|
|
Repatriation and re-emigration into Czechoslovakia in the context of the post-war period 1918 - 1923 and 1945 - 1948
Lacko, Miroslav ; Doubek, Vratislav (vedoucí práce) ; Křesťan, Jiří (oponent) ; Jirásek, Zdeněk (oponent)
Hlavnou výskumnou témou predkladanej štúdie je problematika reemigračných a repatriačných pohybov, ktoré na území Československa prebiehali v prvých rokoch po ukončení prvej a druhej svetovej vojny. Práca na túto oblasť nazerá z pohľadu československých exekutívnych inštitúcii. Vychádza zároveň z predpokladu, že práve tieto inštitúcie mali na základe svojich právomocí, personálneho obsadenia a finančných možností najlepšie predpoklady a najväčšie kompetencie na uskutočňovanie návratov Čechov a Slovákov do ich pôvodnej vlasti. V úvodnej časti sa práca venuje vysvetleniu základných pojmov nutných pre pochopenie celej problematiky. Taktiež analyzuje význam pojmu migrácia. Migráciu sa snaží začleniť do širšej analýzy v rámci povojnovej situácie, na základe čoho ďalej definuje účastníkov a ciele migračných pohybov. Za hlavného iniciátora migračných pohybov v analyzovaných obdobiach považuje globálne vojnové konflikty. Práve preto nemalú časť venuje aj analýze výsledkov prvej a druhej svetovej vojny v súvislosti s územím Československa. Stredná a najrozsiahlejšia časť práce sa zaoberá úlohami konkrétnych štátnych exekutívnych inštitúcii, ale aj vybraných neziskových dobročinných organizácii v reemigrácii a repatriácii. Detailnej komparatívnej analýze podrobuje tri ministerstvá, konkrétne ministerstvo...
|
|
|
The Czechoslovak institutions and repatriation after the First World War
Lacko, Miroslav ; Doubek, Vratislav (vedoucí práce) ; Hájková, Dagmar (oponent) ; Vaculík, Jaroslav (oponent)
Anotácia Témou mojej práce boli Československé inštitúcie a repatriácia po skončení prvej svetovej vojny. Práca sa venuje stredoeurópskemu regiónu po skončení prvej svetovej vojny v rokoch 1918 až 1923, pričom v úvodnej časti presahuje aj do rokov prvej svetovej vojny pre lepšie pochopenie dobovej situácie. Je rozdelená na úvod, po ktorom nasledujú 4 kapitoly a záver. Prvá kapitola sa venuje dôsledkom prvej svetovej vojny na obyvateľstvo stredoeurópskeho regiónu. Popisuje územné zmeny v regióne po zániku Rakúsko-uhorskej monarchie, hospodárske problémy nových nástupníckych štátov, situáciu v Československu a charakterizuje tiež národnostné zloženie obyvateľstva kľúčových krajín pre moju prácu v regióne. Druhá kapitola sa už zameriava na Československo a stručne objasňuje príčiny vysťahovalectva a prisťahovalectva našich krajanov. Taktiež skúma faktory, ktoré na repatriáciu do Československa vplývali (napr. pozemková reforma). Tretia a štvrtá kapitola sú založené na analýze archívnych materiálov, ktoré poskytujú konkrétne príklady uskutočňovaného repatriačného procesu (napr. bytová otázka, udeľovanie občianstva, hľadanie zamestnania pre repatriantov a pod.). Ukazuje na dôležitosť štátnych exekutívnych inštitúcii v tomto procese, pričom vyzdvihuje najmä postavenie ministerstva zahraničných vecí, ministerstva...
|
|
|
The repatriation of Czechs and Slovakians into Czechoslovakia after the First World War
Lacko, Miroslav ; Doubek, Vratislav (vedoucí práce) ; Pehr, Michal (oponent)
Anotácia Témou mojej práce bola Repatriácia Čechov a Slovákov do vlasti po skončení prvej svetovej vojny. Práca sa venuje stredoeurópskemu regiónu po skončení prvej svetovej vojny v rokoch 1918 až 1923, pričom v úvodnej časti presahuje aj do rokov prvej svetovej vojny pre lepšie pochopenie dobovej situácie. Je rozdelená na úvod, po ktorom nasledujú 4 kapitoly a záver. Prvá kapitola sa venuje dôsledkom prvej svetovej vojny na obyvateľstvo stredoeurópskeho regiónu. Popisuje územné zmeny v regióne po zániku Rakúsko-uhorskej monarchie, hospodárske problémy nových nástupníckych štátov, situáciu v Československu a charakterizuje tiež národnostné zloženie obyvateľstva kľúčových krajín pre moju prácu v regióne. Druhá kapitola sa už zameriava na Československo a stručne objasňuje príčiny vysťahovalectva a prisťahovalectva našich krajanov. Taktiež skúma faktory, ktoré na repatriáciu do Československa vplývali (napr. pozemková reforma). Tretia a štvrtá kapitola sú založené na analýze archívnych materiálov, ktoré poskytujú konkrétne príklady uskutočňovaného repatriačného procesu (napr. bytová otázka, udeľovanie občianstva, hľadanie zamestnania pre repatriantov a pod.). Ukazuje na dôležitosť štátnych exekutívnych inštitúcii v tomto procese, pričom vyzdvihuje najmä postavenie ministerstva zahraničných vecí, ministerstva...
|
|
|
Revisionist efforts to Hungary after the First World War in Central Europe
Lacko, Miroslav ; Doubek, Vratislav (vedoucí práce) ; Koubek, Jiří (oponent)
Anotácia Témou mojej práce boli Revizionistické snahy Maďarska po prvej svetovej vojne v regióne strednej Európy. Práca sa venuje prevažne obdobiu rokov 1918 až 1921, no analyzuje aj niektoré udalosti aj pred vypuknutím vojny. Je rozdelená na úvod, po ktorom nasledujú 3 kapitoly a záver. Prvá kapitola má všeobecný charakter a venuje sa prevažne udalostiam vedúcim k prvej svetovej vojne, popisuje záujmy jednotlivých zúčastnených krajín a taktiež aj rozvoj jednotlivých hnutí za nezávislosť v rámci Rakúsko - Uhorska. Druhá kapitola je zameraná na Maďarsko. Analyzuje zložitú hospodársku, politickú a sociálnu situáciu v krajine po roku 1918. Tretia kapitola sa priamo venuje zahraničnopolitickým koncepciám dohodových mocností, najmä Francúzska, Veľkej Británie a USA, a rozoberá pôsobenie maďarskej propagandy v týchto krajinách. Dokazuje tak, že týmto účinným spôsobom sa Maďarsko snažilo získať priazeň dohodových krajín, čo by mu umožnilo opätovne nastoliť otázky potrianonskej revízie v strednej Európe. Kľúčové slová: Prvá svetová vojna, Rakúsko - Uhorsko, Maďarsko, Dohodové mocnosti, stredná Európa, hospodárska a sociálna situácia v Maďarsku, politické usporiadanie, propaganda, revizionizmus.
|
host ::
RSS.