|
|
The Issue of Identity: Great Britain's Need for Nuclear Re-armament - The Case of Trident Missiles
Vavreková, Katarína ; Hynek, Nikola (vedoucí práce) ; Smetana, Michal (oponent)
Anotácia Táto diplomová práca sa zaoberá účinkami konkrétnych aspektov identity Veľkej Británie na jej rozhodnutie modernizovať systém Trident, a teda udržať si status štátu disponujúceho jadrovými zbraňami. Z teoretického hľadiska práca operuje s konceptom sociálne konštruovanej identity Veľkej Británie, ktorá vytvára určité súbory vnímania a myslenia, ktoré sa následne odrážajú v procese vytvárania politiky a tým pádom formujú jej výsledky. V prípade Veľkej Británie práve neustála reprodukcia jej identity napojenej na ideu silného aktéra formuje záujem Británie a jej snahu o modernizáciu svojho jadrového arzenálu. Tento koncept je následne zahrnutý do oficiálneho rámca a reflektovaný v Britských strategických dokumentoch a v legitimačných prístupoch. Sociálna konštrukcia reality zaisťuje koncept identity Británie a jej jadrových zbraní pomocou sformovania spoločných aj opozičných identít. Tento mechanizmus teda konštituuje význam Britského jadrového arzenálu. S ohľadom na tento princíp sa analýza venuje aj úlohe externých aktérov - Spojených Štátov, Francúzska a NATO - na proces vytvárania a reprodukcie identity Veľkej Británie s ohľadom na jej politiku jadrových zbraní. Záverečná časť sa znovu spája teoretický rámec s výsledkami analýzy a ponúka náhľad na základy postojov dotýkajúcich sa jadrových...
|
|
|
The Issue of Identity: Great Britain's Need for Nuclear Re-armament - The Case of Trident Missiles
Vavreková, Katarína ; Hynek, Nikola (vedoucí práce) ; Smetana, Michal (oponent)
Anotácia Táto diplomová práca sa zaoberá účinkami konkrétnych aspektov identity Veľkej Británie na jej rozhodnutie modernizovať systém Trident, a teda udržať si status štátu disponujúceho jadrovými zbraňami. Z teoretického hľadiska práca operuje s konceptom sociálne konštruovanej identity Veľkej Británie, ktorá vytvára určité súbory vnímania a myslenia, ktoré sa následne odrážajú v procese vytvárania politiky a tým pádom formujú jej výsledky. V prípade Veľkej Británie práve neustála reprodukcia jej identity napojenej na ideu silného aktéra formuje záujem Británie a jej snahu o modernizáciu svojho jadrového arzenálu. Tento koncept je následne zahrnutý do oficiálneho rámca a reflektovaný v Britských strategických dokumentoch a v legitimačných prístupoch. Sociálna konštrukcia reality zaisťuje koncept identity Británie a jej jadrových zbraní pomocou sformovania spoločných aj opozičných identít. Tento mechanizmus teda konštituuje význam Britského jadrového arzenálu. S ohľadom na tento princíp sa analýza venuje aj úlohe externých aktérov - Spojených Štátov, Francúzska a NATO - na proces vytvárania a reprodukcie identity Veľkej Británie s ohľadom na jej politiku jadrových zbraní. Záverečná časť sa znovu spája teoretický rámec s výsledkami analýzy a ponúka náhľad na základy postojov dotýkajúcich sa jadrových...
|
|
|
Russian-American bilateral strategic arms control treaties after the Cold war
Vavreková, Katarína ; Bříza, Vlastislav (vedoucí práce) ; Hays II, George (oponent)
Bakalárska práca Rusko-americké bilaterálne zmluvy o obmedzení jadrového zbrojenia po konci Studenej vojny rozoberá špecifické aspekty strategických odzbrojovacích zmlúv Ruskej Federácie a Spojených štátov po roku 1991 a otázku budúcnosti v jadrovom odzbrojovaní. Zameriava sa hlavne na tri faktory vychádzajúce z týchto zmlúv a to faktor kvantitatívny, ekonomický a politický. Prvá časť práce rozoberá pozadie odzbrojovacích zmlúv. V úvode teoreticky vymedzuje rámec odzbrojenia a predstavuje základný bezpečnostný princíp, z ktorého zmluvy vychádzajú. Ďalej sa venuje krátkemu historickému prierezu odzbrojovacích iniciatív a bilaterálnych zmlúv podpísaných do konca Studenej vojny. V nasledujúcej časti práca objasňuje postavenie Spojených štátov a Ruskej federácie vzhľadom na bezprostredné zmeny v medzinárodnom systéme po tomto období. V poslednej časti sa venuje úlohe jadrových zbraní v zahranično-bezpečnostných koncepciách oboch štátov. Druhá časť práce sa venuje samotným bilaterálnym odzbrojovacím zmluvám a budúcnosti jadrového odzbrojovania. V úvode predstavuje krátky informačný prierez odzbrojovacími zmluvami a pokračuje obsahovou analýzou kvantitatívnych limitov jednotlivých odzbrojovacích zmlúv. Ďalej práca pojednáva o ekonomických a politických aspektoch v súvislosti s odzbrojovacími zmluvami. Záverečná...
|
host ::
RSS.