|
|
Vazbení
Koniar, Martin ; Zentková, Barbora (oponent) ; Rathouský, Luděk (vedoucí práce)
Moja diplomová práca je inštaláciou, využívajúcou niekoľko inštancií zariadenia, ktoré pomocou elektromagnetickej energie iniciuje rezonanciu strún. Tieto zariadenia spolu so strunami sú rozmiestnené po stene v kruhovom geometrickom obrazci. Inštalácia vytvára slučku na viacerých úrovniach. Okrem toho že sú struny rozmiestnené v kruhovom tvare, pozícia každej struny začína tam kde ďalšia končí, druhá menej nápadná slučka sa odohráva v elektromagnetickom zariadení ktoré struny rezonuje, čo robí pomocou spätnej väzby. Samotné struny obsahujú každý diel chromatcikej stupnice, ktorá sa stále opakuje, len o oktávu vyššie. Amplifikácia výsledného zvuku strún prebieha čisto akusticky, pomocou steny na ktorej je dielo nainštalované. Toto dielo sa vo svojej podstate zaoberá spiritualitou v hudbe, nie nutne v zmysle že by malo vytvárať spirituálny zážitok, ale skôr iba demonštrovať metafory, paralely, ktoré existujú medzi fyzickými aspektami tonálnej hudby a rôznymi náboženskými predstavami. Samotný symetrický tvar inštalácie odkazuje k religióznej a okultnej vizualite, postavenej napr. v kabale na Fibonacciho rade, ktorá je prítomná nielen rôzne v prírode (podľa tejto rady napríklad rastú žilky na listoch stromov), ale aj v tonálnom hudobnom systéme (s týmto konceptom pracovali už starovekí filozofi, viď. Platónova hudba sfér). Struny v tomto diele vytvárajú jednoliaty dlhý ťahavý zvuk (tkz.drone), ktorý je prirodzene zažitý ako zvuk evokujúci spiritualitu (najjednoznačnejšie sa to prejavuje pri meditácii budhistických mníchov). Tento zvuk v diele predstavuje stálosť a nemennosť, to že hrajú všetky chromatické stupne naraz predstavuje celistvosť (tento fakt môže vytvárať aj zaujímavé rezonancie vznikajúce medzi chromatickými stupňami), tj. nemenné zákony fyziky, alebo v náboženskom žargóne “božský zákon”. S náboženskými predstavami súvisí aj symbol slučky, ako večný návrat rovnakého, periodicita dejín. Struny sa dajú považovať zase za astrofyzický symbol. Všetko spomenuté sú však iba moje východiská, ktoré by nemali nejak jednoznačne determinovať divákovu recepciu diela. Cieľom práce je ponúknuť zážitok bez nutnosti uvedenia do kontextu.
|
|
|
Vazbení
Koniar, Martin ; Zentková, Barbora (oponent) ; Rathouský, Luděk (vedoucí práce)
Moja diplomová práca je inštaláciou, využívajúcou niekoľko inštancií zariadenia, ktoré pomocou elektromagnetickej energie iniciuje rezonanciu strún. Tieto zariadenia spolu so strunami sú rozmiestnené po stene v kruhovom geometrickom obrazci. Inštalácia vytvára slučku na viacerých úrovniach. Okrem toho že sú struny rozmiestnené v kruhovom tvare, pozícia každej struny začína tam kde ďalšia končí, druhá menej nápadná slučka sa odohráva v elektromagnetickom zariadení ktoré struny rezonuje, čo robí pomocou spätnej väzby. Samotné struny obsahujú každý diel chromatcikej stupnice, ktorá sa stále opakuje, len o oktávu vyššie. Amplifikácia výsledného zvuku strún prebieha čisto akusticky, pomocou steny na ktorej je dielo nainštalované. Toto dielo sa vo svojej podstate zaoberá spiritualitou v hudbe, nie nutne v zmysle že by malo vytvárať spirituálny zážitok, ale skôr iba demonštrovať metafory, paralely, ktoré existujú medzi fyzickými aspektami tonálnej hudby a rôznymi náboženskými predstavami. Samotný symetrický tvar inštalácie odkazuje k religióznej a okultnej vizualite, postavenej napr. v kabale na Fibonacciho rade, ktorá je prítomná nielen rôzne v prírode (podľa tejto rady napríklad rastú žilky na listoch stromov), ale aj v tonálnom hudobnom systéme (s týmto konceptom pracovali už starovekí filozofi, viď. Platónova hudba sfér). Struny v tomto diele vytvárajú jednoliaty dlhý ťahavý zvuk (tkz.drone), ktorý je prirodzene zažitý ako zvuk evokujúci spiritualitu (najjednoznačnejšie sa to prejavuje pri meditácii budhistických mníchov). Tento zvuk v diele predstavuje stálosť a nemennosť, to že hrajú všetky chromatické stupne naraz predstavuje celistvosť (tento fakt môže vytvárať aj zaujímavé rezonancie vznikajúce medzi chromatickými stupňami), tj. nemenné zákony fyziky, alebo v náboženskom žargóne “božský zákon”. S náboženskými predstavami súvisí aj symbol slučky, ako večný návrat rovnakého, periodicita dejín. Struny sa dajú považovať zase za astrofyzický symbol. Všetko spomenuté sú však iba moje východiská, ktoré by nemali nejak jednoznačne determinovať divákovu recepciu diela. Cieľom práce je ponúknuť zážitok bez nutnosti uvedenia do kontextu.
|
host ::
RSS.