|
|
Architektura virtuálna
Halinár, Matej ; ArtD, Vít Halada, (oponent) ; Kristek,, Jan (vedoucí práce)
Klauzúra 2.0 Útek z väzenia architektúry Je špecifické zariadenie pre futoroptimistických ľudí, ktorí vychádzajú z filozofie posthumanizmu a transhumanizmu, akejsi verzie ich vlastnej viery v nekonečný život na sieti. Je to viera v možnosti technologickej transformácie ľudstva, ktorá umožní prekonať naše fyzické aj biologické limity. Klauzúra 2.0 je architektúrou pre pionierov – predvoj tejto transformácie – umožňujúci čo možno najdlhší a najúplnejší pobyt vo virtuálnej realite. Touto avantgardou sú mnísi 2.0. Eskapistické osobnosti samotárov digitálneho veku tu hľadajú útočisko a ich vlastnú verziu sveta v kyberpriestore. Vytvárajú si tu víziu raja, a kolonizujú (kyber)priestor bez politických dôsledkov konečnosti fyzického sveta a vyčerpateľnosti prírodných zdrojov. Žijú na hranici bytia, a túžia odhmotniť sa a splynúť so svetom, ktorému rozumejú viac. Bojujú so svojím vlastným mozgom a telom, ktoré sa odtrhnúť od sveta nedajú. Nekonečnosť virtuálneho priestoru má hranice, ktorými sú telo a zmysly. Dlhodobý pobyt v kyberpriestore sa prejavuje stratou zmyslu pre čas a priestor. Tento monastický život v klazúre 2.0 ich dokáže udržovať v kondícii, dodržovaním rituálu, fyzického výkonu chôdze, ktorý musia podstúpiť aby každý deň mohli existovať vo svojej verzii digitálneho kláštora. Týchto verzií je nekonečné množstvo a je možné medzi nimi rituálne prechádzať. Geometria klauzúry ich zároveň izoluje od seba navzájom. Klauzúra je kláštorný koncept, ktorý umožňuje ľudom hermeticky žiť, mimobežne s fyzickým svetom. Bránou do virtuálneho priestoru je „nulová architektúra“ - miestnosť, cela, kocka na pôdoryse 4x4 metre zbavená akejkoľvek vizuálnej architektonickej stránky. Poskytuje iba rovnú podlahu, ako bod odrazu pre nekonečný virtuálny svet a štyri steny a strop s odpovedajúcou hrúbkou pre dostatočné oddelenie od sveta vonkajšieho. Za touto „nulovou architektúrou“ sa otvára svet nekonečné slobody. Zdá sa, že nie skrz „architektonickú inováciu a politickú subverziu“ bude uskutočnený sen moderného architekta o architektúre ako stroji pre oslobodenie človeka, ale skrze opustenie fyzickej architektúry ako takej. Za proscéniom „nulovej architektúry“ sa otvára priestor, kde nová architektúra už nebude o „luxuse a dobrom bydle, nebude to architektúra separácie a uväznenia ale bude to konečne architektúra slobody.
|
|
|
Architektura virtuálna
Halinár, Matej ; ArtD, Vít Halada, (oponent) ; Kristek,, Jan (vedoucí práce)
Klauzúra 2.0 Útek z väzenia architektúry Je špecifické zariadenie pre futoroptimistických ľudí, ktorí vychádzajú z filozofie posthumanizmu a transhumanizmu, akejsi verzie ich vlastnej viery v nekonečný život na sieti. Je to viera v možnosti technologickej transformácie ľudstva, ktorá umožní prekonať naše fyzické aj biologické limity. Klauzúra 2.0 je architektúrou pre pionierov – predvoj tejto transformácie – umožňujúci čo možno najdlhší a najúplnejší pobyt vo virtuálnej realite. Touto avantgardou sú mnísi 2.0. Eskapistické osobnosti samotárov digitálneho veku tu hľadajú útočisko a ich vlastnú verziu sveta v kyberpriestore. Vytvárajú si tu víziu raja, a kolonizujú (kyber)priestor bez politických dôsledkov konečnosti fyzického sveta a vyčerpateľnosti prírodných zdrojov. Žijú na hranici bytia, a túžia odhmotniť sa a splynúť so svetom, ktorému rozumejú viac. Bojujú so svojím vlastným mozgom a telom, ktoré sa odtrhnúť od sveta nedajú. Nekonečnosť virtuálneho priestoru má hranice, ktorými sú telo a zmysly. Dlhodobý pobyt v kyberpriestore sa prejavuje stratou zmyslu pre čas a priestor. Tento monastický život v klazúre 2.0 ich dokáže udržovať v kondícii, dodržovaním rituálu, fyzického výkonu chôdze, ktorý musia podstúpiť aby každý deň mohli existovať vo svojej verzii digitálneho kláštora. Týchto verzií je nekonečné množstvo a je možné medzi nimi rituálne prechádzať. Geometria klauzúry ich zároveň izoluje od seba navzájom. Klauzúra je kláštorný koncept, ktorý umožňuje ľudom hermeticky žiť, mimobežne s fyzickým svetom. Bránou do virtuálneho priestoru je „nulová architektúra“ - miestnosť, cela, kocka na pôdoryse 4x4 metre zbavená akejkoľvek vizuálnej architektonickej stránky. Poskytuje iba rovnú podlahu, ako bod odrazu pre nekonečný virtuálny svet a štyri steny a strop s odpovedajúcou hrúbkou pre dostatočné oddelenie od sveta vonkajšieho. Za touto „nulovou architektúrou“ sa otvára svet nekonečné slobody. Zdá sa, že nie skrz „architektonickú inováciu a politickú subverziu“ bude uskutočnený sen moderného architekta o architektúre ako stroji pre oslobodenie človeka, ale skrze opustenie fyzickej architektúry ako takej. Za proscéniom „nulovej architektúry“ sa otvára priestor, kde nová architektúra už nebude o „luxuse a dobrom bydle, nebude to architektúra separácie a uväznenia ale bude to konečne architektúra slobody.
|
|
|
Problém hikikomori v Japonsku v 21. století: příčiny a dopady
Wang, Jieqiong ; Stuchlíková, Zuzana (vedoucí práce) ; Střecha, Michal (oponent)
Práce se zabývá problémem hikikomori v Japonsku. Hlavním cílem práce je zhodnotit důsledky a dopady existence hikikomori jak na současnou, tak na budoucí japonskou společnost. Zaměřuji se hlavně na důsledky a dopady z ekonomické stránky. V první kapitole práce vymezuji samotný pojem "hikikomori" a porovnávám pojmy "hikikomori" a "otaku". Také stručně zmiňuji další specifické skupiny obyvatelstva, jako jsou freeters, parasite single nebo NEETs. V druhé kapitole se zabývám příčinami tohoto problému a popisuji situaci hikikomori ve světě . V poslední kapitole popisuji důsledky a dopady této problematiky na japonskou ekonomiku a uvádím zjištěné řešení a preventivní opatření.
|
|
|
Freeters a hikikomori v Japonsku: trendy po hospodářské krizi
Starečková, Martina ; Stuchlíková, Zuzana (vedoucí práce) ; De Castro, Tereza (oponent)
Práce se zabývá dvěma fenomény v Japonsku, konkrétně na japonském trhu práce: freeters a hikikomori. Pro japonskou společnost, která je známá pro svůj tradiční systém celoživotního zaměstnání, jsou tyto jevy velkou výzvou v procesu strukturálních reforem, o které se japonská vláda pokouší. Cílem práce je zhodnotit vliv fenoménů na japonskou ekonomiku po hospodářské krizi. V první kapitole jsou vymezeny pojmy freeters a hikikomori a je definován jejich vznik. Druhá část zkoumá vliv fenoménů na ekonomiku Japonska v období po hospodářské krizi. Také se zde snažím zhodnotit opatření ze strany vlády v reakci na tyto fenomény. Poslední kapitola se krátce věnuje existenci jevů v okolních státech Japonska a ve světě.
|
|
|
Fenomén hikikomori v Japonsku
Vrubleuskaya, Hanna ; Stuchlíková, Zuzana (vedoucí práce) ; Střecha, Michal (oponent)
Tato práce se zabývá problémem "hikikomori" v japonské společnosti. Cílem této bakalářské práce je zhodnotit vliv fenoménu hikikomori na budoucnost japonské společnosti. Zaměřím se hlavně na ekonomické a sociální dopady. V první části práce se zabývám definicí problému a jeho charakteristikami. Dál se zabývám příčinámi vzniku fenoménu hikikomori -- příčinami, které souvisí s psychyckým stavem mladých japonců a japonek a příčinámi, které souvisí se změnami na pracovním trhu a ekonomickou situaci od druhe poloviny 90. let. Ve třetí části první kapitoly porovnávám jednotlivé případy hikikomori ve světě s japonským fenoménem. Druhá část popisuje dopady na ekonomický a sociální sektor, jež jsou způsobené fenoménem hikikomori a dál představuje formy podpory a preventivní opatření proti tomuto problému.
|
host ::
RSS.