|
|
The influence of experimental conditions on chiral separation of borane clusters in capillary electrophoresis
Bodi, Adrián ; Kučera, Radim (vedoucí práce) ; Pilařová, Pavla (oponent)
Univerzita Karlova Farmaceutická fakulta v Hradci Králové Katedra farmaceutické chemie a farmaceutické analýzy Kandidát: Adrián Bodi Vedúci diplomovej práce: doc. PharmDr. Radim Kučera, Ph.D. Konzultant diplomovej práce: Mgr. Ondřej Horáček Názov práce: Vplyv experimentálnych podmienok na chirálnu separáciu klastrových zlúčenín bóru v kapilárnej elektroforéze Kľúčové slová: chirálne separácie, boránové klastre, kapilárna elektroforéza, cyklodextríny Abstrakt: Medzi zlúčeniny bóru patria aj klastrové zlúčeniny bóru, v ktorých atómy bóru vytvárajú trojuholníkové zoskupenia a 30 takýchto stien sa prezentuje ako tzv. klietka. Tieto klastre sa dajú synteticky upraviť do mnoho podôb (otvorené alebo uzavreté) a je možné ich substituovať, napr. atómami uhlíka. Táto substitúcia môže viesť k asymetrii týchto molekúl, a teda k ich chiralite. V súčasnosti sa študuje ich potenciál aj v medicinálnej chémii, kde by sa mohli použiť v dizajne nových liečiv. Testovali sa ako inhibítory HIV, na neutrónovú záchytnú terapiu, ako inhibítory karboanhydrázy IX a ako hydrofóbne farmakofóry v dizajne liečiv cieliacich na väzbové miesta rôznych receptorov. Úlohou tejto diplomovej práce je otestovať vplyv experimentálnych podmienok na chirálnu separáciu vybraných látok v kapilárnej elektroforéze. Cieľom je použiť nemodifikovanú...
|
|
|
Development of electrophoretic method for determination of ethanolamines in antifreeze mixtures
Hamráková, Katarína ; Křížek, Tomáš (vedoucí práce) ; Coufal, Pavel (oponent)
Táto práca sa zaoberá vývojom, optimalizáciou a testovaním použiteľnosti elektroforetickej metódy pre stanovenie etanolamínov v nemrznúcich zmesiach. Metóda bola testovaná s reálnou matricou chladiacej kvapaliny. Pre stanovenie bola využitá kapilárna elektroforéza s nepriamou UV detekciou. Etanolamíny - monoetanolamín, dietanolamín a trietanolamín - sú organické látky, ktoré sa v nemrznúcich zmesiach používajú ako inhibítory korózie, pretože sa glykoly, ktoré sa do týchto zmesí pridávajú, môžu vplyvom vysokej teploty či kyslíka zo vzduchu premeniť na kyseliny, ktoré spôsobujú koróziu kovov. Metóda bola optimalizovaná výberom vhodného zloženia základného elektrolytu, jeho pH, vhodným pomerom jednotlivých zložiek tlmivého roztoku a výberom vhodného vnútorného štandardu. Základným elektrolytom bol tlmivý roztok zložený z 60 mM kyseliny octovej a 30 mM histidínu, pH 4,59 a ako vnútorný štandard bol použitý lyzín. K meraniam sa používala kremenná kapilára s vnútorným priemerom 50 µm, celkovou dĺžkou 50,0 cm a efektívnou dĺžkou 41,5 cm. Bolo otestované meranie z krátkeho konca a skrátenie kapiláry na 35,0 cm s efektívnou dĺžkou 26,5 cm, ktoré bolo ďalej využívané. Vzorka bola dávkovaná hydrodynamicky tlakom 5 kPa po dobu troch sekúnd. Detekcia prebieha pri vlnovej dĺžke 214 nm. Metódou je možné stanoviť...
|
|
|
Determination of low-molecular-mass heparin using affinity capillary electrophoresis
Molnárová, Katarína ; Křížek, Tomáš (vedoucí práce) ; Sobotníková, Jana (oponent)
Štandardný heparín, klinický antikoagulant, je v praxi čoraz častejšie nahradený nízkomolekulárnymi heparínmi. Tie sa používajú kvôli lepším biologickým vlastnostiam, medzi ktoré patrí lepšie predvídateľný antikoagulačný účinok, menej krvácavých komplikácií a lepšia biologická dostupnosť. Hladina nízkomolekulárnych heparínov v krvi je zvyčajne stanovená anti-Xa testom. Toto stanovenie však naráža na isté nedostatky. Táto práca sa venuje stanoveniu nízkomolekulárneho heparínu, Fraxiparínu, pomocou afinitnej kapilárnej elektroforézy. Pretože heparíny sú polysacharidy, ktoré významne neabsorbujú v UV oblasti, ich priama detekcia je náročná. Z toho dôvodu v rámci tejto práce bola použitá nepriama detekcia Fraxiparínu, pričom bola využitá jeho schopnosť tvoriť komplex s protamínom - antidotum heparínu. Protamín je pozitívne nabitý peptid, ktorý má zložitú štruktúru, jeho hlavnou zložkou je však arginín. Z toho dôvodu bol, z účelu stanovenia Fraxiparínu, protamín nahradený tetraarginínom, ktorý má dobre definovanú štruktúru. Základným elektrolytom bola kyselina fosforečná s koncentráciou 9 mmol l-1 s prídavkom 0,1% (w/v) hydroxyetylcelulózy. Základné experimentálne usporiadanie používalo zónové dávkovanie, pričom jednotlivé zóny boli nadávkované tlakom 5 kPa. Ako prvá bola nadávkovaná zóna Fraxiparínu,...
|
|
|
Optimization of electrophoretic determination of protamine and insulin
Molnárová, Katarína ; Křížek, Tomáš (vedoucí práce) ; Hraníček, Jakub (oponent)
Táto práca sa venuje optimalizácií stanoveniu protamínu a inzulínu pomocou kapilárnej zónovej elektroforézy. Počas experimentov sa optimalizovalo zloženie základného elektrolytu, jeho pH a spôsob dávkovania. Postupne sa vyskúšala kyselina citrónová v rozsahu koncentrácie 80 až 240 mmol l-1 a kyselina chlóroctová v rozsahu 50 mmol l-1 až 150 mmol l-1 . Optimalizovaná metóda používa kremennú kapiláru s vnútorným priemerom 50 μm. Celková dĺžka kapiláry je 50,0 cm, efektívna dĺžka je 8,5 cm. Dávkovanie vzorky prebieha na krátkom konci kapiláry. Základným elektrolytom je 100 mmol l-1 kyselina chlóroctová. Separácia prebieha pri napätí 20 kV. Vzorka je dávkovaná hydrodynamicky tlakom 5 kPa na 3 s. Detekcia prebieha pri vlnovej dĺžke 200 nm. Metódou je možné stanoviť protamín a inzulín v rozsahu koncentrácií 4 μg ml-1 až 300 μg ml-1 a 5 μg ml-1 až 300 μg ml-1 . Medza detekcie pre protamín je 1 μg ml-1 a pre inzulín 2 μg ml-1 . Opakovateľnosti plôch píkov a migračných časov s hydrodynamickým dávkovaním pre koncentrácie 30 μg ml-1 a 200 μg ml-1 vykazujú hodnoty relatívnych smerodajných odchýlok neprevyšujúce 6 % z čoho plynie, že optimalizovaná metóda vykazuje uspokojivú opakovateľnosť. Počas elektrokinetického dávkovania sa použilo napätie 5 kV po dobu 5 s. Elektrokinetické dávkovanie je menej presné, ale...
|
host ::
RSS.