|
|
The Middle Eastern alliances: Analysis of relations and further development of the region
Eštoková, Denisa ; Aslan, Emil (vedoucí práce) ; Ditrych, Ondřej (oponent)
Skúmanie akejkoľvek témy Blízkeho východu si vyžaduje všeobecný rozhľad, pretože sa jedná o región veľmi komplexný a dynamický. Dôležitou charakteristikou je prepojenie islamu a politiky, pretože tento vzťah formoval politické zriadenia štátov. Strategická poloha a nerastné bohatstvo tejto časti sveta bolo lákavé i pre globálne veľmoci, ktorých zasahovanie rozdelilo štáty najmä počas Studenej vojny. Práve analýza faktorov a udalostí, ktoré viedli k súpereniu a vzniku aliancií na Blízkom východe je cieľom tejto práce. Výskum sa sústreďuje na aliancie Iránu a jeho šiítskych spojencov na jednej strane a Saudskej Arábie s ďalšími sunnitskými monarchiami na druhej strane. Na rozdiel od iných spojenectiev zahrnutých v práci tieto dva bloky majú dlhotrvajúcejší charakter. Sú taktiež špecifické kvôli sektárskym rozdielom, vzťahom k Spojeným štátom americkým a Izraelu a zdieľaným reakciám na vznikajúce hrozby. Historický vývoj blízkovýchodných aliancií začína rozpadom Osmanskej ríše, pokračuje oboma svetovými vojnami, izraelsko-arabským konfliktom, Islamskou revolúciou v Iráne a ďalšími medzníkmi, ktoré mali význam vo formovaní medzištátnych vzťahov v regióne. Moderné obdobie sa posúva od invázií do Afganistanu a Iraku až po súčasné udalosti, ktoré boli následkom Arabskej jari v roku 2011. Role regionálnych...
|
|
|
The Middle Eastern alliances: Analysis of relations and further development of the region
Eštoková, Denisa ; Aslan, Emil (vedoucí práce) ; Ditrych, Ondřej (oponent)
Skúmanie akejkoľvek témy Blízkeho východu si vyžaduje všeobecný rozhľad, pretože sa jedná o región veľmi komplexný a dynamický. Dôležitou charakteristikou je prepojenie islamu a politiky, pretože tento vzťah formoval politické zriadenia štátov. Strategická poloha a nerastné bohatstvo tejto časti sveta bolo lákavé i pre globálne veľmoci, ktorých zasahovanie rozdelilo štáty najmä počas Studenej vojny. Práve analýza faktorov a udalostí, ktoré viedli k súpereniu a vzniku aliancií na Blízkom východe je cieľom tejto práce. Výskum sa sústreďuje na aliancie Iránu a jeho šiítskych spojencov na jednej strane a Saudskej Arábie s ďalšími sunnitskými monarchiami na druhej strane. Na rozdiel od iných spojenectiev zahrnutých v práci tieto dva bloky majú dlhotrvajúcejší charakter. Sú taktiež špecifické kvôli sektárskym rozdielom, vzťahom k Spojeným štátom americkým a Izraelu a zdieľaným reakciám na vznikajúce hrozby. Historický vývoj blízkovýchodných aliancií začína rozpadom Osmanskej ríše, pokračuje oboma svetovými vojnami, izraelsko-arabským konfliktom, Islamskou revolúciou v Iráne a ďalšími medzníkmi, ktoré mali význam vo formovaní medzištátnych vzťahov v regióne. Moderné obdobie sa posúva od invázií do Afganistanu a Iraku až po súčasné udalosti, ktoré boli následkom Arabskej jari v roku 2011. Role regionálnych...
|
|
|
Budování Iráku po roce 2003
Aliová, Naďa ; Karásek, Tomáš (vedoucí práce) ; Střítecký, Vít (oponent)
Hlavním cílem diplomové práce s názvem "Budování Iráku po roce 2003" bylo zpracování případové studie týkající se iráckého nation-buildingu v letech 2003 - 2011 a zodpovězení otázky, do jaké míry je tento proces úspěšný. Konceptuální zastřešení a východisko pro vyhodnocení úspěšnosti iráckého případu poskytuje analytický rámec německého politologa Jochena Hipplera. Práce je členěna do pěti kapitol. První diskutuje a vymezuje pojmy národ a nation-building. Obsahem druhé kapitoly zamýšlené jako nezbytné "uvedení do kontextu" je obecná etnicko-náboženská charakteristika iráckého obyvatelstva a stručný přehled historie iráckého státu do roku 2003. Následující tři kapitoly jsou již věnovány Hipplerovým komponentům úspěšného nation-buildingu (integrující ideologie, národní integrace, funkční státní aparát). Třetí kapitola zkoumá, zda je v Iráku přítomna národní identita, jíž jsou podřízeny identity partikulární (etno-sektářské), či nikoliv. Čtvrtá kapitola je věnována kurdskému regionu v kontextu širších kurdsko-iráckých vztahů a jejich implikaci pro proces národní integrace. Pátá kapitola rozebírá funkčnost státního aparátu z hlediska vládnutí, zajišťování bezpečnosti a poskytování základních služeb obyvatelstvu. V závěru práce shrnuje hodnocení úspěšnosti iráckého nation-buildingu v jednotlivých...
|
host ::
RSS.