|
|
The Czechoslovak-Polish dispute over Javorina within the billateral relations of the inter-war period (1921-1939)
Jakubec, Pavol ; Nálevka, Vladimír (vedoucí práce) ; Horčička, Václav (oponent)
V predkladanej diplomovej práci sme sa pokúsili zrekonštruovať československopoľský spor o tatranskú obec Javorina, ktorý sa stal jedným z výrazných momentov československo-poľských vzťahov medzivojnového obdobia. Obec Javorina tvorila v nami sledovanom období pomerne malú a izolovanú komunitu, jej sociálne väzby iba výnimočne presiahli rámec najbližšieho okolia. Pod atraktivitu obce sa podpísala jej poloha v krajinársky príťažlivom horskom prostredí, navyše v regióne, kde sa v priebehu dejín stretali ako slovenské, tak poľské vplyvy. Práve kombináciou týchto vplyvov sa tu vytvorili svojrázne etnografické pomery. Po rozpade podunajskej monarchie sa preto Javorina ocitla v širšom pásme, kde sa zrážali ambície vznikajúceho československého štátu a obnovovaného štátu poľského. Pôvodný spor o štátoprávnu príslušnosť severnej časti historickej Spišskej župy prepukol na jeseň 1918 a postupne sa začlenil do rozsiahlejšieho československo-poľského územného sporu - centrálnu úlohu v ňom hralo Těšínske Sliezsko. Keďže sa celé súperenie odohrávalo v rámci víťazného dohodového bloku, stalo sa hľadanie obojstranne uspokojivého riešenia problému súčasťou agendy parížskej mierovej konferencie. Veľmoci nabádali súperov k dohode, no neúspešne, z napätia okolo sporných teritórií rezultovali dokonca ozbrojené konflikty. Dialo...
|
|
| |
|
|
Polské a maďarské události roku 1956 na stránkách českého tisku
Ludvík, Matěj ; Kaleta, Petr (vedoucí práce) ; Jakubec, Pavol (oponent)
Revoluce proti komunistickému režimu v Poznani roku 1956 měla být původně hospodářským protestem regionálního charakteru. Svým rozsahem však byla tato akce ojedinělá a spustila vlnu hospodářsko-politických změn nejprve ve své vlasti a následně přispěla i k rozpoutání ozbrojeného boje za demokracii po celém Maďarsku. Oba projevy odporu proti režimu byly krvavě potlačeny, ale staly se důležitou součástí evropských dějin 2. poloviny 20. století. Naše bakalářská práce pojednává především o tom, jak o těchto událostech tehdy psal tendenčně zaměřený český tisk.
|
|
|
The Czechoslovak-Polish dispute over Javorina within the billateral relations of the inter-war period (1921-1939)
Jakubec, Pavol ; Nálevka, Vladimír (vedoucí práce) ; Horčička, Václav (oponent)
V predkladanej diplomovej práci sme sa pokúsili zrekonštruovať československopoľský spor o tatranskú obec Javorina, ktorý sa stal jedným z výrazných momentov československo-poľských vzťahov medzivojnového obdobia. Obec Javorina tvorila v nami sledovanom období pomerne malú a izolovanú komunitu, jej sociálne väzby iba výnimočne presiahli rámec najbližšieho okolia. Pod atraktivitu obce sa podpísala jej poloha v krajinársky príťažlivom horskom prostredí, navyše v regióne, kde sa v priebehu dejín stretali ako slovenské, tak poľské vplyvy. Práve kombináciou týchto vplyvov sa tu vytvorili svojrázne etnografické pomery. Po rozpade podunajskej monarchie sa preto Javorina ocitla v širšom pásme, kde sa zrážali ambície vznikajúceho československého štátu a obnovovaného štátu poľského. Pôvodný spor o štátoprávnu príslušnosť severnej časti historickej Spišskej župy prepukol na jeseň 1918 a postupne sa začlenil do rozsiahlejšieho československo-poľského územného sporu - centrálnu úlohu v ňom hralo Těšínske Sliezsko. Keďže sa celé súperenie odohrávalo v rámci víťazného dohodového bloku, stalo sa hľadanie obojstranne uspokojivého riešenia problému súčasťou agendy parížskej mierovej konferencie. Veľmoci nabádali súperov k dohode, no neúspešne, z napätia okolo sporných teritórií rezultovali dokonca ozbrojené konflikty. Dialo...
|
|
|
The Czechoslovak-Polish dispute over Javorina within the billateral relations of the inter-war period (1921-1939)
Jakubec, Pavol ; Nálevka, Vladimír (vedoucí práce) ; Horčička, Václav (oponent)
V predkladanej diplomovej práci sme sa pokúsili zrekonštruovať československopoľský spor o tatranskú obec Javorina, ktorý sa stal jedným z výrazných momentov československo-poľských vzťahov medzivojnového obdobia. Obec Javorina tvorila v nami sledovanom období pomerne malú a izolovanú komunitu, jej sociálne väzby iba výnimočne presiahli rámec najbližšieho okolia. Pod atraktivitu obce sa podpísala jej poloha v krajinársky príťažlivom horskom prostredí, navyše v regióne, kde sa v priebehu dejín stretali ako slovenské, tak poľské vplyvy. Práve kombináciou týchto vplyvov sa tu vytvorili svojrázne etnografické pomery. Po rozpade podunajskej monarchie sa preto Javorina ocitla v širšom pásme, kde sa zrážali ambície vznikajúceho československého štátu a obnovovaného štátu poľského. Pôvodný spor o štátoprávnu príslušnosť severnej časti historickej Spišskej župy prepukol na jeseň 1918 a postupne sa začlenil do rozsiahlejšieho československo-poľského územného sporu - centrálnu úlohu v ňom hralo Těšínske Sliezsko. Keďže sa celé súperenie odohrávalo v rámci víťazného dohodového bloku, stalo sa hľadanie obojstranne uspokojivého riešenia problému súčasťou agendy parížskej mierovej konferencie. Veľmoci nabádali súperov k dohode, no neúspešne, z napätia okolo sporných teritórií rezultovali dokonca ozbrojené konflikty. Dialo...
|
host ::
RSS.