|
|
The estimation of country - level production function aimed at understanding the role of human capital
Mačorová, Simona ; Pertold-Gebicka, Barbara (vedoucí práce) ; Průša, Jan (oponent)
Naším cieľom je odhad úrovne produkčnej funkcie v krajinách zamerané na pochopenie úlohy ľudského kapitálu. Analyzujeme vplyv vzdelania, najmä vplyv terciálne vzdelanej populácie v rozpätí 25 až 54 rokov, taktiež nazvané produktívny vek, na produktivitu v krajinách Európskej únie (EÚ). Dôležitou otázkou je efektívnosť inštitúcií terciárneho vzdelávania. Neskôr sme sledovali podiel ľudského kapitálu z rôznych hľadísk. Porovnávame efekt nižšieho a vyššieho terciárneho vzdelania, odlišné špecializácie a podľa pohlavia. Vzťah medzi ľudským kapitálom a produktivitou práce bol nájdený ako nevýznamný alebo významný len na 10% úrovni spoľahlivosti. Vplyv ľudského kapitálu na produktivitu práce bol nájdený ekonomicky nevýrazný, v niektorých prípadoch dokonca negatívny. Za predpokladu, že jedna z hlavných príčin týchto proti-intuitívnych výsledkov je problém spôsobený nepozorovanou heterogenitou, riešenie hľadíme pomocou odhadu inštrumentálnej premennej. Zistili sme pozitívny a významný na 5% hladine spoľahlivosti vplyv ľudského kapitálu na produktivitu práce. Vplyv vysokoškolsky vzdelaných ľudí na produktivitu práce bol zreteľný po určitom období, v našom prípade po dvoch rokoch. Kľúčové slová: ľudský kapitál, produktivita práce, Európska únia, produkčná funkcia Email autora: s.macorova@gmail.com Email...
|
|
|
The estimation of country - level production function aimed at understanding the role of human capital
Mačorová, Simona ; Pertold-Gebicka, Barbara (vedoucí práce) ; Průša, Jan (oponent)
Naším cieľom je odhad úrovne produkčnej funkcie v krajinách zamerané na pochopenie úlohy ľudského kapitálu. Analyzujeme vplyv vzdelania, najmä vplyv terciálne vzdelanej populácie v rozpätí 25 až 54 rokov, taktiež nazvané produktívny vek, na produktivitu v krajinách Európskej únie (EÚ). Dôležitou otázkou je efektívnosť inštitúcií terciárneho vzdelávania. Neskôr sme sledovali podiel ľudského kapitálu z rôznych hľadísk. Porovnávame efekt nižšieho a vyššieho terciárneho vzdelania, odlišné špecializácie a podľa pohlavia. Vzťah medzi ľudským kapitálom a produktivitou práce bol nájdený ako nevýznamný alebo významný len na 10% úrovni spoľahlivosti. Vplyv ľudského kapitálu na produktivitu práce bol nájdený ekonomicky nevýrazný, v niektorých prípadoch dokonca negatívny. Za predpokladu, že jedna z hlavných príčin týchto proti-intuitívnych výsledkov je problém spôsobený nepozorovanou heterogenitou, riešenie hľadíme pomocou odhadu inštrumentálnej premennej. Zistili sme pozitívny a významný na 5% hladine spoľahlivosti vplyv ľudského kapitálu na produktivitu práce. Vplyv vysokoškolsky vzdelaných ľudí na produktivitu práce bol zreteľný po určitom období, v našom prípade po dvoch rokoch. Kľúčové slová: ľudský kapitál, produktivita práce, Európska únia, produkčná funkcia Email autora: s.macorova@gmail.com Email...
|
host ::
RSS.