|
|
Produkce extracelulárních hydroláz pomocí specifických druhů plísní
Pokrývková, Zuzana ; Skoumalová, Petra (oponent) ; Márová, Ivana (vedoucí práce)
Táto bakalárska práca je zameraná na štúdium možností produkcie extracelulárnych hydrolytických enzýmov plesňou Penicillium lilacinum na dvoch substrátoch. Teoretická časť práce je zameraná na charakterizáciu vybraných hydrolytických enzýmov, ich vlastnosti, možnosť produkcie a ich aplikácie. V experimentálnej časti boli hydrolytické enzýmy produkované plesňou Penicillium lilacinum pri statickej kultivácií v minerálnom médiu a v médiu kde ako substrát boli použité kmene kvasiniek Sporobolomyces roseus a Rhodotorula glutinis. V priebehu kultivácie bola sledovaná produkcia celuláz, amyláz, xylanáz, lipáz, proteáz a manáz a to vždy 3., 5., 8., 10. a 12. deň kultivácie. Produkcia sa líši v závislosti na čase a použitom substráte. Amylázová, celulázová, xylanázová aktivita bola meraná v dvoch periódach - na začiatku kultivácie (3. až 5. deň) a na konci kultivácie. Zvyšné enzýmy boli detegované najmä v 8. až 10. deň kultivácie. Tri najlepšie vzorky s najvyššou hodnotou enzýmových aktivít boli ďalej použité k testovaniu lyofilizácie a k purifikácií pomocou ultrafiltrácie. Enzýmy ďalej boli testované k rozbíjaniu bunkovej steny kvasiniek. V závere práce boli úspešne pripravené protoplasty kvasiniek Rhodotorula glutinis a Sporobolomyces roseus.
|
|
|
Studium řízení metabolismu karotenogenních kvasinek na molekulární úrovni
Pokrývková, Zuzana ; Kočí, Radka (oponent) ; Márová, Ivana (vedoucí práce)
Predložená diplomová práca sa zaoberala molekulárnou charakterizáciou karotenogénnych kvasiniek. Použitými technikami pre analýzu konzervovaných úsekov rDNA D1/D2 oblasti veľkej ribozomálnej podjednotky 26S oblasti a ITS1 a 5,8-ITS2 oblastí boli „nested PCR“ a denaturačná gradientová elektroforéza DGGE. Z výsledkov DGGE vyplýva, že všetky analyzované kmene karotenogénnych kvasinek majú veľmi podobnú sekvenciu týchto oblastí, kvasinka Rhodotorula mucilaginosa so zbierkovým číslom CCY 20-7-28 preukazovala odlišnosti od ostatných kmeňov karotenogénnych kvasiniek. Pre doplnenie molekulárnej charakterizácie pomocou sekvencie ribozomálnych génov bola prevedená taktiež fenotypová charakterizácia celkom ôsmich kmeňov karotenogénnych kvasinek. K tomuto účelu boli prevedené utilizačné testy na rôznych substrátoch a ďalej rastové a produkčné charakteristky jednotlivých kmňov. Cieľom práce bolo taktiež pripraviť taký kmeň karotenogénnej kvasinky, ktorý sa vyznačuje nadprodukciou metabolitov, najmä karotenoidov a lipidov, a to pomocou náhodnej mutácie spôsobenej UV žiarením. Ako vhodný kandidát bol vybraný kmeň C. capitatum CCY 10-1-2 na základe predchádzajúcich štúdií, kde se preukázal ako dobrý producent TAG na odpadnom glycerole. Tento kmeň bol následne adaptovaný na odpadovú srvátku, glycerol a glukózu ako jednoduchý zdroj uhlíku.
|
|
|
Studium řízení metabolismu karotenogenních kvasinek na molekulární úrovni
Pokrývková, Zuzana ; Kočí, Radka (oponent) ; Márová, Ivana (vedoucí práce)
Predložená diplomová práca sa zaoberala molekulárnou charakterizáciou karotenogénnych kvasiniek. Použitými technikami pre analýzu konzervovaných úsekov rDNA D1/D2 oblasti veľkej ribozomálnej podjednotky 26S oblasti a ITS1 a 5,8-ITS2 oblastí boli „nested PCR“ a denaturačná gradientová elektroforéza DGGE. Z výsledkov DGGE vyplýva, že všetky analyzované kmene karotenogénnych kvasinek majú veľmi podobnú sekvenciu týchto oblastí, kvasinka Rhodotorula mucilaginosa so zbierkovým číslom CCY 20-7-28 preukazovala odlišnosti od ostatných kmeňov karotenogénnych kvasiniek. Pre doplnenie molekulárnej charakterizácie pomocou sekvencie ribozomálnych génov bola prevedená taktiež fenotypová charakterizácia celkom ôsmich kmeňov karotenogénnych kvasinek. K tomuto účelu boli prevedené utilizačné testy na rôznych substrátoch a ďalej rastové a produkčné charakteristky jednotlivých kmňov. Cieľom práce bolo taktiež pripraviť taký kmeň karotenogénnej kvasinky, ktorý sa vyznačuje nadprodukciou metabolitov, najmä karotenoidov a lipidov, a to pomocou náhodnej mutácie spôsobenej UV žiarením. Ako vhodný kandidát bol vybraný kmeň C. capitatum CCY 10-1-2 na základe predchádzajúcich štúdií, kde se preukázal ako dobrý producent TAG na odpadnom glycerole. Tento kmeň bol následne adaptovaný na odpadovú srvátku, glycerol a glukózu ako jednoduchý zdroj uhlíku.
|
|
|
Produkce extracelulárních hydroláz pomocí specifických druhů plísní
Pokrývková, Zuzana ; Skoumalová, Petra (oponent) ; Márová, Ivana (vedoucí práce)
Táto bakalárska práca je zameraná na štúdium možností produkcie extracelulárnych hydrolytických enzýmov plesňou Penicillium lilacinum na dvoch substrátoch. Teoretická časť práce je zameraná na charakterizáciu vybraných hydrolytických enzýmov, ich vlastnosti, možnosť produkcie a ich aplikácie. V experimentálnej časti boli hydrolytické enzýmy produkované plesňou Penicillium lilacinum pri statickej kultivácií v minerálnom médiu a v médiu kde ako substrát boli použité kmene kvasiniek Sporobolomyces roseus a Rhodotorula glutinis. V priebehu kultivácie bola sledovaná produkcia celuláz, amyláz, xylanáz, lipáz, proteáz a manáz a to vždy 3., 5., 8., 10. a 12. deň kultivácie. Produkcia sa líši v závislosti na čase a použitom substráte. Amylázová, celulázová, xylanázová aktivita bola meraná v dvoch periódach - na začiatku kultivácie (3. až 5. deň) a na konci kultivácie. Zvyšné enzýmy boli detegované najmä v 8. až 10. deň kultivácie. Tri najlepšie vzorky s najvyššou hodnotou enzýmových aktivít boli ďalej použité k testovaniu lyofilizácie a k purifikácií pomocou ultrafiltrácie. Enzýmy ďalej boli testované k rozbíjaniu bunkovej steny kvasiniek. V závere práce boli úspešne pripravené protoplasty kvasiniek Rhodotorula glutinis a Sporobolomyces roseus.
|
host ::
RSS.