|
|
The Mapping of a Relation between Cognitive Functions and Intelligence in Persons with Schizophrenia
Šimonová, Miriama ; Kulišťák, Petr (vedoucí práce) ; Šivicová, Gabriela (oponent)
V súčasnosti je inteligencia široko využívaným konceptom. Názory autorov o zlučiteľnosti alebo striktnej oddeliteľnosti od špecifických kognitívnych funkcií sa naprieč rôznymi oblasťami psychológie líšia. Schizofrénia je zároveň psychiatrickým ochorením, u ktorého je kognitívny deficit veľmi častý. Na jeho zhodnotenie sa často využíva práve odhad inteligencie. Cieľom projektu bolo preskúmať, nakoľko odhad inteligencie zodpovedá kognitívnemu profilu pacienta so schizofréniou. V prvej časti sa venujeme popisom rôznych hľadísk vybraných teoretických konceptov, ako základné charakteristiky schizofrénneho ochorenia, popis inteligencie a vybraných kognitívnych funkcií. Empirická časť je zameraná na skúmanie vzťahu medzi kognitívnym profilom a odhadom aktuálnej a premorbídnej inteligencie pacienta so schizofréniou. Výskumný súbor pozostával zo 120 osôb s diagnózou F20. Kognitívny profil bol zhodnotený pomocou batérie MATRICS a inteligenčná úroveň pomocou vybraných testov WASI a čítacej skúšky CRT. Výsledky naznačujú, že napriek zistenej úrovni premorbídnej inteligencie a aktuálnej inteligencie v rámci pásma normy, vykazovali osoby výskumného súboru deficitný kognitívny výkon. Zároveň však premorbídna úroveň inteligencie bola signifikantne vyššia oproti aktuálnemu IQ. Pomocou regresného modelu sme...
|
|
|
Působení elektrokonvulzivní terapie na kognitivní funkce
Kubinová, Markéta ; Šivicová, Gabriela (vedoucí práce) ; Kulišťák, Petr (oponent)
(česky) Elektrokonvulzivní terapie (ECT) je velmi efektivní léčebnou metodou pro pacienty s těžkým a na léčbu rezistentním psychiatrickým onemocněním. Práce se zabývá vlivem elektrokonvulzivní terapie na kognitivní funkce, přesněji specifikováno jako měření kognitivních funk cí po elektrokonvulzivní terapii se zaměřením na sledování kognitivních funkcí, případně jejich deficitu s odstupem času po aplikaci ECT. V několika časových bodech (T1: do týdne po ECT; T2: 6-8 týdnů po ECT) od ukončení léčby ECT byl formou opakovaných měření sledován vývoj kognitivní výkonnosti pacientů. Skupiny pacientů, rozdělené dle diagnostických okruhů (okruhu poruch nálad a schizofrenní okruh) byly mezi sebou porovnávány. Cílem práce je sledování kognitivních změn v průběhu času u pacientů po elektrokonvulzivní terapii. Do výzkumu bylo ve finální fázi zařazeno 18 osob (10 žen a 8 mužů). Z hlediska diagnóz bylo u 39% diagnostikováno onemocnění dle MKN z kategorie F20-F29; u 33% diagnostikována porucha nálady (kategorie dle MKN: F30-F39), u 28% osob diagnostikována F06.3 organická afektivní porucha. Pro snímání dat byla zvolena metoda MCCB (Matrics Consensus Cognitive Battery), disponující velmi dobrými psychometrickými vlastnostmi, vhodná také pro opakovaná měření. Výsledky poukazují na signifikantní zlepšení po šesti až...
|
|
|
The Mapping of a Relation between Cognitive Functions and Intelligence in Persons with Schizophrenia
Šimonová, Miriama ; Kulišťák, Petr (vedoucí práce) ; Šivicová, Gabriela (oponent)
V súčasnosti je inteligencia široko využívaným konceptom. Názory autorov o zlučiteľnosti alebo striktnej oddeliteľnosti od špecifických kognitívnych funkcií sa naprieč rôznymi oblasťami psychológie líšia. Schizofrénia je zároveň psychiatrickým ochorením, u ktorého je kognitívny deficit veľmi častý. Na jeho zhodnotenie sa často využíva práve odhad inteligencie. Cieľom projektu bolo preskúmať, nakoľko odhad inteligencie zodpovedá kognitívnemu profilu pacienta so schizofréniou. V prvej časti sa venujeme popisom rôznych hľadísk vybraných teoretických konceptov, ako základné charakteristiky schizofrénneho ochorenia, popis inteligencie a vybraných kognitívnych funkcií. Empirická časť je zameraná na skúmanie vzťahu medzi kognitívnym profilom a odhadom aktuálnej a premorbídnej inteligencie pacienta so schizofréniou. Výskumný súbor pozostával zo 120 osôb s diagnózou F20. Kognitívny profil bol zhodnotený pomocou batérie MATRICS a inteligenčná úroveň pomocou vybraných testov WASI a čítacej skúšky CRT. Výsledky naznačujú, že napriek zistenej úrovni premorbídnej inteligencie a aktuálnej inteligencie v rámci pásma normy, vykazovali osoby výskumného súboru deficitný kognitívny výkon. Zároveň však premorbídna úroveň inteligencie bola signifikantne vyššia oproti aktuálnemu IQ. Pomocou regresného modelu sme...
|
host ::
RSS.