|
|
The Topic of Corporeity in Phenomenological Inquiries into the Aesthetic Experience of Landscape
Slančíková, Jana ; Ševčík, Miloš (vedoucí práce) ; Dadejík, Ondřej (oponent)
Diplomová práca sa venuje rozboru skúsenosti priestoru ako interaktívneho fenoménu, ktorý sprevádza naše estetické zakúšanie krajiny. Popis tohto fenoménu je skúmaný u amerického estetika Arnolda Berleanta, avšak na pozadí európskej fenomenologickej tradície. Ako základ, na ktorom môže byť vystavané pochopenie skúsenosti priestoru mi poslúži fenomenologický rozbor vnímania telesnosti, a to hlavne u Jana Patočky a Maurice Merleau- Pontyho. Interakcia subjektu a objektu sa v estetickej skúsenosti krajiny javí navyše ako celkom jedinečná, neprenosná a neopakovateľná ľudská skúsenosť. Pre konkrétnejší náhľad do problematiky je teda nutné rozobrať niekoľko prvkov vstupujúcich do estetickej skúsenosti krajiny. Prvým z nich je už spomenuté zapájanie zmyslovosti človeka ako esenciálneho podkladu každej estetickej skúsenosti. Ďalšími dôležitými bodmi sú vnímanie časopriestoru, nevyhnutnosť pohybu a konkrétneho telesného zapojenia sa, ktoré určuje možnosti explorácie daného prostredia. Krajina nie je premiestniteľná, musíme prísť a prechádzať ňou tam, kde nám to sama umožní. To však neznamená, že by sa jednalo o krajinu ako statický objekt estetickej percepcie. Výsledkom tejto práce je hlbšie prepojenie fenomenologickej problematiky telesnosti, ale tiež problematiky vnímania času a priestoru s teóriou, ktorá...
|
|
|
The Topic of Corporeity in Phenomenological Inquiries into the Aesthetic Experience of Landscape
Slančíková, Jana ; Ševčík, Miloš (vedoucí práce) ; Dadejík, Ondřej (oponent)
Diplomová práca sa venuje rozboru skúsenosti priestoru ako interaktívneho fenoménu, ktorý sprevádza naše estetické zakúšanie krajiny. Popis tohto fenoménu je skúmaný u amerického estetika Arnolda Berleanta, avšak na pozadí európskej fenomenologickej tradície. Ako základ, na ktorom môže byť vystavané pochopenie skúsenosti priestoru mi poslúži fenomenologický rozbor vnímania telesnosti, a to hlavne u Jana Patočky a Maurice Merleau- Pontyho. Interakcia subjektu a objektu sa v estetickej skúsenosti krajiny javí navyše ako celkom jedinečná, neprenosná a neopakovateľná ľudská skúsenosť. Pre konkrétnejší náhľad do problematiky je teda nutné rozobrať niekoľko prvkov vstupujúcich do estetickej skúsenosti krajiny. Prvým z nich je už spomenuté zapájanie zmyslovosti človeka ako esenciálneho podkladu každej estetickej skúsenosti. Ďalšími dôležitými bodmi sú vnímanie časopriestoru, nevyhnutnosť pohybu a konkrétneho telesného zapojenia sa, ktoré určuje možnosti explorácie daného prostredia. Krajina nie je premiestniteľná, musíme prísť a prechádzať ňou tam, kde nám to sama umožní. To však neznamená, že by sa jednalo o krajinu ako statický objekt estetickej percepcie. Výsledkom tejto práce je hlbšie prepojenie fenomenologickej problematiky telesnosti, ale tiež problematiky vnímania času a priestoru s teóriou, ktorá...
|
|
|
Problems of Architecture in Jan Patočka's Thoughts
Slančíková, Jana ; Ševčík, Miloš (vedoucí práce) ; Dadejík, Ondřej (oponent)
Práca sa zaoberá rozborom Patočkovho náhľadu na umelecké dielo architektonické. Snaží sa tiež postihnúť a vysvetliť základné fenomény, ktoré túto problematiku sprevádzajú. Patočka vníma umelecké dielo ako nástroj vyjavovania pravdy a architektúru v tejto súvislosti ako miesto stretávania a prelínania sa dvoch podstát jedného sveta - svetskú a transcendentnú. Prístup k vnímaniu architektúry je v práci stopovaný od problematiky "bytia človeka na svete", cez jeho vnímanie priestoru až po vnímanie architektonického priestoru ako človeku primárne vlastného umiestnenia, "zasadenia sa do sveta". Z tohto hľadiska pristupujeme k hypotéze, že Patočka vnímal vzťah človeka k dielu architektonickému ako proces odhaľovania svojej existencie a možnosť zachytenia, prieniku k podstate samotného bytia, vďaka priestorovosti človeka ako bytosti telesnej. Táto priestorovosť, nachádzanie sa v priestore sveta je spoločným momentom, prepájajúcim tak základné uspôsobenie človeka ako jeho primárneho vzťahovania sa, s priestorom, ktorý mu umožňuje jeho prvé konkrétne hmotné umiestnenie sa v univerze. Kľúčové slová Jan Patočka * fenomenológia * architektúra * telesnosť * budovanie
|
host ::
RSS.