Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 5 záznamů.  Hledání trvalo 0.01 vteřin. 
Hledání hrobu kněžny abatyše Mlady
Frolík, Jan ; Drtikolová Kaupová, S. ; Stránská, P. ; Světlík, Ivo ; Velemínský, P.
Mezi osobami spojenými s počátkem pražského biskupství je také sestra knížete Boleslava II. kněžna Mlada. Jako zakladatelka kláštera sv. Jiří v něm byla uctívána. Místo jejího pohřbu bylo zapomenuto a bylo hledáno od doby barokní. V této souvislosti je věnována pozornost hrobům JK-102 a JK-110 v kapli sv. Anny v klášteře a také ostatkům vyzvednutým v této kapli v 17. století. Hrob JK-110 byl nově datován do doby kolem roku 1000.
Izotopový profil jedinců se známou osteobiografickou dokumentací a jeho využití pro studium minulých populací
Grendelová, Gréta ; Drtikolová Kaupová, Sylva (vedoucí práce) ; Brzobohatá, Hana (oponent)
Diplomová práca sa venuje vplyvu biologických, socioekonomických, environmentálnych, a predovšetkým fyziologických a patofyziologických faktorov na izotopové pomery δ13 C a δ15 N kostného kolagénu jedincov s kompletnou osteobiografickou dokumentáciou. Doposiaľ bola izotopová analýza využívaná k rekonštrukciu stravy minulých populácií, bez uvažovania nad vplyvom nevýživových faktorov. Cieľom práce je popísať vplyv spomínaných faktorov na izotopové hodnoty uhlíka a dusíka v kostnom tkanive jedincov. Materiál bol podrobený analýze stabilných izotopov. V práci bol analyzovaný kostný kolagén rebier a stehenných kostí 45 jedincov (27 mužov a 18 žien), ktorí boli členmi niekoľkých spríbuznených rodín a obývali územie Českej republiky počas 19.-21. storočia. Vekové rozpätie súboru bolo 20-90 rokov. Pre správnu interpretáciu výsledkov bol analyzovaný i referenčný súbor zložený z ôsmich vzoriek rôznych druhov zvierat. V diplomovej práci boli preukázané signifikantné izotopové rozdiely medzi rodinami s odlišným sociálnym statusom. Jedinci s vyšším postavením vykazovali vyššie hodnoty δ15 N. Dátum úmrtia jedinca sa tiež odrazil na izotopových hodnotách, neskôr žijúci jedinci vykazovali mierne znížené hodnoty δ15 N, čo môže byť spôsobené zmenou životného prostredia. Vek dožitia, zdravotný stav ani tehotenstvo u...
Izotopový profil jedinců se známou osteobiografickou dokumentací a jeho využití pro studium minulých populací
Grendelová, Gréta ; Drtikolová Kaupová, Sylva (vedoucí práce) ; Brůžek, Jaroslav (oponent)
Diplomová práca sa venuje vplyvu biologických, socioekonomických, environmentálnych, a predovšetkým fyziologických a patofyziologických faktorov na izotopové pomery δ13 C a δ15 N kostného kolagénu jedincov s kompletnou osteobiografickou dokumentáciou. Doposiaľ bola izotopová analýza využívaná k rekonštrukciu stravy minulých populácií, bez uvažovania nad vplyvom nevýživových faktorov. Cieľom práce je popísať vplyv spomínaných faktorov na izotopové hodnoty uhlíka a dusíka v kostnom tkanive jedincov. Materiál bol podrobený analýze stabilných izotopov. V práci bol analyzovaný kostný kolagén rebier a stehenných kostí 45 jedincov (27 mužov a 18 žien), ktorí boli členmi niekoľkých spríbuznených rodín a obývali územie Českej republiky počas 19.-21. storočia. Vekové rozpätie súboru bolo 20-90 rokov. Pre správnu interpretáciu výsledkov bol analyzovaný i referenčný súbor zložený z ôsmich vzoriek rôznych druhov zvierat. V diplomovej práci boli preukázané signifikantné izotopové rozdiely medzi rodinami s odlišným sociálnym statusom. Jedinci s vyšším postavením vykazovali vyššie hodnoty δ13 C i δ15 N. Dátum úmrtia jedinca sa tiež odrazil na izotopových hodnotách, neskôr žijúci jedinci vykazovali mierne znížené hodnoty δ15 N, čo môže byť spôsobené zmenou životného prostredia. Vek dožitia, zdravotný stav ani...
Izotopový profil jedinců se známou osteobiografickou dokumentací a jeho využití pro studium minulých populací
Grendelová, Gréta ; Drtikolová Kaupová, Sylva (vedoucí práce) ; Brzobohatá, Hana (oponent)
Diplomová práca sa venuje vplyvu biologických, socioekonomických, environmentálnych, a predovšetkým fyziologických a patofyziologických faktorov na izotopové pomery δ13 C a δ15 N kostného kolagénu jedincov s kompletnou osteobiografickou dokumentáciou. Doposiaľ bola izotopová analýza využívaná k rekonštrukciu stravy minulých populácií, bez uvažovania nad vplyvom nevýživových faktorov. Cieľom práce je popísať vplyv spomínaných faktorov na izotopové hodnoty uhlíka a dusíka v kostnom tkanive jedincov. Materiál bol podrobený analýze stabilných izotopov. V práci bol analyzovaný kostný kolagén rebier a stehenných kostí 45 jedincov (27 mužov a 18 žien), ktorí boli členmi niekoľkých spríbuznených rodín a obývali územie Českej republiky počas 19.-21. storočia. Vekové rozpätie súboru bolo 20-90 rokov. Pre správnu interpretáciu výsledkov bol analyzovaný i referenčný súbor zložený z ôsmich vzoriek rôznych druhov zvierat. V diplomovej práci boli preukázané signifikantné izotopové rozdiely medzi rodinami s odlišným sociálnym statusom. Jedinci s vyšším postavením vykazovali vyššie hodnoty δ15 N. Dátum úmrtia jedinca sa tiež odrazil na izotopových hodnotách, neskôr žijúci jedinci vykazovali mierne znížené hodnoty δ15 N, čo môže byť spôsobené zmenou životného prostredia. Vek dožitia, zdravotný stav ani tehotenstvo u...
Využití analýzy stabilních izotopů uhlíku a dusíku k rekonstrukci výživy ve vztahu ke zdravotnímu stavu langobardské populace
Novotná, Adéla ; Drtikolová Kaupová, Sylva (vedoucí práce) ; Brzobohatá, Hana (oponent)
Diplomová práce se věnovala rekonstrukci výživy a studiu životních podmínek germánského kmene Langobardů z pohřebiště Kyjov z doby stěhování národů (5. až 6. století). Hlavním cílem byla charakterizace stravy této populační skupiny a její srovnání s výživou jiných skupin z období stěhování národů a raného středověku. Výživu jsme studovali na základě analýzy stabilních izotopů uhlíku (δ13 C) a dusíku (δ15 N), které byly hodnoceny u 60 dospělých jedinců (30 mužů a 30 žen). S ohledem na interpretaci hodnot izotopů byly stabilní izotopy C a N vyhodnoceny i u několika druhů zvířat (N=19). Dalším cíle práce bylo vyhodnocení výskytu vybraných osteologických znaků, které nepřímo vypovídají o zdravotním stavu a kvalitě životních podmínek studované skupiny. Znaky byly hodnoceny ve vztahu k výživě. Výsledky ukázaly, že strava populační skupiny z Kyjova byla založena na C3 rostlinách a živočišných proteinech, podobně jako tomu bylo na dalších lokalitách z doby stěhování národů. V porovnání s velkomoravskými lokalitami se ukázal rozdíl v konzumaci prosa, které bylo na Velké Moravě běžnou součástí jídelníčku, zatímco na lokalitě Kyjov mohlo tvořit pouze malou část stravy. Další rozdíl spočíval ve větším zastoupení živočišných proteinů ve stravě velkomoravských center. U langobardské populace byly zjištěny...

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.