|
|
Izotopový profil jedinců se známou osteobiografickou dokumentací a jeho využití pro studium minulých populací
Grendelová, Gréta ; Drtikolová Kaupová, Sylva (vedoucí práce) ; Brzobohatá, Hana (oponent)
Diplomová práca sa venuje vplyvu biologických, socioekonomických, environmentálnych, a predovšetkým fyziologických a patofyziologických faktorov na izotopové pomery δ13 C a δ15 N kostného kolagénu jedincov s kompletnou osteobiografickou dokumentáciou. Doposiaľ bola izotopová analýza využívaná k rekonštrukciu stravy minulých populácií, bez uvažovania nad vplyvom nevýživových faktorov. Cieľom práce je popísať vplyv spomínaných faktorov na izotopové hodnoty uhlíka a dusíka v kostnom tkanive jedincov. Materiál bol podrobený analýze stabilných izotopov. V práci bol analyzovaný kostný kolagén rebier a stehenných kostí 45 jedincov (27 mužov a 18 žien), ktorí boli členmi niekoľkých spríbuznených rodín a obývali územie Českej republiky počas 19.-21. storočia. Vekové rozpätie súboru bolo 20-90 rokov. Pre správnu interpretáciu výsledkov bol analyzovaný i referenčný súbor zložený z ôsmich vzoriek rôznych druhov zvierat. V diplomovej práci boli preukázané signifikantné izotopové rozdiely medzi rodinami s odlišným sociálnym statusom. Jedinci s vyšším postavením vykazovali vyššie hodnoty δ15 N. Dátum úmrtia jedinca sa tiež odrazil na izotopových hodnotách, neskôr žijúci jedinci vykazovali mierne znížené hodnoty δ15 N, čo môže byť spôsobené zmenou životného prostredia. Vek dožitia, zdravotný stav ani tehotenstvo u...
|
|
|
Izotopový profil jedinců se známou osteobiografickou dokumentací a jeho využití pro studium minulých populací
Grendelová, Gréta ; Drtikolová Kaupová, Sylva (vedoucí práce) ; Brůžek, Jaroslav (oponent)
Diplomová práca sa venuje vplyvu biologických, socioekonomických, environmentálnych, a predovšetkým fyziologických a patofyziologických faktorov na izotopové pomery δ13 C a δ15 N kostného kolagénu jedincov s kompletnou osteobiografickou dokumentáciou. Doposiaľ bola izotopová analýza využívaná k rekonštrukciu stravy minulých populácií, bez uvažovania nad vplyvom nevýživových faktorov. Cieľom práce je popísať vplyv spomínaných faktorov na izotopové hodnoty uhlíka a dusíka v kostnom tkanive jedincov. Materiál bol podrobený analýze stabilných izotopov. V práci bol analyzovaný kostný kolagén rebier a stehenných kostí 45 jedincov (27 mužov a 18 žien), ktorí boli členmi niekoľkých spríbuznených rodín a obývali územie Českej republiky počas 19.-21. storočia. Vekové rozpätie súboru bolo 20-90 rokov. Pre správnu interpretáciu výsledkov bol analyzovaný i referenčný súbor zložený z ôsmich vzoriek rôznych druhov zvierat. V diplomovej práci boli preukázané signifikantné izotopové rozdiely medzi rodinami s odlišným sociálnym statusom. Jedinci s vyšším postavením vykazovali vyššie hodnoty δ13 C i δ15 N. Dátum úmrtia jedinca sa tiež odrazil na izotopových hodnotách, neskôr žijúci jedinci vykazovali mierne znížené hodnoty δ15 N, čo môže byť spôsobené zmenou životného prostredia. Vek dožitia, zdravotný stav ani...
|
|
|
Izotopový profil jedinců se známou osteobiografickou dokumentací a jeho využití pro studium minulých populací
Grendelová, Gréta ; Drtikolová Kaupová, Sylva (vedoucí práce) ; Brzobohatá, Hana (oponent)
Diplomová práca sa venuje vplyvu biologických, socioekonomických, environmentálnych, a predovšetkým fyziologických a patofyziologických faktorov na izotopové pomery δ13 C a δ15 N kostného kolagénu jedincov s kompletnou osteobiografickou dokumentáciou. Doposiaľ bola izotopová analýza využívaná k rekonštrukciu stravy minulých populácií, bez uvažovania nad vplyvom nevýživových faktorov. Cieľom práce je popísať vplyv spomínaných faktorov na izotopové hodnoty uhlíka a dusíka v kostnom tkanive jedincov. Materiál bol podrobený analýze stabilných izotopov. V práci bol analyzovaný kostný kolagén rebier a stehenných kostí 45 jedincov (27 mužov a 18 žien), ktorí boli členmi niekoľkých spríbuznených rodín a obývali územie Českej republiky počas 19.-21. storočia. Vekové rozpätie súboru bolo 20-90 rokov. Pre správnu interpretáciu výsledkov bol analyzovaný i referenčný súbor zložený z ôsmich vzoriek rôznych druhov zvierat. V diplomovej práci boli preukázané signifikantné izotopové rozdiely medzi rodinami s odlišným sociálnym statusom. Jedinci s vyšším postavením vykazovali vyššie hodnoty δ15 N. Dátum úmrtia jedinca sa tiež odrazil na izotopových hodnotách, neskôr žijúci jedinci vykazovali mierne znížené hodnoty δ15 N, čo môže byť spôsobené zmenou životného prostredia. Vek dožitia, zdravotný stav ani tehotenstvo u...
|
|
|
The interaction of lactase persistence and skin depigmentation in connection with the calcium assimilation hypothesis
Grendelová, Gréta ; Černý, Viktor (vedoucí práce) ; Brůžek, Jaroslav (oponent)
Posledné genetické štúdie ukazujú, že sfarbenie kože našich európskych predkov bolo pôvodne tmavé. Depigmentácia pokožky nastala po migrácii z Afriky kvôli nízkym hladinám ultrafialového žiarenia, ktoré pôsobí vo vyšších zemepisných šírkach. Svetlejšia pokožka umožňuje hlbší prienik slnečných lúčov do kože, ktoré biochemickou reakciou vytvárajú vitamín D, esenciálny pre správne fungovanie organizmu. Deficit vitamínu D a kalcia dáva za vznik rôznym poruchám skeletu, u detí spôsobuje krivicu a dospelých ohrozujú osteomalácie. Pri postupe od rovníka severnejšie k pólom sledujeme okrem zvýšenej depigmentácie aj nárast výskytu osôb so špecifickou metabolickou schopnosťou, znakom, ktorý označujeme ako laktázová perzistencia. Táto schopnosť umožňujúca trávenie mliečneho cukru, laktózy, v dospelosti, vznikla pravdepodobne ako náhrada, ktorá mala vyrovnať nízke hladiny vitamínu D v tele. Prvé stopy mliečnej produkcie, ktorá musela predchádzať vzniku a šíreniu laktázovej perzistencie, nájdené na Blízkom Východe, napovedajú častú konzumáciu mlieka už pred 7 tisíc rokmi. Neskôr to potvrdili aj genetické výskumy. Oba znaky, depigmentácia aj laktázová perzistencia vznikli teda adaptáciou na zmenené vonkajšie podmienky prírodným výberom a vytvorili nositeľom znakov výhodu, ktorá sa pozitívnou selekciou veľmi...
|
host ::
RSS.