|
|
Architektura virtuálna
Halinár, Matej ; ArtD, Vít Halada, (oponent) ; Kristek,, Jan (vedoucí práce)
Klauzúra 2.0 Útek z väzenia architektúry Je špecifické zariadenie pre futoroptimistických ľudí, ktorí vychádzajú z filozofie posthumanizmu a transhumanizmu, akejsi verzie ich vlastnej viery v nekonečný život na sieti. Je to viera v možnosti technologickej transformácie ľudstva, ktorá umožní prekonať naše fyzické aj biologické limity. Klauzúra 2.0 je architektúrou pre pionierov – predvoj tejto transformácie – umožňujúci čo možno najdlhší a najúplnejší pobyt vo virtuálnej realite. Touto avantgardou sú mnísi 2.0. Eskapistické osobnosti samotárov digitálneho veku tu hľadajú útočisko a ich vlastnú verziu sveta v kyberpriestore. Vytvárajú si tu víziu raja, a kolonizujú (kyber)priestor bez politických dôsledkov konečnosti fyzického sveta a vyčerpateľnosti prírodných zdrojov. Žijú na hranici bytia, a túžia odhmotniť sa a splynúť so svetom, ktorému rozumejú viac. Bojujú so svojím vlastným mozgom a telom, ktoré sa odtrhnúť od sveta nedajú. Nekonečnosť virtuálneho priestoru má hranice, ktorými sú telo a zmysly. Dlhodobý pobyt v kyberpriestore sa prejavuje stratou zmyslu pre čas a priestor. Tento monastický život v klazúre 2.0 ich dokáže udržovať v kondícii, dodržovaním rituálu, fyzického výkonu chôdze, ktorý musia podstúpiť aby každý deň mohli existovať vo svojej verzii digitálneho kláštora. Týchto verzií je nekonečné množstvo a je možné medzi nimi rituálne prechádzať. Geometria klauzúry ich zároveň izoluje od seba navzájom. Klauzúra je kláštorný koncept, ktorý umožňuje ľudom hermeticky žiť, mimobežne s fyzickým svetom. Bránou do virtuálneho priestoru je „nulová architektúra“ - miestnosť, cela, kocka na pôdoryse 4x4 metre zbavená akejkoľvek vizuálnej architektonickej stránky. Poskytuje iba rovnú podlahu, ako bod odrazu pre nekonečný virtuálny svet a štyri steny a strop s odpovedajúcou hrúbkou pre dostatočné oddelenie od sveta vonkajšieho. Za touto „nulovou architektúrou“ sa otvára svet nekonečné slobody. Zdá sa, že nie skrz „architektonickú inováciu a politickú subverziu“ bude uskutočnený sen moderného architekta o architektúre ako stroji pre oslobodenie človeka, ale skrze opustenie fyzickej architektúry ako takej. Za proscéniom „nulovej architektúry“ sa otvára priestor, kde nová architektúra už nebude o „luxuse a dobrom bydle, nebude to architektúra separácie a uväznenia ale bude to konečne architektúra slobody.
|
|
|
Emmanuel Levinas on human freedom and relation to the other
Hreško, Ján ; Pelcová, Naděžda (vedoucí práce) ; Sokol, Jan (oponent) ; Vogel, Jiří (oponent)
Sloboda človeka a vzťah k druhému u Emmanuela Levinasa Ján Hreško ABSTRAKT Dizertačná práca pojednáva o filozofickom probléme slobody človeka z intersubjektívneho a etického hľadiska. Interpretuje a komplexne spracováva chápanie slobody u Emmanuela Levinasa a ukazuje, že tejto otázke vo svojich dielach venoval veľkú pozornosť. Práca vychádza predovšetkým z formulácie tohto problému v jeho hlavných povojnových dielach, no pokúša sa o jeho tematické spracovanie. Objasňuje v akom zmysle je sloboda spojená so základnými východiskami a ideami jeho etiky. Skúmanie sleduje konštitúciu slobody telesnej a ekonomickej bytosti. Vysvetľuje tézy o kritike, ospravedlnení a investitúre slobody. Osobitne sa zameriava na otázku postavenia človeka v histórii. A nakoniec približuje hlavnú Levinasovu tézu: zodpovednosť predchádza slobode. Súčasne si kladie otázky: V akom zmysle Levinas rozumel mnohoznačnému pojmu sloboda? Je u Levinasa prítomný jeden, alebo viac pojmov slobody? Aký je vzťah medzi mojou slobodou a slobodou druhého? Čo znamená, že prijatie etického nároku nezávisí od mojej vôle a voľby? A aký je pozitívny význam nekonečnej zodpovednosti za iného? Hlavnú tézu práce možno vyjadriť takto: podľa Levinasa ma práve prijatie vlastnej nevypočítateľnej zodpovednosti robí ľudským a pomáha mi nesústrediť sa na vlastný...
|
|
|
Social security vs. Personal liberties. So called normalization and transformation period from Krompachy citizens'perspective. Biographic Narrations
Merjavá, Jana ; Schindler-Wisten, Petra (vedoucí práce) ; Houda, Přemysl (oponent)
Cieľom diplomovej práce je postihnúť názory a postoje obyvateľov malého východoslovenského mesta k spoločnosti v období tzv. normalizácie a transformácie. Práca je riešená metódou orálnej histórie a jej hlavným a prvotným prameňom sú údaje získané v životopisných rozhovoroch s ôsmimi obyvateľmi mesta. Ich výpovede sú následne analyzované a interpretované z dvoch protipólov. Na strane normalizácie sú predmetom analýzy sociálne istoty, konkrétne fenomén práce, bývania a sociálneho servisu pre rodiny s deťmi, zatiaľ čo v súvislosti s obdobím transformácie sú analyzované osobné slobody v zastúpení slobody prejavu, pohybu a vierovyznania. Získané závery sú následne porovnávané s dostupnou odbornou literatúrou v danej oblasti. Práca sa snaží postihnúť hlavne to, ako spomínané fenomény vnímali jednotliví narátori a ako sa toto ich vnímanie menilo po roku 1989. V závere sa práca pokúša na základe získaných zistení porovnať skúmané obdobia, pomyselný súboj medzi sociálnymi istotami a osobnými slobodami však ostáva aj naďalej nerozhodnutý. Práca okrem samotnej analýzy obsahuje i metodologickú časť, časť venovanú charakteristikám mesta a skúmaného obdobia a stručné predstavenie jednotlivých narátorov. Kľúčové slová: normalizácia, transformácia, Krompachy, oral history, rok 1989, sloboda, práca, socializmus,...
|
|
|
Architektura virtuálna
Halinár, Matej ; ArtD, Vít Halada, (oponent) ; Kristek,, Jan (vedoucí práce)
Klauzúra 2.0 Útek z väzenia architektúry Je špecifické zariadenie pre futoroptimistických ľudí, ktorí vychádzajú z filozofie posthumanizmu a transhumanizmu, akejsi verzie ich vlastnej viery v nekonečný život na sieti. Je to viera v možnosti technologickej transformácie ľudstva, ktorá umožní prekonať naše fyzické aj biologické limity. Klauzúra 2.0 je architektúrou pre pionierov – predvoj tejto transformácie – umožňujúci čo možno najdlhší a najúplnejší pobyt vo virtuálnej realite. Touto avantgardou sú mnísi 2.0. Eskapistické osobnosti samotárov digitálneho veku tu hľadajú útočisko a ich vlastnú verziu sveta v kyberpriestore. Vytvárajú si tu víziu raja, a kolonizujú (kyber)priestor bez politických dôsledkov konečnosti fyzického sveta a vyčerpateľnosti prírodných zdrojov. Žijú na hranici bytia, a túžia odhmotniť sa a splynúť so svetom, ktorému rozumejú viac. Bojujú so svojím vlastným mozgom a telom, ktoré sa odtrhnúť od sveta nedajú. Nekonečnosť virtuálneho priestoru má hranice, ktorými sú telo a zmysly. Dlhodobý pobyt v kyberpriestore sa prejavuje stratou zmyslu pre čas a priestor. Tento monastický život v klazúre 2.0 ich dokáže udržovať v kondícii, dodržovaním rituálu, fyzického výkonu chôdze, ktorý musia podstúpiť aby každý deň mohli existovať vo svojej verzii digitálneho kláštora. Týchto verzií je nekonečné množstvo a je možné medzi nimi rituálne prechádzať. Geometria klauzúry ich zároveň izoluje od seba navzájom. Klauzúra je kláštorný koncept, ktorý umožňuje ľudom hermeticky žiť, mimobežne s fyzickým svetom. Bránou do virtuálneho priestoru je „nulová architektúra“ - miestnosť, cela, kocka na pôdoryse 4x4 metre zbavená akejkoľvek vizuálnej architektonickej stránky. Poskytuje iba rovnú podlahu, ako bod odrazu pre nekonečný virtuálny svet a štyri steny a strop s odpovedajúcou hrúbkou pre dostatočné oddelenie od sveta vonkajšieho. Za touto „nulovou architektúrou“ sa otvára svet nekonečné slobody. Zdá sa, že nie skrz „architektonickú inováciu a politickú subverziu“ bude uskutočnený sen moderného architekta o architektúre ako stroji pre oslobodenie človeka, ale skrze opustenie fyzickej architektúry ako takej. Za proscéniom „nulovej architektúry“ sa otvára priestor, kde nová architektúra už nebude o „luxuse a dobrom bydle, nebude to architektúra separácie a uväznenia ale bude to konečne architektúra slobody.
|
|
|
Political philosophy of Lord Acton and its influence on the political thought of 20th century
Virdzek, Andrej ; Charvát, Jan (vedoucí práce) ; Šimsa, Martin (oponent)
Bakalárska diplomová práca sa zaoberá politickou filozofiou britského historika Lorda Actona a jej vplyvom na politické myslenie 20. storočia. Cieľom práce bolo predstaviť politické myslenie v kontexte doby a ukázať jeho vplyv na 20. storočie. Acton sa vyjadroval k mnohým problémom vtedajšej doby a jeho filozofia ako taká sa dotýka veľkého spektra problémov. Z tohto dôvodu bolo nutné mierne abstrahovať a sústrediť prácu najmä na Actonov pokus o teoretickú fúziu katolicizmu a liberalizmu. Práca je rozdelená do troch častí: V prvej predstavujem Actonovo pojatie slobody a skrze toto pojatie Actonov liberalizmus v teórii. Každý pokus o systematizáciu Actonovej filozofie musí prebiehať práve skrze predstavenie pojmu slobody, ktoré bolo v politickom myslení Actona kľúčové. Práve tento pojem slobody v sebe implicitne zahŕňa aj základne prvky etickej náuky katolíckej cirkvi, čo robí jeho poňatie liberalizmu omnoho jednoduchšie zlúčiteľné s katolicizmom. V druhej časti sa venujem Actonovmu hodnoteniu Francúzskej revolúcie. Na tomto príklade je totiž možné dostatočne ilustrovať zmenu Actonovho politického myslenia počas jeho života. Jedná sa najmä o prechod od konzervativizmu k liberalizmu. Túto zmenu môžeme sledovať v Actonových prednáškach a esejách. V tretej časti predstavujem kritiku Actonovej filozofie v 20....
|
|
|
Relationship between "Ich" and "Der andere" in Améry's "Hand an sich legen"
Straková, Zuzana ; Kouba, Petr (vedoucí práce) ; Švec, Ondřej (oponent)
Témou práce je vzťah medzi ja a tým druhým v dielach Jeana Améryho, predovšetkým v jeho knihe zaoberajúcej sa sebevraždou. Premýšľanie o vzťahu medzi týmito dvoma členmi je zároveň uvažovaním o slobode, humanite, o práve na život a tiež o práve na slobodnú smrť. V prvej časti práce sa venujem definícii základných pojmov a v ďalšej časti rozoberám podrobnejšie pojem "dobrovoľná smrť". Práve dobrovoľná smrť môže byť najradikálnejším vyústením rozporu medzi ja a tým druhým, pretože nie je len rozhodnutím nebyť už ďalej v tomto čase a na tomto mieste, ale tiež rozhodnutím opustiť túto spoločnosť, druhých ľudí. Rozhodnutie vzdať sa života charakterizuje Améry ako slobodné, prirodzené a humánne. Prehlásením o slobode tohto rozhodnutia sa Améry stavia proti deterministickým učeniam psychológov. Dobrovoľná smrť je podľa Améryho prirodzená, je totiž prirodzenou odpoveďou na neľudské, ponižujúce alebo z akýchkoľvek dôvodov neprijateľné podmienky. A do tretice je dobrovoľná smrť humánna, pretože umožňuje človeku prestať existovať úplne, ak je tu hrozba, že by ďalej existoval nie ako človek, ale ako odľudštená forma bytia, akou je napríklad muselman v koncentračnom tábore. Améryho myšlienky o humanite prepájam v poslednej podkapitole práce s Agambenovými myšlienkami o biopolike, ktoré ponúkajú zaujímavý výklad...
|
|
|
Morálka a výchova v kázňach Jána Kollára
IVANOVÁ, Paulína
Táto diplomová práca sa zaoberá morálkou a výchovou v kázňach Ján Kollára ako kazateľa v Pešti. Prameňom z ktorého čerpám je predovšetkým jeho dvojzväzkové vydané dielo Nedělnj, swátečné i přjležitostne kázně a řeči a takisto aj jeho rukopis s názvom Česká kázání v letech 1821 1849. Jeho kázne sú reakciou na nepriaznivý stav evanjelického zboru v Pešti a jeho odnárodňovanie. Ich súčasťou je preto i nacionalistická zložka. Pozornosť venujem okrem morálky aj na Kollárovmu náhľadu na slobodu a predstavu fungovania cirkvi.
|
|
|
Freedom vs. Solidarity? Content analysis of blogs by the chairman of the political party Freedom and Solidarity
Šebej, Matej ; Němec, Jan (vedoucí práce) ; Smetanková, Daša (oponent)
Práce se zabývá analýzou blogovacích aktivit předsedy strany Svoboda a Solidarita Richarda Sulíka v době od založení blogu v roce 2007 až po parlamentní volby v roce 2010. Cílem této práce je přijít ke zjištění, zda prvek solidarity ve straně SaS odpovídá solidaritě tak jak ji chápe klasický liberalismus nebo naopak, zda prvek solidarity ve straně SaS je nad rámec její klasické-liberálního pojetí. Určité indicie o postoji k solidaritě můžeme získat např. ze stanoviska SaS při hlasování o eurovalu, kdy SaS upřednostnila svobodu rozhodnutí před solidaritou v rámci eurozóny, což mělo za následek pád vlády a konání předčasných parlamentních voleb. Text je rozdělen na tři kapitoly. První kapitola je tvořena teoretickým základem, který rozebírá ideologii liberalismu. Druhou kapitolu tvoří přehled liberálně orientovaných politických stran na Slovensku v letech 1993 až 2010. Třetí kapitola sestává z autorově analýzy blogovacích aktivit, jejíž výsledky umožní zodpovědět stanovené otázky.
|
host ::
RSS.