|
|
Influence of psychosocial factors on emotional status, rehabilitation and quality of life of patients after myocardial infarction
Pilipčincová, Alexandra ; Hrachovinová, Tamara (vedoucí práce) ; Honzák, Radkin (oponent) ; Kebza, Vladimír (oponent)
Ciel': Preskúmať, do akej miery sa podiel'ajú dispozičný optimizmus/pesimizmus, sociálna opora a zvolené copingové stratégie na emocionálnom distrese (príznaky úzkosti a depresie) u pacientov s infarktom myokardu (lM) v čase hospitalizácie a s ročným odstupom. A ďalej identifikovat' prediktory priebehu rekonvalescencie a faktory ovplyvňujúce kvalitu života pacientov. Metóda: Bolo vyšetrených 102 pacientov (25 žien, 77 mužov) s diagnózou akútny lM v čase 2.- 4. dňa po lM, vo veku do 65 rokov (muži) a do 75 rokov (ženy). Katamnestického sledovania s ročným odstupom od lM sa zúčastnilo 63 pacientov (45 mužov, 18 žien). Porovnávaciu skupinu tvoril 1% náhodný výher z populácie v okrese Benešov, zrovnocenený s výskumným súborom podl'a veku a pohlavia, ktorý bol vybraný v rámci epidemiologickej štúdie PostMONIKA. Výsledky: Pacienti s akútnym lM vykazujú signifikantne viac depresívnych príznakov, než jedinci v neklinickom súbore (ll% vs. 3%, p<0,05). Rok po IM zodpovedá prevalencia depresívnych príznakov prevalencii v neklinickom súbore. Pacienti s AIM referovali o príznakoch úzkosti iba zriedkavo a bezprostredne po IM je popieranie ako copingová stratégia asociované so zníženým výskytom úzkosti. Bol preukázaný vzťah medzi emocionálnym copmgom, vyhýbavou formou copingu (odvracanie pozornosti), nedostatočnou...
|
|
|
Influence of psychosocial factors on emotional status, rehabilitation and quality of life of patients after myocardial infarction
Pilipčincová, Alexandra ; Hrachovinová, Tamara (vedoucí práce) ; Honzák, Radkin (oponent) ; Kebza, Vladimír (oponent)
Ciel': Preskúmať, do akej miery sa podiel'ajú dispozičný optimizmus/pesimizmus, sociálna opora a zvolené copingové stratégie na emocionálnom distrese (príznaky úzkosti a depresie) u pacientov s infarktom myokardu (lM) v čase hospitalizácie a s ročným odstupom. A ďalej identifikovat' prediktory priebehu rekonvalescencie a faktory ovplyvňujúce kvalitu života pacientov. Metóda: Bolo vyšetrených 102 pacientov (25 žien, 77 mužov) s diagnózou akútny lM v čase 2.- 4. dňa po lM, vo veku do 65 rokov (muži) a do 75 rokov (ženy). Katamnestického sledovania s ročným odstupom od lM sa zúčastnilo 63 pacientov (45 mužov, 18 žien). Porovnávaciu skupinu tvoril 1% náhodný výher z populácie v okrese Benešov, zrovnocenený s výskumným súborom podl'a veku a pohlavia, ktorý bol vybraný v rámci epidemiologickej štúdie PostMONIKA. Výsledky: Pacienti s akútnym lM vykazujú signifikantne viac depresívnych príznakov, než jedinci v neklinickom súbore (ll% vs. 3%, p<0,05). Rok po IM zodpovedá prevalencia depresívnych príznakov prevalencii v neklinickom súbore. Pacienti s AIM referovali o príznakoch úzkosti iba zriedkavo a bezprostredne po IM je popieranie ako copingová stratégia asociované so zníženým výskytom úzkosti. Bol preukázaný vzťah medzi emocionálnym copmgom, vyhýbavou formou copingu (odvracanie pozornosti), nedostatočnou...
|
|
|
Influence of psychosocial factors on emotional status, rehabilitation and quality of life of patients after myocardial infarction
Pilipčincová, Alexandra ; Hrachovinová, Tamara (vedoucí práce) ; Honzák, Radkin (oponent) ; Kebza, Vladimír (oponent)
Ciel': Preskúmať, do akej miery sa podiel'ajú dispozičný optimizmus/pesimizmus, sociálna opora a zvolené copingové stratégie na emocionálnom distrese (príznaky úzkosti a depresie) u pacientov s infarktom myokardu (lM) v čase hospitalizácie a s ročným odstupom. A ďalej identifikovat' prediktory priebehu rekonvalescencie a faktory ovplyvňujúce kvalitu života pacientov. Metóda: Bolo vyšetrených 102 pacientov (25 žien, 77 mužov) s diagnózou akútny lM v čase 2.- 4. dňa po lM, vo veku do 65 rokov (muži) a do 75 rokov (ženy). Katamnestického sledovania s ročným odstupom od lM sa zúčastnilo 63 pacientov (45 mužov, 18 žien). Porovnávaciu skupinu tvoril 1% náhodný výher z populácie v okrese Benešov, zrovnocenený s výskumným súborom podl'a veku a pohlavia, ktorý bol vybraný v rámci epidemiologickej štúdie PostMONIKA. Výsledky: Pacienti s akútnym lM vykazujú signifikantne viac depresívnych príznakov, než jedinci v neklinickom súbore (ll% vs. 3%, p<0,05). Rok po IM zodpovedá prevalencia depresívnych príznakov prevalencii v neklinickom súbore. Pacienti s AIM referovali o príznakoch úzkosti iba zriedkavo a bezprostredne po IM je popieranie ako copingová stratégia asociované so zníženým výskytom úzkosti. Bol preukázaný vzťah medzi emocionálnym copmgom, vyhýbavou formou copingu (odvracanie pozornosti), nedostatočnou...
|
host ::
RSS.