Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 2 záznamů.  Hledání trvalo 0.01 vteřin. 
Characterization of closed mitosis in the fission yeast Schizosaccharomyces pombe with perturbed lipid metabolism
Hohoš, Patrik ; Převorovský, Martin (vedoucí práce) ; Cebecauer, Marek (oponent)
[SK] Delenie eukaryotických buniek spočíva v procese mitózy. Ide o komplexný bunkový proces, ktorý je potrebné správne regulovať. Na rozdiel od cicavčieho otvoreného typu mitózy, kedy sa jadrový obal rozpadá, mitóza kvasinky Schizosaccharomyces pombe prebieha vo vnútri neporušeného jadrového obalu. Takýto typ mitózy sa nazýva uzavretá mitóza. Bunkové jadro však prechádza morfologickými zmenami. Vplyvom aktivity mitotického vretienka sa bunkové jadro počas delenia sa naťahuje a vytvára typickú činkovitú štruktúru. Zvyšovanie pnutia vplyvom mitotického vretienka má za následok rozdelenie dvoch dcérskych jadier. Takéto rozsiahle zmeny povrchu jadrového obalu vyžadujú dostatočný prísun membránových fosfolipidov. Bunky s narušeným metabolizmom lipidov nie sú schopné vytvoriť dostatočnú zásobu lipidov a mitotické delenie v týchto bunkách zvyčajne vedie ku katastrofickej mitotickej udalosti inak nazývanej CUT (Cell Untimely Torn) fenotyp. Nedávne štúdie zároveň popisujú genetické interakcie medzi deléciami cbf11 a faktormi zodpovednými za údržbu štruktúry chromatínu prítomného v oblastiach centromér. Bolo dokonca ukázané vymiznutie fenotypu CUT po delécii niektorých faktorov prispievajúcich k centromerickým epigenetickým modifikáciám H3K9 v bunkách s deléciou transkripčného faktoru Cbf11. Táto diplomová...
Counterbalances: antagonistic regulation of fission yeast growth and proliferation under favourable conditions and stress
Hohoš, Patrik ; Převorovský, Martin (vedoucí práce) ; Groušl, Tomáš (oponent)
Mikroorganizmy sa stretávajú s dramatickými zmenami podmienok prostredia. Je pre nich preto dôležité svižne a efektívne na tieto zmeny reagovať. Nevyhnutnými pre túto schopnosť sú signalizačné dráhy. Tie dokážu vnímať široké spektrum vonkajších i vnútorných stimulov a regulovať veľké množstvo bunkových procesov. Pre jednobunkové organizmy je jednou z najdôležitejších schopností vnímanie podmienok prostredia vhodných pre rast, alebo neobvyklých stresových podmienok. Jeden z obľúbených modelových mikroorganizmov používaných na výskum signalizačných dráh je kvasinka Schizosaccharomyces pombe. Výsledky získané výskumom na tomto modelovom organizme sú aplikovateľné aj na ďalšie eukaryotické organizmy, vďaka faktu, že signalizačné dráhy sú medzi kvasinkami a ostatnými eukaryotickými organizmami vysoko konzervované. Signalizačné dráhy podporujúce proliferáciu podporujú v kvasinke bunkovú proliferáciu, rast a mitotický bunkový cyklus. Stresové signalizačné dráhy majú opačnú úlohu. Podporujú bunkovú obranu proti stresovým stimulom. Taktiež podporujú proces sexuálnej diferenciácie a meitocký bunkový cyklus. Tento princíp môže na prvý pohľad vyzerať ako mechanizmus prepínača. Ukazuje sa, že v regulácii týchto dvoch signalizačných dráh je prítomný zložitý mechanizmus interakcií, ktoré a vzájomného...

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.