý priestor je v práci venovaný aj prvému vatikánskemu koncilu, udalosti, ktorá zaviedla do učenia katolíckej cirkvi niekoľko významných dogiem, ktoré sa stali predmetom Unamunovej kritiky.
|
|
Political philosophy of Lord Acton and its influence on the political thought of 20th century
Virdzek, Andrej ; Charvát, Jan (vedoucí práce) ; Šimsa, Martin (oponent)
Bakalárska diplomová práca sa zaoberá politickou filozofiou britského historika Lorda Actona a jej vplyvom na politické myslenie 20. storočia. Cieľom práce bolo predstaviť politické myslenie v kontexte doby a ukázať jeho vplyv na 20. storočie. Acton sa vyjadroval k mnohým problémom vtedajšej doby a jeho filozofia ako taká sa dotýka veľkého spektra problémov. Z tohto dôvodu bolo nutné mierne abstrahovať a sústrediť prácu najmä na Actonov pokus o teoretickú fúziu katolicizmu a liberalizmu. Práca je rozdelená do troch častí: V prvej predstavujem Actonovo pojatie slobody a skrze toto pojatie Actonov liberalizmus v teórii. Každý pokus o systematizáciu Actonovej filozofie musí prebiehať práve skrze predstavenie pojmu slobody, ktoré bolo v politickom myslení Actona kľúčové. Práve tento pojem slobody v sebe implicitne zahŕňa aj základne prvky etickej náuky katolíckej cirkvi, čo robí jeho poňatie liberalizmu omnoho jednoduchšie zlúčiteľné s katolicizmom. V druhej časti sa venujem Actonovmu hodnoteniu Francúzskej revolúcie. Na tomto príklade je totiž možné dostatočne ilustrovať zmenu Actonovho politického myslenia počas jeho života. Jedná sa najmä o prechod od konzervativizmu k liberalizmu. Túto zmenu môžeme sledovať v Actonových prednáškach a esejách. V tretej časti predstavujem kritiku Actonovej filozofie v 20....
|