|
|
The serbian story in the second half of 19th century
Ráczová, Zuzana ; Otčenášek, Jaroslav (vedoucí práce) ; Nedvědová, Milada (oponent)
Práca sa zaoberá srbskou literatúrou druhej polovice 19. storočia. Popisuje hlavné znaky realistického smeru v rámci srbskej literatúry. Podrobnejšie je v nej opísaná srbská realistická poviedka a jej hlavní predstavitelia. V rámci tohto dominantného žánru je pozornosť venovaná najmä poviedke z dedinského prostredia. Dôraz sa kladie na jej pôvod, atribúty a odlišné zobrazenie prostredníctvom jej troch hlavných autorov, ktorými sú Milovan Glišić, Laza Lazarević a Janko Veselinović. Kľúčové slová: srbská literatúra, 19. storočie, realizmus, poviedka
|
|
|
Space-time breakdown in Julio Cortázar's fantastic tales
Krejčová, Veronika ; Poláková, Dora (vedoucí práce) ; Škodová, Denisa (oponent)
Ako už sám názov prezrádza, táto práca pojednáva o problematike zvratov časových a priestorových v tvorbe Julia Cortázara (1914-1984). Tento Argentínsky spisovateľ sa venoval prevažne žánru fantastická poviedka. Radí sa k najdôležitejším predstaviteľom tohto žánru v oblasti Río de la Plata, no veľkú časť života prežil v Paríži, kde aj tvoril. Pomocou rôznych literárnych kritikov a teoretikov sa pokúsim o definíciu časo- priestorových zvratov v jeho tvorbe. Tzvetan Todorov vo svojom diele Úvod do fantastickej literatúry odlišuje tri kategórie fantastickosti: čudné, fantastické a úžasné. Kritička Ana María Barrenechea vo svojej vitálnejšej teórií delí fantastický žáner na tieto tri kategórie: prirodzený, neprirodzený, zmes oboch. Ako príklad nám poslúžia štyri autorove fantastické poviedky, na ktoré následne aplikujem spomínané teórie, no zároveň však poukážem na nejednoznačnosť a zastaranosť teórií a ponúknem nové alternatívne riešenia. Veľkou časťou k tomu prispeje názor španielskeho kritika fantastickej literatúry Davida Roasa. Je čas a priestor v literatúre dôležitý? A čo je to Cortázarov Pocit fantastickosti? Pokúsim sa odpovedať na tieto otázky a inšpirujúc sa teóriou Michaila Bachtina sa pokúsim navrhnúť nový tzv. cortazariánsky chronotop. Nakoniec sa pozrieme na historický vývoj fantastickej...
|
|
|
the motive of magic in spanish medieval short story
Kubečková, Katarína ; Sánchez Fernández, Juan Antonio (vedoucí práce) ; Poláková, Dora (oponent)
V nasledujúcej práci sa autorka venuje problematike motívu mágie tak ako sa objavuje v stredovekej španielskej krátkej próze. Pracuje s nasledovnými dielami: Calila y Dimna, Sendebar, El Conde Lucanor, Libro del Caballero Zifar a Libro de los Gatos. Z vymenovaných zbierok ďalej spracováva konkrétne vybraté poviedky, kde sa nachádza motív mágie. V úvodnej časti popisuje stredovekú históriu a žánre a podrobnejšie sa venuje ponímaniu mágie na základe dobových ale aj súčasných diel a publikácií. Vychádza z predpokladu, že stredoveká didaktická literatúra väčšinou popisovala reálny svet, v ktorom sa čitateľ pohyboval. Motívy mágie sú rozdelené do piatich celkov: Diabol, Druhý Svet, Čarovný Svet, Falošná Mágia a Medicínske Povery. V každej kapitole sa venuje jednému konkrétnemu prvku, ktorý sa snaží rozobrať v kontexte poviedky ale aj stredovekej kultúry. Na konci každej kapitoly formuluje zhrňujúci záver. Na rozdiel od publikácií na tému mágie v španielskej literatúre, sa zameriava podrobnejšie aj na prvok mágie použitej ako klamstvo, keďže tento prvok sa objavuje často. V závere sa venuje problematike viery stredovekého človeka v mágiu a poukazuje na niektoré zaujímavosti v porovnaní jednotlivých motívov. Ďalej konštatuje, že v stredoveku bola mágia súčasťou bežného života ľudí a, ako ukazujú skúmané príbehy,...
|
|
|
The serbian story in the second half of 19th century
Ráczová, Zuzana ; Otčenášek, Jaroslav (vedoucí práce) ; Nedvědová, Milada (oponent)
Práca sa zaoberá srbskou literatúrou druhej polovice 19. storočia. Popisuje hlavné znaky realistického smeru v rámci srbskej literatúry. Podrobnejšie je v nej opísaná srbská realistická poviedka a jej hlavní predstavitelia. V rámci tohto dominantného žánru je pozornosť venovaná najmä poviedke z dedinského prostredia. Dôraz sa kladie na jej pôvod, atribúty a odlišné zobrazenie prostredníctvom jej troch hlavných autorov, ktorými sú Milovan Glišić, Laza Lazarević a Janko Veselinović. Kľúčové slová: srbská literatúra, 19. storočie, realizmus, poviedka
|
host ::
RSS.