|
|
Cirque overdeepening in the High Tatras
Nadžadyová, Alexandra ; Křížek, Marek (vedoucí práce) ; Margold, Martin (oponent)
Prehĺbenie karov vo Vysokých Tatrách Abstrakt: Vysoké Tatry predstavujú v súčasnosti nezaľadnené pohorie s výraznými ľadovcovými a periglaciálnymi tvarmi, keďže počas pleistocénu patrili medzi pohoria s najväčším zaľadnením. Z toho dôvodu bol umožnený v záveroch dolín vznik ľadovcových karov, ktoré v dnešnej dobe slúžia ako ideálne paleoenvironmentálne indikátory. Cieľom práce je preto stanoviť mieru prehĺbenia karov v slovenskej časti Vysokých Tatier a stanoviť vzťah prehĺbenia karov k štandardným morfometrickým, polohovým a environmentálnym charakteristikám karov. Na základe aktuálneho digitálneho modelu reliéfu (DMR) sa vymedzili karové hrany, stupne, úpätia karových stien a stanovili sa hodnoty morfometrických parametrov dôležitých pre konštrukciu pozdĺžnych profilov (k-kriviek, c-kriviek), vďaka ktorým sa určilo prehĺbenie karov. Priemerná hodnota prehĺbenia všetkých karov podľa koeficientu k vyšla 0,85 (v rozmedzí od 0,51 do 1,46) a podľa koeficientu c vyšla -0,97 (v rozmedzí od -0,11 do -2,96). Výslednou inventarizáciou 110 karov sa tak medzi sebou analyzovali vzťahy koeficientov prehĺbenia k vyššie uvedeným charakteristikám. Hodnotami koeficientov prehĺbenia tatranských karov sa potvrdilo výrazné minulé glaciálne pôsobenie. Potvrdilo sa, že koeficient c nemá signifikantné korelácie k iným...
|
|
|
Pastoralism in the East Tatras national parks. Cultural and ecological context in present
Bohušová, Ivana ; Matoušek, Václav (vedoucí práce) ; Ložek, Vojen (oponent)
Pastierska expanzia do tatranských dolín vo Východných Tatrách začala najneskôr v 14. storočí. Vrcholom pastierstva bola valaská kolonizácia v 16. storočí. Pastieri bežne vyháňali svoje stáda do nadmorskej výšky nad 2000 m. n. m. Škody spôsobené pasením narástli do takých rozmerov, že sa pastva z niektorých území vylúčila. Po vzniku Tatranského národného parku bolo pastierstvo na území Vysokých a Belianskych Tatier na Slovensku úplne zakázané. V Poľsku sa podarilo pastierstvo obnoviť po približne 30 ročnej odmlke aj na území Tatrzańskiego Parku Narodowego v podobe tzv. kultúrneho výpasu, ktorý je realizovaný za prísnych podmienok, aby nedochádzalo ku poškodzovaniu prírody. Cieľom mojej práce bolo zistiť, či by sa dala pastva vrátiť na územie Tatranského národného parku a ak áno, tak za akých podmienok, aké by boli jeho výhody i nevýhody, a to komplexne, nielen z prírodného, ale aj zo sociálne-kultúrneho hľadiska. Inšpiratívna pre mňa bola práve kultúrna pastva v Poľsku a tiež ma zaujímalo, či v Poľsku sledujú nejaké negatíva regulovanej pastvy. Svoj výskum som robila v podobe pološtrukturovaných rozhovorov s odborníkmi, ale i laickou verejnosťou. Výsledky empirickej časti ukázali, že väčšina respondentov by si vedela predstaviť prinavrátenie pastvy za určitých podmienok, nie v takej intenzívnej...
|
|
|
Pastoralism in the East Tatras national parks. Cultural and ecological context in present
Bohušová, Ivana ; Matoušek, Václav (vedoucí práce) ; Ložek, Vojen (oponent)
Pastierska expanzia do tatranských dolín vo Východných Tatrách začala najneskôr v 14. storočí. Vrcholom pastierstva bola valaská kolonizácia v 16. storočí. Pastieri bežne vyháňali svoje stáda do nadmorskej výšky nad 2000 m. n. m. Škody spôsobené pasením narástli do takých rozmerov, že sa pastva z niektorých území vylúčila. Po vzniku Tatranského národného parku bolo pastierstvo na území Vysokých a Belianskych Tatier na Slovensku úplne zakázané. V Poľsku sa podarilo pastierstvo obnoviť po približne 30 ročnej odmlke aj na území Tatrzańskiego Parku Narodowego v podobe tzv. kultúrneho výpasu, ktorý je realizovaný za prísnych podmienok, aby nedochádzalo ku poškodzovaniu prírody. Cieľom mojej práce bolo zistiť, či by sa dala pastva vrátiť na územie Tatranského národného parku a ak áno, tak za akých podmienok, aké by boli jeho výhody i nevýhody, a to komplexne, nielen z prírodného, ale aj zo sociálne-kultúrneho hľadiska. Inšpiratívna pre mňa bola práve kultúrna pastva v Poľsku a tiež ma zaujímalo, či v Poľsku sledujú nejaké negatíva regulovanej pastvy. Svoj výskum som robila v podobe pološtrukturovaných rozhovorov s odborníkmi, ale i laickou verejnosťou. Výsledky empirickej časti ukázali, že väčšina respondentov by si vedela predstaviť prinavrátenie pastvy za určitých podmienok, nie v takej intenzívnej...
|
|
|
Analysis of the family needs in tourism market in the High Tatras region
Olešová, Petra ; Petrů, Zdenka (vedoucí práce) ; Voříšková, Barbora (oponent)
Diplomová práca sa zaoberá analýzou potrieb segmentu rodín s deťmi ako účastníkov cestovného ruchu v regióne Vysoké Tatry. Práca je rozdelená do troch kapitol, prvá kapitola teoreticky vymedzuje základné pojmy z oblasti cestovného ruchu a zameriava sa na všeobecné charakteristiky rodiny, ktorá je predmetom analýzy práce. Druhá kapitola približuje správanie rodiny na trhu cestovného ruchu a identifikuje jej základné potreby. Tretia kapitola je zameraná na región Vysoké Tatry, v prvom rade analyzuje ponuku služieb zameraných na segment rodín, a v druhom kroku je uskutočnená analýza potrieb daného segmentu metodikou vlastného dotazníkového šetrenia. Záverom práce je zhodnotenie všetkých poznatkov a návrhy na možné opatrenia, ako podporovať cestovný ruch rodín v regióne Vysoké Tatry.
|
host ::
RSS.