|
Zvýšení bezpečnosti informačního systému obecního úřadu
Solár, Matúš ; Martin,, Pétery (oponent) ; Ondrák, Viktor (vedoucí práce)
Táto bakalárska práca sa zaoberá a analyzuje problematiku v prostredí bezpečnosti informačných systémov. Navrhuje možné riešenie, jeho praktickú implementáciu, zvýšenia bezpečnosti v reálnom prostredí štátnej správy, konkrétne obecného úradu. Súčasťou práce je analýza súčasného stavu, ktorá vypovedá o nedostatkoch v danom smere, teoretické východiská a v neposlednom rade návrhy na zvýšenie bezpečnosti, ktoré v prípade praktického zavedenia zaistia požadovaný stav bezpečnosti.
|
|
Implementace zvolené technologie pro správu sítě
Fábryová, Bianka ; Sedlák, Petr (oponent) ; Ondrák, Viktor (vedoucí práce)
Táto práca sa venuje tvorbe návrhu implementácie vybranej technológie pre management počítačovej siete v konkrétnej spoločnosti. Úvodná časť práce sa sústredí na zhrnutie teoretických východísk z danej oblasti. Ďalšia časť práce je zameraná na analýzu súčasného stavu riadenia siete v spoločnosti a na možnosti vhodného riešenia správy siete. V praktickej časti je na základe aplikácie teoretických poznatkov formulovaný návrh implementácie zvolenej technológie vrátane technických, manažérskych a ekonomických aspektov, ktoré je nutné pri implementácii posúdiť.
|
|
German Security Policy From 1990 Until Now
Balcová, Katarína ; Střítecký, Vít (vedoucí práce) ; Jeřábek, Martin (oponent)
Predložená práca diplomová sa zaoberá nemeckou bezpečnostnou a zahraničnou politikou v období od znovuzjednotenia v roku 1990 až po súčasnosť, pričom sa zameriava na účasť nemeckých vojakov na zahraničných misiách. Cieľom práce je analyzovať jedenásť najvýznamnejších prípadov, v ktorých sa Nemecko rozhodovalo o podpore vojenských misií v zahraničí a zistiť, či v rozhodovacích procesoch prevládali prvky normatívne riadeného rozhodovania podľa konceptov multilateralizmu, civilnej mocnosti a antimilitarizmu, alebo prvky pragmaticky riadeného rozhodovania a zohľadňovanie vlastných ekonomických, geopolitických alebo iných záujmov. Jednotlivé prípady sú analyzované formou jednoprípadových štúdií a zatriedené do troch podkapitol podľa období vlády nemeckých spolkových kancelárov. Následne sú výsledky práce prezentované vo forme tabuľky.
|
|
German Security Policy From 1990 Until Now
Balcová, Katarína ; Střítecký, Vít (vedoucí práce) ; Jeřábek, Martin (oponent)
Predložená práca diplomová sa zaoberá nemeckou bezpečnostnou a zahraničnou politikou v období od znovuzjednotenia v roku 1990 až po súčasnosť, pričom sa zameriava na účasť nemeckých vojakov na zahraničných misiách. Cieľom práce je analyzovať jedenásť najvýznamnejších prípadov, v ktorých sa Nemecko rozhodovalo o podpore vojenských misií v zahraničí a zistiť, či v rozhodovacích procesoch prevládali prvky normatívne riadeného rozhodovania podľa konceptov multilateralizmu, civilnej mocnosti a antimilitarizmu, alebo prvky pragmaticky riadeného rozhodovania a zohľadňovanie vlastných ekonomických, geopolitických alebo iných záujmov. Jednotlivé prípady sú analyzované formou jednoprípadových štúdií a zatriedené do troch podkapitol podľa období vlády nemeckých spolkových kancelárov. Následne sú výsledky práce prezentované vo forme tabuľky.
|
|
Zvýšení bezpečnosti informačního systému obecního úřadu
Solár, Matúš ; Martin,, Pétery (oponent) ; Ondrák, Viktor (vedoucí práce)
Táto bakalárska práca sa zaoberá a analyzuje problematiku v prostredí bezpečnosti informačných systémov. Navrhuje možné riešenie, jeho praktickú implementáciu, zvýšenia bezpečnosti v reálnom prostredí štátnej správy, konkrétne obecného úradu. Súčasťou práce je analýza súčasného stavu, ktorá vypovedá o nedostatkoch v danom smere, teoretické východiská a v neposlednom rade návrhy na zvýšenie bezpečnosti, ktoré v prípade praktického zavedenia zaistia požadovaný stav bezpečnosti.
|
|
Inconsistencies in Norwegian foreign policy
Olšiak, Matúš ; Rolenc, Jan Martin (vedoucí práce) ; Sršeň, Radim (oponent)
Nórska zahraničná politika sa vonkajšiemu pozorovateľovi môže zdať plná rozporov. Krajina si dlhodobo razí svoju vlastnú, unikátnu cestu na poli integračných aktivít a bezpečnostnej politiky. Vytrvalo odmieta vstúpiť do EÚ, ale zároveň sa dlhodobo snaží o čo najbližšie vzťahy s touto inštitúciou. Na poli bezpečnostnej politiky je zase cítiť určité pnutie medzi jej tradične mierovou orientáciou a členstvom v NATO. Pri bližšej analýze sa rozpory vo vzťahu k EÚ ukazujú byť zapríčinené nesúladom medzi postojmi politických elít a verejnosti voči tejto inštitúcii. Zdanlivo protirečivé aspekty bezpečnostnej politiky Nórska sa zase dajú vysvetliť zmenou tradičného poňatia bezpečnosti na tzv. "komplexnú bezpečnosť" po Studenej vojne.
|