|
|
Za hranicí těla a prostoru
Kubová, Marianna ; Tichá,, Jana (oponent) ; Kristek, Jan (vedoucí práce)
Po zažití skúsenosti bez zraku sa v pamäti zafixujú silné momenty zdolávania priestoru a vyhodnocovanie správania na základe informácií prijatými inými možnosťami ako vizuálnými. Práve známi priestor, ktorým som prechádzala bez toho aby som ho videla, ukázal nové hodnoty a odrazu som ho vnímala úplne inak. Sústredila som sa na materialitu pohybu, ktorý opisoval nie len jeho fyzické hranice, ale aj rôzne citelné podnety vyžarujúce smerom k môjmu telu a zmyslom. Zažívať priestor inak, by som porovnala k situácií znovu-objavenia zapamätaného miesta z detstva. Na dávno zafixované obrazy detských očí a mysle sa už teraz pozeráme odlišne, dokonca sme schopní toto vnímanie porovnávať. Nie je to tým, že by sme v detstve nemali dobrý zrak, ale nepoznali sme mnoho súvislotí a nezažili určité skúsenosti, ktoré nám teraz pomáhajú viesť život určitým smerom. Pri zažívaní nevidiacej skúsenosti som sa dostala do presne takej situácie. Bola som ako dieťa, ktoré poznalo určitý priesor len obmedzene, inak povedane priestor obmedzený zrakom. Prvotná intuitívna domienka o tom, že pozerať sa na poškodenie zraku nie ako na postihnutie ale ako na inú možnosť zažívania, sa stala inšpiratívnym základom môjho projektu. To, že vnímanie priesotur nezávisí len na fungovaní zraku ale aj na fungovaní mozgu som začala vnímeť u detí. V závislosti od miesta, v ktorom deti vyrastajú, zažívajú meniace sa stavy prostredia, čo suvisí s ich emočným, mentálnym a fyzickým vívinom. Nie vždy ale vyrastajú v takom prostredí, ktoré dokáže stimulovať kognitívny rozvoj a napomáhať k osobnéemu, sociálnému, či školskému rastu. Takýto priestor teda nedokáže podať dostatok rôznych podnetov pre určitý význam, ktoré by mali napomôcť mysleniu v suvislostiach. Detský mozog sa medzi 3-7 rokom vývíja veľmi rýchlo a to pomocou hry, či priestorovvých zážitkov. Mozog nám svojou plasticitou ponúka veľký objem pamäte, kde sa prvotne zapíše, skoro všetko, čo dieťa do 7 rokov okolo seba vidí. Dôležitejšie je ale to, čo neskor v pamäti zostane a nevytratí sa. Ide práve o takú informáciu, ktorá bola silno podporená roznými podnetmi, čo vždy funguje lepšie ako ničím nepodložené neustále opakovanie významu. Tu som sa snažila vložiť mulstisenzorickú skúsenosť, ktorú používajú nevidiaci ako životnú potrebu pri pohybe priestorom a kompenzáciu zraku. Táto skúsenosť je silne spätá s emóciami, ktoré su hlavným prvkom všetkých dlhotrvajúcich spomienok a zážitkov, ktoré si pamätáme. Práve preto je vhodné využivať multisenzorialismus aj pri učení, či je vedené učiteľom alebo cez voľnú hru. U detí vidiacich dokážu multisenzorické podnety podprorovať zdravý emočný vívin ale aj vytváranie synapsií v mozgu. Zároveň vidím ako prínos prepojenie týchto dvoch skupín detí, ktoré si môžu byť navzájom inšpiráciou pri odlišnom spracovaní informácií z prostredia. Cieľom práce je vytvorenie inklúzivného priestoru pre vidiace a nevidiace deti, ktorý podporuje získavanie mnohonásobných podnetov k významom informácií v rámci fungovania predškolského zariadenia.
|
|
|
Bydlení+
Kubová, Marianna ; Markevič, Jiří (oponent) ; Kristek, Jan (vedoucí práce)
NÁVRH BYTOVÉHO DOMU REAGUJE NA ČASTÝ PROBLÉM DNEŠNEJ DOBY S VEREJNÝM PRIESTOROM A DOPRAVOU. POD TOMKOVÝM NÁMESTIM V MIESTE BROWNFIELDU STAREJ MOTORÁRNY SA STRETÁVA VIACERO PROBLÉMOV: VÝSTAVBA NOVEJ DUKELSKEJ ULICE A POVODŇOVÉHO OPATRENIA. TIETO DVA LINEÁRNE PRVKY V PÔVODNÝCH NÁVRHOCH BUDÚ MAŤ VEĽKÝ DOPAD NA DALŠÍ ROZVOJ URBANIZMU A VEREJNÉHO PRIESTORU. DOPRAVA AKO HLUČNÁ BARIÉRA PRETEKAJÚCA UZEMÍM SMEROM Z NOVÉHO VEĽKÉHO MESTSKÉHO OKRUHU DO NOVEJ ZBROJOVKY A EŠTE VIAC ZREGULOVANÉ SVITAVSKÉ NÁBREŽIE BUDÚ PÔSOBIŤ ODŤAŽITÝM A Z POHĽADU VEREJNÉHO PRIESTORU TAŽKO VYUŽITEĽNÝM DOJMOM: LINEÁRNE VEDENÁ INFRAŠTRUKTÚRA IBA PRE PRESUN VODY/AUT Z BODU A DO BODU B. ZNEMOŽNIA SA TAK JEDNODUCHÉ PRÍSTUPY Z OKOLIA, A AJ VÝRAZ TAKÝCHTO STAVEBNÝCH ZÁSAHOV BUDE VÝRAZOM STOKY/KANÁLU. DÁVNEJŠIE ZREGULOVANÁ RIEKA SVITAVA, KTORÚ VZPRIAMILI Z DÔVODU INDUSTRIALI- ZÁCIE ÚZEMIA, MÁ BÝT KVÔLI NEBEZPEČIU POVODNÍ OHRADENÁ POVODŇOVÝM MÚROM. REAKCIA NA TÚTO SKUTOČNOSŤ SA PREJAVUJE NAVRHNUTÍM URBANISTICKÉHO KONCEPTU, KTORÝ RIEŠI TAK AKO AJ ULIČNÚ FRONTU V MIESTE NOVEJ DUKELSKEJ, TAK AJ NÁBREŽIE SVITAVY. VZNIKAJÚ TAK NOVÉ A KVALITNÉ VEREJNÉ PRIESTORY PRE REKREÁCIU A ODPOČINOK. ROZŠÍRENIE A ZALAMOVANIE ULIČNEJ FRONTY VYTVÁRA PRÍJEMNÉ PRIESTORY NA ODIZOLOVANIE SA OD HLUČNEJ A RÝCHLEJ DOPRAVY. NOVÁ CESTA PRE POVODŇOVÝ MÚR RIEŠI ROZŠÍRENIE NÁBREŽIA A ZAPRACOVANIE MÚRU DO OBJEKTOV PO CELEJ JEHO DĹŽKE, TAK ABY DOSTAL URČITÚ ARCHITEKTONICKÚ HODNOTU, DAL SA VYUŽÍVAŤ AJ INÝM SPÔSOBOM AKO LEN OCHRANA PROTI POVODNIAM .
|
|
|
Za hranicí těla a prostoru
Kubová, Marianna ; Tichá,, Jana (oponent) ; Kristek, Jan (vedoucí práce)
Po zažití skúsenosti bez zraku sa v pamäti zafixujú silné momenty zdolávania priestoru a vyhodnocovanie správania na základe informácií prijatými inými možnosťami ako vizuálnými. Práve známi priestor, ktorým som prechádzala bez toho aby som ho videla, ukázal nové hodnoty a odrazu som ho vnímala úplne inak. Sústredila som sa na materialitu pohybu, ktorý opisoval nie len jeho fyzické hranice, ale aj rôzne citelné podnety vyžarujúce smerom k môjmu telu a zmyslom. Zažívať priestor inak, by som porovnala k situácií znovu-objavenia zapamätaného miesta z detstva. Na dávno zafixované obrazy detských očí a mysle sa už teraz pozeráme odlišne, dokonca sme schopní toto vnímanie porovnávať. Nie je to tým, že by sme v detstve nemali dobrý zrak, ale nepoznali sme mnoho súvislotí a nezažili určité skúsenosti, ktoré nám teraz pomáhajú viesť život určitým smerom. Pri zažívaní nevidiacej skúsenosti som sa dostala do presne takej situácie. Bola som ako dieťa, ktoré poznalo určitý priesor len obmedzene, inak povedane priestor obmedzený zrakom. Prvotná intuitívna domienka o tom, že pozerať sa na poškodenie zraku nie ako na postihnutie ale ako na inú možnosť zažívania, sa stala inšpiratívnym základom môjho projektu. To, že vnímanie priesotur nezávisí len na fungovaní zraku ale aj na fungovaní mozgu som začala vnímeť u detí. V závislosti od miesta, v ktorom deti vyrastajú, zažívajú meniace sa stavy prostredia, čo suvisí s ich emočným, mentálnym a fyzickým vívinom. Nie vždy ale vyrastajú v takom prostredí, ktoré dokáže stimulovať kognitívny rozvoj a napomáhať k osobnéemu, sociálnému, či školskému rastu. Takýto priestor teda nedokáže podať dostatok rôznych podnetov pre určitý význam, ktoré by mali napomôcť mysleniu v suvislostiach. Detský mozog sa medzi 3-7 rokom vývíja veľmi rýchlo a to pomocou hry, či priestorovvých zážitkov. Mozog nám svojou plasticitou ponúka veľký objem pamäte, kde sa prvotne zapíše, skoro všetko, čo dieťa do 7 rokov okolo seba vidí. Dôležitejšie je ale to, čo neskor v pamäti zostane a nevytratí sa. Ide práve o takú informáciu, ktorá bola silno podporená roznými podnetmi, čo vždy funguje lepšie ako ničím nepodložené neustále opakovanie významu. Tu som sa snažila vložiť mulstisenzorickú skúsenosť, ktorú používajú nevidiaci ako životnú potrebu pri pohybe priestorom a kompenzáciu zraku. Táto skúsenosť je silne spätá s emóciami, ktoré su hlavným prvkom všetkých dlhotrvajúcich spomienok a zážitkov, ktoré si pamätáme. Práve preto je vhodné využivať multisenzorialismus aj pri učení, či je vedené učiteľom alebo cez voľnú hru. U detí vidiacich dokážu multisenzorické podnety podprorovať zdravý emočný vívin ale aj vytváranie synapsií v mozgu. Zároveň vidím ako prínos prepojenie týchto dvoch skupín detí, ktoré si môžu byť navzájom inšpiráciou pri odlišnom spracovaní informácií z prostredia. Cieľom práce je vytvorenie inklúzivného priestoru pre vidiace a nevidiace deti, ktorý podporuje získavanie mnohonásobných podnetov k významom informácií v rámci fungovania predškolského zariadenia.
|
|
|
Bydlení+
Kubová, Marianna ; Markevič, Jiří (oponent) ; Kristek, Jan (vedoucí práce)
NÁVRH BYTOVÉHO DOMU REAGUJE NA ČASTÝ PROBLÉM DNEŠNEJ DOBY S VEREJNÝM PRIESTOROM A DOPRAVOU. POD TOMKOVÝM NÁMESTIM V MIESTE BROWNFIELDU STAREJ MOTORÁRNY SA STRETÁVA VIACERO PROBLÉMOV: VÝSTAVBA NOVEJ DUKELSKEJ ULICE A POVODŇOVÉHO OPATRENIA. TIETO DVA LINEÁRNE PRVKY V PÔVODNÝCH NÁVRHOCH BUDÚ MAŤ VEĽKÝ DOPAD NA DALŠÍ ROZVOJ URBANIZMU A VEREJNÉHO PRIESTORU. DOPRAVA AKO HLUČNÁ BARIÉRA PRETEKAJÚCA UZEMÍM SMEROM Z NOVÉHO VEĽKÉHO MESTSKÉHO OKRUHU DO NOVEJ ZBROJOVKY A EŠTE VIAC ZREGULOVANÉ SVITAVSKÉ NÁBREŽIE BUDÚ PÔSOBIŤ ODŤAŽITÝM A Z POHĽADU VEREJNÉHO PRIESTORU TAŽKO VYUŽITEĽNÝM DOJMOM: LINEÁRNE VEDENÁ INFRAŠTRUKTÚRA IBA PRE PRESUN VODY/AUT Z BODU A DO BODU B. ZNEMOŽNIA SA TAK JEDNODUCHÉ PRÍSTUPY Z OKOLIA, A AJ VÝRAZ TAKÝCHTO STAVEBNÝCH ZÁSAHOV BUDE VÝRAZOM STOKY/KANÁLU. DÁVNEJŠIE ZREGULOVANÁ RIEKA SVITAVA, KTORÚ VZPRIAMILI Z DÔVODU INDUSTRIALI- ZÁCIE ÚZEMIA, MÁ BÝT KVÔLI NEBEZPEČIU POVODNÍ OHRADENÁ POVODŇOVÝM MÚROM. REAKCIA NA TÚTO SKUTOČNOSŤ SA PREJAVUJE NAVRHNUTÍM URBANISTICKÉHO KONCEPTU, KTORÝ RIEŠI TAK AKO AJ ULIČNÚ FRONTU V MIESTE NOVEJ DUKELSKEJ, TAK AJ NÁBREŽIE SVITAVY. VZNIKAJÚ TAK NOVÉ A KVALITNÉ VEREJNÉ PRIESTORY PRE REKREÁCIU A ODPOČINOK. ROZŠÍRENIE A ZALAMOVANIE ULIČNEJ FRONTY VYTVÁRA PRÍJEMNÉ PRIESTORY NA ODIZOLOVANIE SA OD HLUČNEJ A RÝCHLEJ DOPRAVY. NOVÁ CESTA PRE POVODŇOVÝ MÚR RIEŠI ROZŠÍRENIE NÁBREŽIA A ZAPRACOVANIE MÚRU DO OBJEKTOV PO CELEJ JEHO DĹŽKE, TAK ABY DOSTAL URČITÚ ARCHITEKTONICKÚ HODNOTU, DAL SA VYUŽÍVAŤ AJ INÝM SPÔSOBOM AKO LEN OCHRANA PROTI POVODNIAM .
|
host ::
RSS.