Název:
Československo-polský spor o Javorinu v kontextu bileterálních vztahů meziválečného období (1921-1939)
Překlad názvu:
The Czechoslovak-Polish dispute over Javorina within the billateral relations of the inter-war period (1921-1939)
Autoři:
Jakubec, Pavol ; Nálevka, Vladimír (vedoucí práce) ; Horčička, Václav (oponent) Typ dokumentu: Rigorózní práce
Rok:
2010
Jazyk:
slo
Abstrakt: [eng][cze] In this study, an interesting chapter of Czechoslovak foreign policy linked with the High Tatras region in the north of present-day Slovakia is questioned - Polish-Czechoslovak dispute on Javorina. Unique natural setting of this mountainous pocket and a bit non-standard ethnical conditions of the periphery (the locals were at best amidst their identification with a modern political nation) played their part in the collision of Czechoslovak and Polish aspirations. The following dispute has broken twice in the inter-war period, thus being a question of recurring interest. Though not of a decisive importance, the Javorina question was one of symptomatic dissonances in the relations between Prague and Warsaw. The story of the controversy about the village and its environs goes back to the formative months of the both Slavic states succeeding the Austro-Hungarian monarchy. In absence of Czechoslovakian troops, the whole country of northern Scepusia (better-known in German as Zips), as far as the towns of Stará Ľubovňa and Kežmarok on the river Poprad, was taken over by Polish troops in November-December 1918. Czechoslovakia did not want to give up the territory at any rate, and, with a slight delay, examined a local campaign to push the Poles north of historical Galician-Hungarian border. Collision was presented...V predkladanej diplomovej práci sme sa pokúsili zrekonštruovať československopoľský spor o tatranskú obec Javorina, ktorý sa stal jedným z výrazných momentov československo-poľských vzťahov medzivojnového obdobia. Obec Javorina tvorila v nami sledovanom období pomerne malú a izolovanú komunitu, jej sociálne väzby iba výnimočne presiahli rámec najbližšieho okolia. Pod atraktivitu obce sa podpísala jej poloha v krajinársky príťažlivom horskom prostredí, navyše v regióne, kde sa v priebehu dejín stretali ako slovenské, tak poľské vplyvy. Práve kombináciou týchto vplyvov sa tu vytvorili svojrázne etnografické pomery. Po rozpade podunajskej monarchie sa preto Javorina ocitla v širšom pásme, kde sa zrážali ambície vznikajúceho československého štátu a obnovovaného štátu poľského. Pôvodný spor o štátoprávnu príslušnosť severnej časti historickej Spišskej župy prepukol na jeseň 1918 a postupne sa začlenil do rozsiahlejšieho československo-poľského územného sporu - centrálnu úlohu v ňom hralo Těšínske Sliezsko. Keďže sa celé súperenie odohrávalo v rámci víťazného dohodového bloku, stalo sa hľadanie obojstranne uspokojivého riešenia problému súčasťou agendy parížskej mierovej konferencie. Veľmoci nabádali súperov k dohode, no neúspešne, z napätia okolo sporných teritórií rezultovali dokonca ozbrojené konflikty. Dialo...