|
|
Media Law and Media Capture in Slovakia and the Czech Republic after the year 2000
Hanák, Peter ; Moravec, Václav (vedoucí práce) ; Kroupa, Jiří (oponent) ; Višnovský, Ján (oponent)
Táto práca spája teórie o médiách a demokracii, o zajatí médií (media capture), oligarchizácii médií a mediálnych systémoch s ekonomickou teóriou súťažného práva. Je vykonaná komparatívna analýza českého a slovenského mediálneho práva, pričom v centre výskumu je pluralizmus ako hlavná hodnota spájajúca spomenuté teórie. Dejiny médií po roku 1989 v skúmaných krajinách dostávajú novú periodizáciu, ktorá je opísaná ako pokračujúca transformácia troch rôznych typov. Herfindahl-Hirschmanov Index je použitý ako dôkaz, že najmä v poslednej skúmanej dekáde sa české a slovenské mediálne trhy posunuli ku koncentrovanej až oligopolistickej štruktúre. Vyvinuli sme nový nástroj - indikátor POMO (Power of Media Owners), ktorým sa dá vypočítať sila jednotlivých mediálnych oligarchov naprieč platformami, teda na celom mediálnom trhu. Táto analýza ukazuje nedostatočnosť a neúčinnosť regulácie vlastníctva médií v ČR a SR. Opísaný je tiež štvrtý typ mediálneho systému - nepluralitný, autoritársky, tzv. Východný oligarchický model zajatých médií; situácia na Slovensku a v Česku je porovnaná oproti tomuto modelu. Výsledkom je konštatovanie, že situácia v skúmaných krajinách je bližšie k už zavedenému modelu polarizovaného pluralizmu, avšak tento model je vnímaný ako polcesta k autoritárskemu modelu. Záver opisuje,...
|
|
|
Liberalism and its justification in contemporary political philosophy
Cíbik, Matej ; Jirsa, Jakub (vedoucí práce) ; Chotaš, Jiří (oponent) ; Moural, Josef (oponent)
Táto dizertačná práca sa snaží odpovedať na jednu základnú otázku: čo môžeme filozoficky povedať na obhajobu liberalizmu ako spôsobu politickej existencie spoločnosti. Práca pozostáva z troch častí. V prvej kriticky prezentujem dve populárne odpovede na túto otázku vychádzajúce z konceptov vlastníctva seba samého respektíve hodnotového pluralizmu. Argumentujem, že ani jedna z nich nie je adekvátna a uspokojivá, hlavne z toho dôvodu, že operujú s koncepciou osoby, ktorá je príliš nerozvinutá na to, aby mohla zaštítiť obhajobu liberalizmu. V druhej časti prezentujem interpretáciu Johna Rawlsa, špeciálne jeho koncepcie osoby. Tvrdím, že táto koncepcia je pre jeho myslenie kľúčová, najmä vzhľadom jeho k odpovedi na moju otázku. V tomto kontexte ukazujem, že Rawls nepredkladá presvedčivú obhajobu tejto koncepcie. V tretej časti predkladám argumenty na podporu Rawlsovho liberalizmu, ako nápravu pochybení, ktoré som identifikoval. Ukazujem, ako môže byť jeho koncepcia osoby lepšie argumentačne podporená. Z tejto koncepcie následne odvodzujem dva argumenty podporujúce liberalizmus ako spôsob politickej existencie spoločnosti. Kľúčové slová Liberalizmus - John Rawls - Pluralizmus - Koncepcia osoby
|
host ::
RSS.