|
|
Zaprášené vize
Jeckelová, Tereza ; Almássy, Juraj (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
“V tejto práci som chcela dať do súvislosti vzťah medzi baníctvom a vývojom miest na území Slovenska. Zámerom bolo poukázať na priamu súvislosť historického vývoja previazaného s obdobím, v ktorom začala ťažba a prejavom dobývania podzemia na fyzickej podobe miest. Fenomén baníctva sa vyvíjal v rôzne v jednotlivých oblastiach. V práci som sa rozhodla zaoberať sa Prievidzou, ktorá síce má prívlastok „banícke mesto“, ale v jej katastrálnom území žiadnu baňu nenájdeme. A predsa baníctvo jej navždy zmenilo tvár. S banským priemyslom išla ruka v ruke modernizácia prostredia a ďalší priemysel. Mesto však nestíhalo kráčať s dobou v takom tempe ako štát nastavil a mnoho dôležitých faktorov, ako je zaobstaranie kvalitnej dopravnej dostupnosti či zázemie občianskej vybavenosti. V rýchlosti sa stihli vybudovať len sídliská a priemyselné objekty oddelené miestami bez jasného významu. Polovičaté realizácie vízií štátu, ktoré zmenili charakter prostredia natrvalo na prvý pohľad ublížili mnohým mestám. Tam kde ruka štátu v zbesilom 20. storočí nestihla zahrať nečakané ťahy je dnes síce atraktívnejšie prostredie pre turistov a návštevníkov, ale robí to taký rozdiel aj pre miestnych obyvateľov? Turisticky atraktívne skanzeny či romantické námestia by sme v Prievidzi darmo hľadali. Jeden skanzen je spravený z bane Cigeľ v Sebedraží pri Prievidzi, kde nás prevedú podzemím s prilbou a svetielkom pripevneným k pásu, ale dlhšie sa v tejto oblasti človek nezdrží. Návštevníci si možno zájdu k Bojnickému zámku a do ZOO. Prievidza je však neviditeľným miestom na mape. Jej romantický charakter je pochovaný obchodnými centrami a panelákmi T05 a T11, ktoré nahradili vily a domy. V panoráme vidíme teplovodné potrubie a kde tu vytŕčajúci komín či halu. Na prvý pohľad generické priestory mesta s neurčitým charakterom evokujú pocity prázdna. Urbánna štruktúra je prepletená takými miestami. Na oko prázdne, no nesúce v sebe dôležitý význam pre mesto lebo uvoľňujú zaužívané chody, toky a procesy v meste často krát. Niektoré miesta, však vytesňujú akúkoľvek inú funkciu ako tú tranzitnú – tokovú. Sú len monofunkčnými deliacimi líniami v meste. Mesto, či už s historicky významným kontextom alebo nie, nesie v sebe znaky doby, ktoré sa snažíme prijať. V tejto práci som sa zamerala na také miesta, ktoré zohrávajú určitú rolu v meste, no častokrát je pre mnohých obyvateľov nepochopená alebo len ignorovaná. Sú to zvyšky, ktoré ostali po víziách no vnášajú do mesta niečo neočakávané a voľné. Sú to aj miesta tvoriace najbližšie okolie rušných ciest, ktoré zjazvili tvár mesta pre účel automobilovej či vlakovej dopravy. Zasiahli tak naše srdcia, a tie sa z toho ešte nespamätali, no možno nastal čas hľadať spôsoby ako zareagovať na tieto rany minulosti. Pozrieť sa povahu týchto miest a ich prínos, ktorý majú pre mesto, a aké priestorové možnosti otvárajú svojím charakterom.” Konkrétne nárožná parcela na Námestí Slobody môže byť označená ako vágne miesto, ktorého poloha je, však priamo v centre. Je pozostatkom asanácií v jadrách miest po 2. svetovej vojne. Na tomto mieste navrhujem kultúrne centrum.
|
host ::
RSS.