Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 6 záznamů.  Hledání trvalo 0.01 vteřin. 
The estimation of country - level production function aimed at understanding the role of human capital
Mačorová, Simona ; Pertold-Gebicka, Barbara (vedoucí práce) ; Průša, Jan (oponent)
Naším cieľom je odhad úrovne produkčnej funkcie v krajinách zamerané na pochopenie úlohy ľudského kapitálu. Analyzujeme vplyv vzdelania, najmä vplyv terciálne vzdelanej populácie v rozpätí 25 až 54 rokov, taktiež nazvané produktívny vek, na produktivitu v krajinách Európskej únie (EÚ). Dôležitou otázkou je efektívnosť inštitúcií terciárneho vzdelávania. Neskôr sme sledovali podiel ľudského kapitálu z rôznych hľadísk. Porovnávame efekt nižšieho a vyššieho terciárneho vzdelania, odlišné špecializácie a podľa pohlavia. Vzťah medzi ľudským kapitálom a produktivitou práce bol nájdený ako nevýznamný alebo významný len na 10% úrovni spoľahlivosti. Vplyv ľudského kapitálu na produktivitu práce bol nájdený ekonomicky nevýrazný, v niektorých prípadoch dokonca negatívny. Za predpokladu, že jedna z hlavných príčin týchto proti-intuitívnych výsledkov je problém spôsobený nepozorovanou heterogenitou, riešenie hľadíme pomocou odhadu inštrumentálnej premennej. Zistili sme pozitívny a významný na 5% hladine spoľahlivosti vplyv ľudského kapitálu na produktivitu práce. Vplyv vysokoškolsky vzdelaných ľudí na produktivitu práce bol zreteľný po určitom období, v našom prípade po dvoch rokoch. Kľúčové slová: ľudský kapitál, produktivita práce, Európska únia, produkčná funkcia Email autora: s.macorova@gmail.com Email...
Human Capital Development in BRICS: education in China, India and South Africa.
Šupolíková, Lenka ; Kučerová, Irah (vedoucí práce) ; Vlček, Václav (oponent)
Táto diplomová práca sa zaoberá rozvojom ľudského kapitálu v Číne, Indii a Juhoafrickej republike. Sústreďuje sa na historický vývoj a hlavné míľniky rozvoja vzdelávacích systémov jednotlivých krajín a následne ich súčasným stavom. Cieľom je porovnať jednotlivé krajiny z hľadiska rozvoja ľudského kapitálu a prísť na to, prečo je Juhoafrická republika hodnotená v rebríčku Indexu ľudského kapitálu Svetovej Banky horšie ako ostatné dve krajiny, aj keď spolu s Čínou spadá medzi krajiny s vyšším stredným príjmom a India je dokonca krajina z nižším stredným príjmom a predsa sa v tomto rebríčku umiestňuje na vyšších pozíciách. Práca skúma históriu vývoja vzdelávacích systémov v jednotlivých krajinách a popisuje ich významné míľniky, ktoré ovplyvnili školstvo natoľko, že krajiny s následkami doteraz bojujú. Následne táto práca opisuje súčasný stav vzdelávacích systémov a vyzdvihuje najdôležitejšie črty a hlavné problémy. Tieto problémy pramenia najmä z historického vývoja, ktorý spôsobil, že Čína musela reformovať svoje školstvo aby sa zbavila následkov sovietskeho vplyvu. India bola ovplyvnená najmä britským vplyvom, ktorý zmenil jej tradičné školstvo a v súčasnosti bojuje s mnohými problémami, medzi ktoré patrí najmä vysoká negramotnosť a nerovnomerný prístup k vzdelávaniu. Nerovnomerný prístup k...
Comparison of employment policy in relation to graduate unemployment in the Czech and Slovak Republics
Hankovský, Jakub ; Kotrusová, Miriam (vedoucí práce) ; Geissler, Hana (oponent)
Táto bakalárska práca sa venuje problému nezamestnanosti absolventov. Európu trápi vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a Česká a Slovenská republika nie sú výnimkou. Absolventi patria medzi ohrozené skupiny na trhu práce a ich najčastejším nedostatkom z pohľadu českých zamestnávateľov a odborníkov je nedostatok praxe. Podľa Garyho Beckera získavame ľudský kapitál vo fáze formálneho vzdelávania a následne ho dopĺňame o kompetencie získané zaškoľovaním u zamestnávateľa. Česká a Slovenská republika investujú do ľudského kapitálu absolventov prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti dvoma základnými spôsobmi. Pokúšajú sa integrovať uchádzača na trh práce a tým mu zabezpečiť pracovnú skúsenosť alebo investujú do ľudského kapitálu absolventov priamo prostredníctvom rekvalifikačných či iných vzdelávacích kurzov. V Českej republike nie sú od 1.1.2012 absolventi a mladí ľudia definovaný zákonom ako riziková skupina na trhu práce a jediné opatrenie, ktoré je explicitne cielené na túto skupinu je program financovaný Európskym sociálnym fondom "stáže vo firmách - vzdelávanie praxou". Na Slovensku je absolventom venovaný nástroj "absolventská prax", ktorá pomocou príspevkov motivuje zamestnávateľov k vytvoreniu pracovného miesta pre absolventa minimálne po dobu trvania tejto praxe.
The estimation of country - level production function aimed at understanding the role of human capital
Mačorová, Simona ; Pertold-Gebicka, Barbara (vedoucí práce) ; Průša, Jan (oponent)
Naším cieľom je odhad úrovne produkčnej funkcie v krajinách zamerané na pochopenie úlohy ľudského kapitálu. Analyzujeme vplyv vzdelania, najmä vplyv terciálne vzdelanej populácie v rozpätí 25 až 54 rokov, taktiež nazvané produktívny vek, na produktivitu v krajinách Európskej únie (EÚ). Dôležitou otázkou je efektívnosť inštitúcií terciárneho vzdelávania. Neskôr sme sledovali podiel ľudského kapitálu z rôznych hľadísk. Porovnávame efekt nižšieho a vyššieho terciárneho vzdelania, odlišné špecializácie a podľa pohlavia. Vzťah medzi ľudským kapitálom a produktivitou práce bol nájdený ako nevýznamný alebo významný len na 10% úrovni spoľahlivosti. Vplyv ľudského kapitálu na produktivitu práce bol nájdený ekonomicky nevýrazný, v niektorých prípadoch dokonca negatívny. Za predpokladu, že jedna z hlavných príčin týchto proti-intuitívnych výsledkov je problém spôsobený nepozorovanou heterogenitou, riešenie hľadíme pomocou odhadu inštrumentálnej premennej. Zistili sme pozitívny a významný na 5% hladine spoľahlivosti vplyv ľudského kapitálu na produktivitu práce. Vplyv vysokoškolsky vzdelaných ľudí na produktivitu práce bol zreteľný po určitom období, v našom prípade po dvoch rokoch. Kľúčové slová: ľudský kapitál, produktivita práce, Európska únia, produkčná funkcia Email autora: s.macorova@gmail.com Email...
The Role of Mayors in the Development of Selected Peripheral Areas of the Košice Region
Német, Martin ; Chromý, Pavel (vedoucí práce) ; Mintálová, Tatiana (oponent)
Diplomová práca sa venuje role starostov v regionálnom rozvoji obcí spadajúcich pod vybrané periférne mikroregióny Košického kraja. Tieto mikroregióny reprezentujú dva typy periférnych území a boli vymedzené z pohľadu rozdielov v kvalite sociálneho a ľudského kapitálu v kraji. Identifikovali sme ich na základe rozboru odbornej literatúry. Hlavným cieľom práce bolo posúdiť, či existuje vzťah medzi takto vymedzenými typmi periférií a kvalitou ľudského a sociálneho kapitálu u občanov, no najmä u starostov obcí ležiacich v týchto periférnych mikroregiónoch. Tento cieľ sme naplnili jednak rozborom dostupných sekundárnych zdrojov informácií a jednak zrealizovaním terénneho šetrenia. Toto šetrenie malo za úlohu zistiť najmä ako a s kým starostovia spolupracujú, aká je miera ich angažovanosti riešiť najpodstatnejšie problémy obcí. Kľúčové slová: sociálny kapitál, ľudský kapitál, periféria, Košický kraj, regionálny rozvoj, spolupráca, vzťahy a kontakty, aktéri regionálneho rozvoja
Evaluating the Determining Factors of Income Inequality across the US States
Petruš, Dávid ; Bartoš, Vojtěch (vedoucí práce) ; Kovanda, Lukáš (oponent)
Ktoré faktory ovplyvňujú vývoj príjmovej nerovnosti v Spojených štátoch amerických po skončení druhej svetovej vojny? Čo vysvetľuje zmeny? Rastúca príjmová nerovnosť je fenomén spôsobený dlhodobými účinkami, napríklad rastúcim dopytom po pracovníkoch s vyšším vzdelaním. Krátkodobé faktory aj napriek tomu dokážu vysvetliť značnú časť rozdielov a zmien. Táto bakalárska práca zhŕňa výsledky z tých najvýznamnejších prác a článkov na túto tému a poskytuje dodatočnú argumentáciu analýzou aktuálnych údajov. Ďalšie časti práce sú zamerané na prierezovú analýzu amerických okresov, kongresových volebných obvodov a amerických štátov a pokúšajú sa kvantifikovať vplyv kľúčových faktorov spojených s príjmovou nerovnosťou meranou Giniho koeficientom. Distribúcia vzdelania, ľudského kapitálu a štruktúra domácností patria medzi tie najdôležitejšie determinanty pri časovej a aj prierezovej analýze.

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.