|
|
Koncepty literárního prostoru v slovenské próze 70. let 20. století
Pátková, Jana ; Chmel, Rudolf (vedoucí práce) ; Sabolová, Olga (oponent) ; Machala, Lubomír (oponent)
Při zpětném sledování odborných diskusí na téma literárního prostoru nám nemůže v současnosti ujít jejich jistá terminologická nekompaktnost a z toho vyplývající i závislost na interdisciplinárních zdrojích. S tímto fenoménem se setkáme rovněž v uvažování o prostoru a krajině v celé řadě dalších vědních oborů, např. v historii, archeologii nebo etnologii. V souvislosti s hledáním funkce a sémantiky prostoru, krajiny a jednotlivých míst napomáhají tyto odkazy za hranice ryze literárního prostředí zpřesnit interpretační výraz a odkrýt důležité souvislosti textu s mimoliterární skutečností. Soubor pěti interpretačních studií se bude zabývat rozličnými koncepty domova a jeho odlišnými prostorovými konkretizacemi v oficiálně vydávané , proze sedmdesátých let minulého století na Slovensku. V souvislosti s konkrétními analýzami je třeba věnovat pozornost i samotnému jazyku interpretace, proto je nevyhnutné v úvodu specifikovat a hierarchizovat použitý terminologický aparát.
|
|
|
Jewish identity and its development in reflexion of Slovak literature
Babúsová, Julianna ; Pátková, Jana (vedoucí práce) ; Benešová, Michala (oponent)
Židovská tematika a jej rôzne aspekty sú v slovenskej literatúre málo spracované. Cieľom diplomovej práce bol poukázať na dôležitosť tejto tematiky. Naším hlavným vodidlom pri jednotlivých interpretáciách bol pracovný pojem identity, ktorý je zároveň aj relevantným aspektom pri prezentovaní širších súvislostí. Identita je totiž javom, ktorý sa dá najlepšie uchopiť v konfliktných situáciách opozícií "my" verzus "oni", keď sa význam a obsah pojmu (kto a čo som ja, kto a čo si ty) sa premieta najzreteľnejším spôsobom. Slovensko-židovské vzťahy sú reprezentatívnym príkladom takejto binárnej opozície. Východiskom našej práce bola hypotéza, že zobrazovacie tendencie ohľadom židovskej tematiky môžu súvisieť s neliterárnym kontextom prejavujúcom sa v reprezentačnej praxi slovenskej literatúry. V stredobode nášho účelového bádania bolo skúmanie konštrukcií židovských identít prejavujúcich sa v rôznych interpretačných a kompozičných rovinách diel slovenskej krásnej literatúry, pričom diela nežidovských autorov sme považovali za heterointerpretáciu a diela židovských autorov za autointerpretáciu toho istého javu, čiže židovskej identity. Pomocou pojmu tradícia sme zohľadnili aj diachrónny aspekt skúmaného javu. V práci boli konfrontované dve patričné definície: Gadamerovská stála a apriórna tradícia, ktorá je...
|
|
|
Poetry of Chosen Poetesses, Debutants of the Seventies and Eighties of the 20th Century (Poetics and Interpretation)
Pavligová, Mária ; Pátková, Jana (vedoucí práce) ; Bokníková, Andrea (oponent) ; Chmel, Rudolf (oponent)
Prezentovaná dizertačná práca sa venuje počiatočným fázam tvorby vybranej štvorice ženských poetiek, ktoré spadajú do obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Autorka si za predmet svojej analýzy zvolila básnickú tvorbu Viery Prokešovej, Dany Podrackej, Anny Ondrejkovej a Mily Haugovej, ktoré sa do slovenskej literatúry prihlásili prostredníctvom rovnakej publikačnej platformy: rubriky a neskôr literárnej prílohy periodika Nové slovo, a to v čase najtvrdších normalizačných úsilí. Práca je rozdelená do troch kapitol, pričom prvá z nich má objasniť literárnohistorické pozadie obdobia, na ktoré je v rámci bádania kladený zreteľ. Cieľom je poskytnúť jasný a ucelený pohľad na problematický výsek slovenských literárnych dejín, ktorý formovala špecifická politicko-spoločenská situácia. A práve podrobné poznanie tohto pozadia ozrejmuje istú mieru paradoxnosti, a tým aj špecifickosti vybraných básnických osobností. V ďalšej časti, Poetky s vlastným uhlom videnia, ktorá predstavuje nosnú kapitolu textu, autorka načrtáva okolnosti uplynulého storočia, za akých sa v literatúre presadzovali ženské autorky. K jednému zo základných označení, ktoré sú spájané s tvorbou štvorice, patrí pojem ženská poézia (poézia písaná ženami) - autorka neopomína ani tento problémový bod a pokúša sa poukázať...
|
|
| |
|
|
Modern National Novel in Central Europe
Kúdelka, Peter ; Chmel, Rudolf (vedoucí práce) ; Pátková, Jana (oponent)
Práca uvádza hľadanie národných literatúr v stredoeurópskom priestore medzi románmi v období literárnej moderny v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Definovanie myšlienky národného románu na poli stredoeurópskych literatúr patrí medzi veľmi náročné a komplikované procesy. Práca nahliada na literárne diela ako súčasť národných literatúr na románoch poľského autora Stefan Zeromského Predjarie, maďarského spisovatela Deszo Kosztolanyiho Sladká vrahyňa, slovenského autora Ladislava Nádaši-Jégé Cesta životom, českého autora Jaroslava Haška Osudy dobrého vojáka Švejka a rakúskeho autora Roberta Musila Muž bez vlastností. Hľadanie som rozdelil na dve časti, prvá hľadanie národného románu a druhá časť hľadanie národnej postavy. V oboch prípadoch sú definované aktualizované pojmy - román národa a postava národa - oba pojmy zodpovedajú literárnym objektom, ktoré nie sú priamo vypovedajúce o živote národa, ale vytvárajú jeho hlavné myšlienky a identifikáciu. Slovenský a maďarský román zacieľuje na boj jednotlivca so spoločnosťou a jeho novým postavením. Naopak rakúsky a český román odhaľuje princíp uplatnenia národných charakteristík v filozofickom románovom víre. Poľský román uviazol niekde uprostred týchto dvoch charakteristík. Kľúčové slová román, identita, postava, skupina, národný román, národná postava,...
|
|
|
"Jest dobře, že i takto se píše o Slovensku..." Jakuba Demla obraz Slovenska v kulturně-historickém kontextu
Blažejovský, Josef ; Putna, Martin (vedoucí práce) ; Pátková, Jana (oponent)
Tématem této diplomové práce, jak její podtitul praví, je Jakuba Demla obraz Slovenska v kulturně-historickém kontextu. V první části se autor této práce pokouší nalézt "osobitou cestu" k Jakubu Demlovi. V části druhé je přistoupeno k interpretaci Šlépějí "československých", tedy IV. - VIII., které spadají do období po založení Československé republiky, seznámení se s Pavlou Kytlicovou a končí autorovým definitivním usazením v jeho rodném Tasově (1919-21). Ve třetí části je načrtnut kulturně- historický kontext česko-slovenských vztahů, ve stručnosti nahlížený i ze středoevropské perspektivy. Ve čtvrté části je nejdříve na dvou konkrétních příkladech představen obraz Slovenska v české literatuře (Němcová, Kálal), načež je konečně přistoupeno k literární analýze Obrazu Slovenska Jakuba Demla. V závěru je tato reflexe zařazena do kulturně- historického kontextu a porovnána s ostatními autory.
|
|
|
The Slovak Question in Early Alexander Matuška's Works
Bystrzak, Magdalena ; Stehlík, Michal (vedoucí práce) ; Pátková, Jana (oponent) ; Maliti, Eva (oponent)
Mgr. Magdalena Bystrzak "Slovenská otázka" v ranej tvorbe Alexandra Matušku ABSTRAKT Predkladaná dizertačná práca sa venuje "slovenskej otázke" v ranej tvorbe Alexandra Matušku z tridsiatych rokov 20. storočia. Autorka má na zreteli, že Matuškove postoje sa utvárali prostredníctvom kontaktov s českým intelektuálnym prostredím v období štúdií na Karlovej Univerzite v Prahe (1928-1934). Vychádza pritom z premisy, že raná Matuškova tvorba sa sústreďuje predovšetkým na kultúrne rozmery "slovenskej otázky". V prvej časti práce autorka sleduje debaty na stránkach reprezentatívnych dobových kultúrnych časopisov o kultúrnych aspektoch "slovenskej otázky" a pokúša sa poukázať, že ich cieľom bola nielen národná emancipácia, ale aj modernizácia slovenskej spoločnosti. Raná Matuškova tvorba je interpretovaná ako súčasť tejto snahy. Druhá a tretia časť dizertačnej práce sú venované tým aspektom ranej Matuškovej tvorby, ktoré autorka súhrnne identifikuje ako kritikov pohľad na otázku modernizácie slovenskej spoločnosti. Druhá časť pojednáva o kritikovej konfrontácii s minulosťou a odmietaní romantickej paradigmy slovenskej kultúry. Tretia časť sa týka otázky českých východísk kritikovej tvorby. A. Matuška identifikuje romantické prvky v konzervatívnom, národne orientovanom prostredí a rovnako v symbolickom význame...
|
|
|
Slovak prose in German translation and its reception after 1968
Kášová, Eva ; Chmel, Rudolf (vedoucí práce) ; Pátková, Jana (oponent)
KÁŠOVÁ, Eva. Slovenská próza v nemeckých prekladoch po roku 1968 (Recepcia ako spôsob vytvárania obrazu slovenskej kultúry a identity) [diplomová práca]. Univerzita Karlova v Praze. Filozofická fakulta. Katedra středoevropských studií. Školiteľ: Doc. PhDr. Rudolf Chmel, DrSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: magister. Praha: FF UK, 2014. 73 s. Hlavnou témou predkladanej diplomovej práce je literárnokritická reflexia slovenských próz v nemeckých prekladoch po roku 1968. Práca sa zameriava na kultúrno-literárnu reflexiu slovenských próz v nemeckom jazykovom prostredí. Autorka analyzuje recenzie z nemeckej a rakúskej jazykovej oblasti, pričom poukazuje na rozdiely vo vnímaní literárneho diela v rozličných (hoci blízkych) jazykových prostrediach. Vychádza pritom z imagologických teórií a ich prostredníctvom rozlišuje štyri základné perspektívy, cez ktoré je čítaná slovenská literatúra. Jej cieľom je vytvorenie objektívneho a komplexného obrazu o literárnokritickom názore na slovenskú literatúru v spomínaných oblastiach. Práca je rozdelená na tri kapitoly, je k nej priložený úvod a záver. Kľúčové slová: Recenzia. Ohlas. Preklad. Nemecký jazykový kontext. Imagológia. Obraz.
|
|
|
Inovace venkovské prózy v díle Edwarda Redlińského
Komínová, Marcela ; Poslední, Petr (vedoucí práce) ; Pátková, Jana (oponent)
Tato práce je zaměřena na analýzu prostředků a postupů, jimiž Edward Redliński (představitel tzv. venkovského proudu v polské literatuře 60. a 70. let 20. století) inovuje tradiční koncept žánru venkovského románu. Tyto prostředky a postupy jsou charakterizovány na základě interpretace Dopisů z Rabarbaru, Konopičky a Vzestupu, tedy povídek a románů s venkovskou tematikou. Pozornost je věnována originálnímu přístupu Edwarda Redlińského ke klasickému venkovskému románu a následně představení jeho specifické variety, kterou autor vytváří. Rovněž je představen způsob, jímž Edward Redliński variuje tradiční motivy či symboly. V závěru práce je autorův inovativní přístup srovnán se specifiky autorských výpovědí dalších představitelů tzv. venkovského proudu.
|
|
|
The portrayal of a human body and it's bodiliness in the prose of Leopold Lahola
Fedurcová, Eva ; Pátková, Jana (vedoucí práce) ; Chmel, Rudolf (oponent)
Diplomová práca má analyticko-interpretačný charakter a zameriava sa na paradigmatické uchopenie motívu tela a telesnosti v prózach slovenského prozaika Leopolda Laholu. Predmetom analýzy je Laholov súbor próz - Posledná vec. Súčasťou práce je komparatistický presah do širšieho stredoeurópskeho kontextu. Reflektované sú prózy Arnošta Lustiga (Česko), Imre Kertésza (Maďarsko) a Henryka Grynberga (Poľsko). Predmetom komparácie je motív tela a telesnosti, výrazové prostriedky, naratologické hľadisko a práca s fabulou a sujetom. Kľúčové slová: kategória tela a telesnosti, naratívne postupy, kompozícia textu
|
host ::
RSS.