|
|
Dagestan as a possible destabilising element in the internal politics of the Russian Federation
Motúzová, Diana ; Horák, Slavomír (vedoucí práce) ; Aslan, Emil (oponent)
Bakalárska práca analyzuje situáciu v Dagestane a jej destabilizačný potenciál vplývajúci nielen na republiku a severokaukazský región, ale aj celú vnútornú politiku Ruskej federácie. Skúmanou oblasťou sú politické, sociálne, ekonomické a religiózne aspekty procesov v rámci dagestanskej spoločnosti. Cieľom práce je na základe analýzy spomenutých rovín zistiť, či sa Dagestan stáva neodvratným destabilizačným prvkom v domácej politickej konštelácii Ruska. V prvej kapitole je zanalyzovaná rola etnickej a religióznej identity a sociálneho konzervativizmu ako určitého možného konfliktného faktoru. V druhej časti sa práca zameriava na komparáciu politickej situácie v ére konsocializmu a v období po zavedení centralizačných reforiem. Tretia kapitola je venovaná islamskému radikalizovaniu spoločnosti, ako aj príčinám a dôsledkom tohto javu. Následne je práca zameraná na socioekonomické problémy a otázku regulácie pozemkových vzťahov v spoločnosti. Posledná kapitola skúma vplyv postojov federálneho centra aj etnicky ruskej populácie voči Dagestancom na bezpečnostnú situáciu v republike a jej postupné odcudzovanie od centra. V závere je zhrnutá analýza všetkých rovín a zosumarizovaná miera destabilizačnej dynamiky v republike.
|
|
|
The Russian Approach to the Process of Dissengagement of the Foreign Fighters
Vargová, Martina ; Střítecký, Vít (vedoucí práce) ; Ludvík, Zdeněk (oponent)
Diplomová práca Prístup Ruskej federácie k procesu disengagementu vracajúcich sa zahraničných bojovníkov sa zaoberá problematikou ukončenia členstva a participácie občanov na aktivitách teroristických skupín za hranicami domovského štátu v kontexte Ruskej federácie. Cieľom práce je vyplniť prázdny priestor na poli výskumu, ktorý doposiaľ prehliadal ruský prístup. Práca vychádza z teoretických poznatkov doterajšieho výskumu procesu disengagementu, ktoré prenáša na úroveň štátu. Prístup Ruskej federácie k procesu disengagementu je analyzovaný v rámci kategórií tvrdých a mäkkých opatrení, ktoré Ruská federácia implementuje vo vzťahu k disengagementu zahraničných bojovníkov z územia Sýrie a Iraku, ktorých domovom je primárne problematický región severného Kaukazu. Na základe vyváženosti opatrení je hodnotená komplexnosť ruského prístupu. Prístup Ruskej federácie k procesu disengagementu zahraničných bojovníkov sa líši na federálnej i na regionálnej úrovni. Na federálnej úrovni je ruský prístup založený na výhradne tvrdých opatreniach štátu a nedobrovoľnom disengagemente vracajúcich sa zahraničných bojovníkov. Na regionálnej úrovni Čečenska, Severného Osetska, Stavropolského kraja a Karačajska-Čerkeska dochádza v praxi k výhradnej implementácii tvrdých opatrení. Dagestan, Ingušsko a Kabardsko- Balkarsko...
|
|
|
The European Union as a normative power in relation to Russian Federation?
Klanicová, Viktória ; Karlas, Jan (vedoucí práce) ; Kučerová, Irah (oponent)
Cieľom tejto práce bolo preskúmať, do akej miery možno považovať Európsku úniu za normatívnu mocnosť vo vzťahu k Ruskej federácii. Európska únia sa vyvinula v jedného z najdôležitejších globálnych aktérov na medzinárodnej scéne a tento vývoj následne vyvolal sériu debát, ktoré sa snažili definovať konkrétne aktérstvo EÚ vo vzťahu k tretím stranám. Na jednej strane akadémia zdôrazňovala normatívne a hodnotové prvky Európskej únie ako celku, najmä v oblasti zahraničnopolitickej spolupráce, kde existuje zvýšený dôraz na význam hodnôt a noriem v porovnaní s ostatnými tradičnými aktérmi v medzinárodnom meradle. Na druhej strane štrukturálni realisti poskytli alternatívnu záujmovo orientovanú definíciu, podľa ktorej sa od členských štátov Európskej únie očakáva, že budú nasledovať spoločný prístup iba v prípadoch, ktoré nie sú v rozpore s ich národnými záujmami, o ktorých sa tvrdí že vždy prevládajú. Tieto dva alternatívne pohľady na výskum poskytli tejto práci kritéria očakávaného správanie, ktoré boli skúmané na konkrétnom prípade vízovej politiky Európskej únie voči Rusku. Presnosť týchto dvoch teoretických rámcov bola analyzovaná pomocou troch kritérií - vývoja politiky v čase, na základe jednoty členských štátov a diskurzu v rámci vízovej politiky. Empirické skúmanie ukázalo, že aj keď členské štáty...
|
|
|
Dagestan as a possible destabilising element in the internal politics of the Russian Federation
Motúzová, Diana ; Horák, Slavomír (vedoucí práce) ; Aslan, Emil (oponent)
Bakalárska práca analyzuje situáciu v Dagestane a jej destabilizačný potenciál vplývajúci nielen na republiku a severokaukazský región, ale aj celú vnútornú politiku Ruskej federácie. Skúmanou oblasťou sú politické, sociálne, ekonomické a religiózne aspekty procesov v rámci dagestanskej spoločnosti. Cieľom práce je na základe analýzy spomenutých rovín zistiť, či sa Dagestan stáva neodvratným destabilizačným prvkom v domácej politickej konštelácii Ruska. V prvej kapitole je zanalyzovaná rola etnickej a religióznej identity a sociálneho konzervativizmu ako určitého možného konfliktného faktoru. V druhej časti sa práca zameriava na komparáciu politickej situácie v ére konsocializmu a v období po zavedení centralizačných reforiem. Tretia kapitola je venovaná islamskému radikalizovaniu spoločnosti, ako aj príčinám a dôsledkom tohto javu. Následne je práca zameraná na socioekonomické problémy a otázku regulácie pozemkových vzťahov v spoločnosti. Posledná kapitola skúma vplyv postojov federálneho centra aj etnicky ruskej populácie voči Dagestancom na bezpečnostnú situáciu v republike a jej postupné odcudzovanie od centra. V závere je zhrnutá analýza všetkých rovín a zosumarizovaná miera destabilizačnej dynamiky v republike.
|
|
|
The Russian Approach to the Process of Dissengagement of the Foreign Fighters
Vargová, Martina ; Střítecký, Vít (vedoucí práce) ; Ludvík, Zdeněk (oponent)
Diplomová práca Prístup Ruskej federácie k procesu disengagementu vracajúcich sa zahraničných bojovníkov sa zaoberá problematikou ukončenia členstva a participácie občanov na aktivitách teroristických skupín za hranicami domovského štátu v kontexte Ruskej federácie. Cieľom práce je vyplniť prázdny priestor na poli výskumu, ktorý doposiaľ prehliadal ruský prístup. Práca vychádza z teoretických poznatkov doterajšieho výskumu procesu disengagementu, ktoré prenáša na úroveň štátu. Prístup Ruskej federácie k procesu disengagementu je analyzovaný v rámci kategórií tvrdých a mäkkých opatrení, ktoré Ruská federácia implementuje vo vzťahu k disengagementu zahraničných bojovníkov z územia Sýrie a Iraku, ktorých domovom je primárne problematický región severného Kaukazu. Na základe vyváženosti opatrení je hodnotená komplexnosť ruského prístupu. Prístup Ruskej federácie k procesu disengagementu zahraničných bojovníkov sa líši na federálnej i na regionálnej úrovni. Na federálnej úrovni je ruský prístup založený na výhradne tvrdých opatreniach štátu a nedobrovoľnom disengagemente vracajúcich sa zahraničných bojovníkov. Na regionálnej úrovni Čečenska, Severného Osetska, Stavropolského kraja a Karačajska-Čerkeska dochádza v praxi k výhradnej implementácii tvrdých opatrení. Dagestan, Ingušsko a Kabardsko- Balkarsko...
|
|
|
Stateless Naitons in Europe - case of Crimean Tatars
Auxtová, Paula ; Romancov, Michael (vedoucí práce) ; Ditrych, Ondřej (oponent)
Cieľom tejto bakalárskej práce je zhodnotiť mieru uznávania národných požiadaviek neštátneho národa krymských Tatárov vychádzajúcich z princípu národného sebaurčenia. Po tom, čo bol krymským Tatárom po deportáciách umožnený opätovný návrat na Krym, sa príslušníci tohto národa aktívne usilovali o presadzovanie práva na národné sebaurčenie v rámci svojho historického územia. Od získania povolenia krymských Tatárov vrátiť sa na Krym až po súčasnosť sa na Krymskom polostrove vystriedalo niekoľko štátnych útvarov, pričom každý z nich mal k národnému sebaurčeniu krymských Tatárov odlišný postoj. Práca sa preto v úvode snaží najprv predstaviť koncept národného sebaurčenia a jeho zakotvenie v medzinárodnom práve, ktoré je predpokladom k dovolávaniu sa k princípu národného sebaurčenia v praxi. V ďalších častiach sa práca zameriava na zobrazenie postavenia krymských Tatárov v Ukrajinskej SSR, Ukrajinskej republike a v Ruskej federácií, pričom sa konkrétne sústreďuje na mieru zaručenia šiestich národných požiadaviek krymských Tatárov v rámci vyššie spomínaných štátnych útvarov. Následne v závere prináša práca zhodnotenie miery garancie národného sebaurčenia krymských Tatárov v štátnych útvaroch, ktoré boli predmetmi výskumu.
|
|
|
Russian-American bilateral strategic arms control treaties after the Cold war
Vavreková, Katarína ; Bříza, Vlastislav (vedoucí práce) ; Hays II, George (oponent)
Bakalárska práca Rusko-americké bilaterálne zmluvy o obmedzení jadrového zbrojenia po konci Studenej vojny rozoberá špecifické aspekty strategických odzbrojovacích zmlúv Ruskej Federácie a Spojených štátov po roku 1991 a otázku budúcnosti v jadrovom odzbrojovaní. Zameriava sa hlavne na tri faktory vychádzajúce z týchto zmlúv a to faktor kvantitatívny, ekonomický a politický. Prvá časť práce rozoberá pozadie odzbrojovacích zmlúv. V úvode teoreticky vymedzuje rámec odzbrojenia a predstavuje základný bezpečnostný princíp, z ktorého zmluvy vychádzajú. Ďalej sa venuje krátkemu historickému prierezu odzbrojovacích iniciatív a bilaterálnych zmlúv podpísaných do konca Studenej vojny. V nasledujúcej časti práca objasňuje postavenie Spojených štátov a Ruskej federácie vzhľadom na bezprostredné zmeny v medzinárodnom systéme po tomto období. V poslednej časti sa venuje úlohe jadrových zbraní v zahranično-bezpečnostných koncepciách oboch štátov. Druhá časť práce sa venuje samotným bilaterálnym odzbrojovacím zmluvám a budúcnosti jadrového odzbrojovania. V úvode predstavuje krátky informačný prierez odzbrojovacími zmluvami a pokračuje obsahovou analýzou kvantitatívnych limitov jednotlivých odzbrojovacích zmlúv. Ďalej práca pojednáva o ekonomických a politických aspektoch v súvislosti s odzbrojovacími zmluvami. Záverečná...
|
|
|
Energetická bezpečnosť vybraných krajín strednej a východnej Európy
Števková, Lenka ; Bič, Josef (vedoucí práce) ; Kašpar, Václav (oponent)
Táto práca analyzuje energetickú bezpečnosť vybraných krajín strednej a východnej Európy na pozadí ich vzťahov s Ruskou Federáciou. Prvá časť práce definuje energetickú bezpečnosť, ďalej sa venuje spoločnej energetickej politike Európskej Únie, rozoberá jej hlavné problémy a výzvy a navrhuje možné riešenia. Druhá časť práce sa zaoberá energetickou interdependenciou medzi Európskou Úniou a Ruskou Federáciou, rozoberá ruské záujmy v danom regióne a ruskú energetickú politiku. Posledná časť práce porovnáva energetickú politiku Slovenska, Českej republiky, Poľska, Nemecka a Ukrajiny.
|
host ::
RSS.