|
|
MILITANTNÍ CHUDOBA PRŮMĚRNOSTI a/nebo INTERSTICIÁLNÍ PROSTOR
Fojtík, Matej ; Jakšík, Petr (oponent) ; Rozwalka, Szymon (vedoucí práce)
Diplomová práca „MILITANTNÍ CHUDOBA PRŮMĚRNOSTI a/nebo INTERSTICIÁLNÍ PROSTOR” naväzuje na celofakultnú tému Vektor chudoby. Východzími boli pre mňa myšlienky nemeckého filozofa kórejského pôvodu Byung-Chul Hana, prezentovanými v knihe „Vyhořelá společnost”. V snahe nájsť v meste priestor, ktorý ešte nezasiahli homogenizačné tendencie, vydal som na do oblasti brnenského Cejlu a Trnitej. Túto oblasť posledné storočia formoval textilný priemysel a charakterizujú ju kultúrna a sociálna diverzita. Židovskému obyvateľstvu, ktoré bolo až do 2. svetovej vojny jednou z hlavných skupín tunajších obyvateľov, tu k duchovným potrebám slúžila Veľká synagóga. Vypálená bola v deň vyhlásenia Protektorátu a pozemok, kde stála je už 85 rokov naplnený prázdnom. Tento sa stáva východzím bodom pre môj architektonický návrh. V priestore, ktorý navrhujem sa snažím vysporiadať s ťarchou tohto miesta v kontexte myšlienok Zygmunda Baumana, ktorý o holokauste píše ako extrémnom vyústení modernistického myslenia. Miesto sa intersticiálnym priestorom, priestorom inakosti, ktorý zároveň odráža moje úvahy o stave súčasnej architektúry.
|
|
|
Modernita a holocaust
Cingeľ, Adam ; Kopec,, Jakub (oponent) ; Rozwalka, Szymon (vedoucí práce)
Diplomová práca s názvom Modernita a Holokaust sa zaoberá návrhom Dokumentačného centra Holokastu na Morave. Projektu predchádzala analytická časť vo forme preddiplomového projektu, ktorá skúmala mesto Brno v spojitosti s problematikou modernistického myslenia spoločnosti. Výsledkom tejto teoretickej práce bola okrem definovania schématu pojmu „Otherness“ aj mapa tzv. „druhého“ častokát odmietaného Brna. Diplomový projekt sa venuje predovšetkým prepojenosti Holokaustu a modernej spoločnosti. Na otázky tejto problematiky sa snažím nachádzať odpovede hlavne skrz architektúru a a myšlienky aplikujem práve na návrhu dokumentačného centra. Práca sa vďaka poznatkom z predošlých analýz dostáva k tematike regulovanosti a neregulovanosti priestorov, z ktorej vychádza práve koncept celého objektu. Objekt je tak rozdelený na dva funkčné celky. Spodná časť funguje ako neregulovaná živelná štruktúra, ktorá sa stáva životom stavby. Prepája jednotlivé funkcie a ponúka mnoho možností pohybu a členenia priestoru. Táto časť je tvorená oceľovou konštrukciou a pôsobí na rozdiel od časti druhej omnoho rozvoľnenejšie. Druhou časťou je hmota expozície, ktorá je vyzdvihnutá do najvyššej časti objektu. Táto časť je kontrolovaným a regulovaným priestorom. Pôsobí vďaka svojej masívnej hmote a fasáde z betónu veľmi ťažko a vytvára tak kontrast nie len v rovine prevádzky, ale aj v rovine vizuálnej. Tieto časti fungujú vo vzájomnom vzťahu a vytvárajú tak jeden celok, ktorým je spojenie výstavného priestoru expozície a doplňujúceho programu ako sú kaviareň, detské centrum, knižnica či reštaurácia.
|
|
|
Modernita a holocaust
Cingeľ, Adam ; Kopec,, Jakub (oponent) ; Rozwalka, Szymon (vedoucí práce)
Diplomová práca s názvom Modernita a Holokaust sa zaoberá návrhom Dokumentačného centra Holokastu na Morave. Projektu predchádzala analytická časť vo forme preddiplomového projektu, ktorá skúmala mesto Brno v spojitosti s problematikou modernistického myslenia spoločnosti. Výsledkom tejto teoretickej práce bola okrem definovania schématu pojmu „Otherness“ aj mapa tzv. „druhého“ častokát odmietaného Brna. Diplomový projekt sa venuje predovšetkým prepojenosti Holokaustu a modernej spoločnosti. Na otázky tejto problematiky sa snažím nachádzať odpovede hlavne skrz architektúru a a myšlienky aplikujem práve na návrhu dokumentačného centra. Práca sa vďaka poznatkom z predošlých analýz dostáva k tematike regulovanosti a neregulovanosti priestorov, z ktorej vychádza práve koncept celého objektu. Objekt je tak rozdelený na dva funkčné celky. Spodná časť funguje ako neregulovaná živelná štruktúra, ktorá sa stáva životom stavby. Prepája jednotlivé funkcie a ponúka mnoho možností pohybu a členenia priestoru. Táto časť je tvorená oceľovou konštrukciou a pôsobí na rozdiel od časti druhej omnoho rozvoľnenejšie. Druhou časťou je hmota expozície, ktorá je vyzdvihnutá do najvyššej časti objektu. Táto časť je kontrolovaným a regulovaným priestorom. Pôsobí vďaka svojej masívnej hmote a fasáde z betónu veľmi ťažko a vytvára tak kontrast nie len v rovine prevádzky, ale aj v rovine vizuálnej. Tieto časti fungujú vo vzájomnom vzťahu a vytvárajú tak jeden celok, ktorým je spojenie výstavného priestoru expozície a doplňujúceho programu ako sú kaviareň, detské centrum, knižnica či reštaurácia.
|
host ::
RSS.