|
|
Impact of ICT Investments on Different Levels of an Economy
Andoková, Senta ; Cahlík, Tomáš (vedoucí práce) ; Benčík, Daniel (oponent)
Táto práca analyzuje vplyv investícií do informačných a komunikačných technológií (ICT) na úrovni štátov, firiem a domácností. Jej prínos spočíva v sprehľadnení teoretických pohľadov na úlohu ICT na daných úrovniach ekonomiky a zároveň v podobe vlastného ekonometrického modelu vplyvu investícií do ICT na HDP. Práca popisuje možné príčiny nejasného vplyvu ICT na štatistické tabuľky a pomocou Cobb-Douglasovej produkčnej funkcie sú ďalej definované zložky ekonomického rastu (reprezentovaného HDP). Číselný prínos jednotlivých faktorov je porovnaný medzi USA a EU v rámci obdobia 1980-1995 a 1995-2001. Pohľad na firmy je zameraný predovšetkým na úlohu využívania ICT v pracovnom procese a jeho vplyv na ekonomické pôsobenie firiem. Akou mierou tieto firmy ovplyvňujú zamestnanosť a mzdy je hlavnou témou časti týkajúcej sa domácností. Práca preukázala, že na všetkých zmienených úrovniach ekonomiky sú potrebné veľmi podobné postupy pre žiadaný výsledok. Empirická analýza 20 európskych krajín v priebehu rokov 2003-2008 dokázala pozitívny vplyv investícií do ICT na HDP. Výsledky modelu však podávajú väčší dôkaz o významnosti ICT sektoru. Prínos investícií do ICT kapitálu už nie je taký jednoznačný, aj vďaka neschopnosti Európy plne využívať potenciál ICT.
|
|
|
Analysis of the renewable energy support schemes in the EU: Can be an ECOlogical also an ECOnomical?
Andoková, Senta ; Cahlík, Tomáš (vedoucí práce) ; Rečka, Lukáš (oponent)
Práca porovnáva FIT (Feed-in tariff) a RPS (Renewable Portfolio Standard) ako dve najpoužívanejšie schémy podpory obnoviteľných zdrojov energií (OZE) v EÚ. Následne skúma vzťah environmentálnej Kuznetsovej krivky (EKC) a pomocou praktického experimentu na verejnom osvetlení v Prahe navrhuje riešenie ekologického fungovania elektrických sietí v EÚ s efektom znižovania emisií CO2. Hlavný prínos spočíva v aktuálnosti a originalite ekonometrickej analýzy a praktického experimentu. Analýza FIT a RPS preukázala, že obe schémy ovplyvňujú dopyt po elektrine a zvyšujú jej cenu. Ekonometrický model bol testovaný pre 28 štátov EÚ za obdobie 1990-2013. Výsledky hovoria, že EÚ sa momentálne nachádza na klesajúcej časti EKC v tvare obráteného U, pričom zlomový bod, po ktorom začína závislosť rásť, je pre väčšinu pozorovaní príliš ďaleko na to, aby bol zdrojom obáv. Praktický experiment prepája výsledky modelu a nameranú úsporu energie. Inštalácia podobných zariadení na elektrické siete v EÚ môže priniesť uspokojivé výsledky zníženia emisií CO2 nezávisle na štátnej podpore. Efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov energií však nie je dostatočné a malo by skôr slúžiť ako doplnok ku konvenčnej podpore, ktorá by sa mala postupne vytrácať s rozvojom technológií OZE. Klasifikace O13, Q20, Q410, C21, C23 Klíčová...
|
|
|
Analysis of the renewable energy support schemes in the EU: Can be an ECOlogical also an ECOnomical?
Andoková, Senta ; Cahlík, Tomáš (vedoucí práce) ; Rečka, Lukáš (oponent)
Práca porovnáva FIT (Feed-in tariff) a RPS (Renewable Portfolio Standard) ako dve najpoužívanejšie schémy podpory obnoviteľných zdrojov energií (OZE) v EÚ. Následne skúma vzťah environmentálnej Kuznetsovej krivky (EKC) a pomocou praktického experimentu na verejnom osvetlení v Prahe navrhuje riešenie ekologického fungovania elektrických sietí v EÚ s efektom znižovania emisií CO2. Hlavný prínos spočíva v aktuálnosti a originalite ekonometrickej analýzy a praktického experimentu. Analýza FIT a RPS preukázala, že obe schémy ovplyvňujú dopyt po elektrine a zvyšujú jej cenu. Ekonometrický model bol testovaný pre 28 štátov EÚ za obdobie 1990-2013. Výsledky hovoria, že EÚ sa momentálne nachádza na klesajúcej časti EKC v tvare obráteného U, pričom zlomový bod, po ktorom začína závislosť rásť, je pre väčšinu pozorovaní príliš ďaleko na to, aby bol zdrojom obáv. Praktický experiment prepája výsledky modelu a nameranú úsporu energie. Inštalácia podobných zariadení na elektrické siete v EÚ môže priniesť uspokojivé výsledky zníženia emisií CO2 nezávisle na štátnej podpore. Efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov energií však nie je dostatočné a malo by skôr slúžiť ako doplnok ku konvenčnej podpore, ktorá by sa mala postupne vytrácať s rozvojom technológií OZE. Klasifikace O13, Q20, Q410, C21, C23 Klíčová...
|
|
|
Impact of ICT Investments on Different Levels of an Economy
Andoková, Senta ; Cahlík, Tomáš (vedoucí práce) ; Benčík, Daniel (oponent)
Táto práca analyzuje vplyv investícií do informačných a komunikačných technológií (ICT) na úrovni štátov, firiem a domácností. Jej prínos spočíva v sprehľadnení teoretických pohľadov na úlohu ICT na daných úrovniach ekonomiky a zároveň v podobe vlastného ekonometrického modelu vplyvu investícií do ICT na HDP. Práca popisuje možné príčiny nejasného vplyvu ICT na štatistické tabuľky a pomocou Cobb-Douglasovej produkčnej funkcie sú ďalej definované zložky ekonomického rastu (reprezentovaného HDP). Číselný prínos jednotlivých faktorov je porovnaný medzi USA a EU v rámci obdobia 1980-1995 a 1995-2001. Pohľad na firmy je zameraný predovšetkým na úlohu využívania ICT v pracovnom procese a jeho vplyv na ekonomické pôsobenie firiem. Akou mierou tieto firmy ovplyvňujú zamestnanosť a mzdy je hlavnou témou časti týkajúcej sa domácností. Práca preukázala, že na všetkých zmienených úrovniach ekonomiky sú potrebné veľmi podobné postupy pre žiadaný výsledok. Empirická analýza 20 európskych krajín v priebehu rokov 2003-2008 dokázala pozitívny vplyv investícií do ICT na HDP. Výsledky modelu však podávajú väčší dôkaz o významnosti ICT sektoru. Prínos investícií do ICT kapitálu už nie je taký jednoznačný, aj vďaka neschopnosti Európy plne využívať potenciál ICT.
|
host ::
RSS.