|
|
Evolution of litter size in hystricomorph rodents
Cingelová, Alexandra ; Dušek, Adam (vedoucí práce) ; Špoutil, František (oponent)
Podrád Hystricomorpha je vďaka svojmu širokému rozšíreniu, veľkej rozmanitosti obývaných ekosystémov a sociálnych systémov ideálnou modelovou skupinou pre štúdium evolúcie life-history hlodavcov. Sledovaním niekoľkých faktorov sa podarilo určiť kľúčové činitele, ktoré počas evolúcie ovplyvnili veľkosť vrhu. Data set obsahoval 75 z celkových 292 druhov podrádu, nakoľko boli kľúčové študované údaje známe len pre tieto druhy. Ku každému druhu bola zo získaných informácií z odbornej literatúry pridelená priemerná veľkosť vrhu, veľkosť tela samice a samca, miera pohlavného dimorfizmu, stupeň sociality, typ rozmnožovacieho systému, miera rodičovskej starostlivosti o mláďatá, prítomnosť multipartentity, typ habitatu a potravy. Analýza zahrňovala štatistickú časť počítanú pomocou všeobecných lineárnych zmiešaných modelov, a fylogenetickú časť zahŕňajúcu parsimonálne mapovanie znakov na fylogenetický strom a lineárnu regeresiu pomocou fylogeneticky nezávislých kontrastov. Medzi faktory, ktoré preukázali značný vplyv na veľkosť vrhu boli sociálne faktory - miera sociality, pohlavný dimorfizmu a rozmnožovací systém. S nimi má menší vplyv aj multipaternita. Ekologické faktory, potrava a prostredie, nemajú signifikantný vplyv pokiaľ nie sú kombinované s efektom čeľade. Je teda možné predpokladať, že ekologické...
|
|
|
Optimization of litter size in rodents
Cingelová, Alexandra ; Dušek, Adam (vedoucí práce) ; Sedláček, František (oponent)
Optimalizácia veľkosti vrhu môže byť definovaná ako úprava veľkosti vrhu podľa aktuálnych podmienok prostredia alebo kondície matky pre dosiahnutie kompromisu medzi maximálnym možným počtom potomkov vo vrhu a ich individuálnou fitness. Hlodavce sú ideálnym taxónom na zdokumentovanie tejto problematiky vďaka veľkej medzidruhovej variabilite v životných stratégiách naprieč celým radom. Variabilita vo veľkosti vrhu medzi jednotlivými druhmi hlodavcov bola behom evolúcie ovplyvnená nespočetnými ekologickými a sociálnymi faktormi. Medzi ne patrí geografické umiestnenie rozmnožujúcej sa populácie, rôzne životné a reprodukčné stratégie ako sú r-/K-stratégia, prítomnosť altriciálnych alebo prekociálnych mláďat, rôzne spôsoby života, prítomnosť vody v prostredí, miera predácie, schopnosť hibernácie a miera sociality druhu. Ovplyvnenie veľkosti vrhu začína ešte pred samotným oplodnením, napríklad výberom partnera, načasovaním reprodukcie, kondíciou, vekom a sociálnym postavením matky. Genetické faktory ovplyvňujúce veľkosť vrhu sú napríklad polymorfizmus MHC glykoproteínov a t-haplotyp. Redukcia veľkosti vrhu môže nastať pred počatím ovplyvnením miery ovulácie, behom implantácie hladinou pohlavných hormónov samice a vystaveniu stresorom, po implantácií selektívnym potratom, a po pôrode infanticídou,...
|
|
|
Analýza reprodukčního potenciálu dospělých samic prasete divokého
Podlipná, Jiřina
Diplomová práce se zaměřuje na dospělé samice prasete divokého a analýzu jejich reprodukčního potenciálu z dat získaných na naháňkách v hlavním reprodukčním období (říjen až leden) na 30 zájmových lokalitách v rámci celé ČR v letech 2014–2017. Zjištění průměrných hodnot gonadosomatického indexu (GSI) gravidních samic 0,0097, všech vzorků 0,0071. Doba říje na základě zjištěného stáří plodů vychází od října do ledna a předpokládané termíny porodů jsou stanovené pouze posunem vůči době říje o délku březosti s vrcholem v březnu. Zjištěná velikosti vrhu vykazuje jen slabou korelaci s hmotností a velmi slabou s věkem, průměrná velikost vrhu se u dospělých samic vychází pro lončačky 6,1 a bachyně 6,3 mláďat. Průměrná embryonální mortalita dosahuje 13 %. Celkový poměr pohlaví selat vychází 1:1,08 (samci:samice), u lončaček 1:1,13 a u bachyní 1:1. Výsledné zjištění této analýzy je, že není významný rozdíl mezi průměrnou velikostí vrhu lončaček a bachyní, tedy je doporučena regulace početního stavu dospělých samic prasete divokého celoročně bez ohledu na stáří jedinců.
|
|
|
Vyhodnocení významu výživného stavu prasat divokých na jejich reprodukci
Miškeřík, David
Hlavním účelem této práce je popsat vztah mezi tělesným stavem divokých prasat a jejich reprodukčními schopnostmi. Studie je zaměřena výhradně na divoká prasata samičího pohlaví a zkoumá možné příčiny značného přemnožení tohoto druhu. Skupiny bachyní byly zkoumány nejprve ve vztahu k danému biotopu a poté po jednotlivých věkových skupinách. Jádrem výzkumu bylo potvrdit či vyvrátit, zda stav výživy samic ovlivňuje velikost jejich vrhu. Následně byly zpracovány a vyhodnoceny v laboratoři. Získaná data byla seskupena a statisticky vyhodnocena. Data byla zpracována a graficky prezentována v programu Microsoft Excel. Výsledky výzkumu potvrdily jistou návaznost mezi stářím, množstvím tuku a velikostí vrhu. Ve studii byly také dokázány početnější vrhy při nadbytku potravy divokých prasat.
|
|
|
Problematika chovu vysoce plodných prasnic
Chudá, Magdalena
Bakalářská práce se zaměřuje na problematiku vysoce plodných prasnic. V práci je popsána aktuální úroveň reprodukce prasnic v České republice a její dopady na welfare. Také se zabývá vybranými faktory ovlivňujícími velikost vrhu jako je výživa prasnic, vystavování stresorům, rizika porodu velkého počtu selat, anatomické uzpůsobení mléčné žlázy vysoce plodné prasnice a v neposlední řadě kvalita a kvantita mleziva a mateřského mléka. Dále je práce zaměřena na vybrané faktory mající vliv na prosperitu selat jako je vývoj v děloze, placentární výživa, komplikace během porodu, nízká porodní hmotnost a osvojování struků mléčné žlázy po narození. Dále jsou v práci popsány metody managementu chovu prasnic a odchovu selat, které zkvalitňují jejich život a welfare. Patří mezi ně redukce špičáků, dělené kojení, cross–fostering, systém náhradních prasnic, dělený odstav, mléčný příkrm selat i umělý odchov selat v inkubátorech.
|
|
|
Optimization of litter size in rodents
Cingelová, Alexandra ; Dušek, Adam (vedoucí práce) ; Sedláček, František (oponent)
Optimalizácia veľkosti vrhu môže byť definovaná ako úprava veľkosti vrhu podľa aktuálnych podmienok prostredia alebo kondície matky pre dosiahnutie kompromisu medzi maximálnym možným počtom potomkov vo vrhu a ich individuálnou fitness. Hlodavce sú ideálnym taxónom na zdokumentovanie tejto problematiky vďaka veľkej medzidruhovej variabilite v životných stratégiách naprieč celým radom. Variabilita vo veľkosti vrhu medzi jednotlivými druhmi hlodavcov bola behom evolúcie ovplyvnená nespočetnými ekologickými a sociálnymi faktormi. Medzi ne patrí geografické umiestnenie rozmnožujúcej sa populácie, rôzne životné a reprodukčné stratégie ako sú r-/K-stratégia, prítomnosť altriciálnych alebo prekociálnych mláďat, rôzne spôsoby života, prítomnosť vody v prostredí, miera predácie, schopnosť hibernácie a miera sociality druhu. Ovplyvnenie veľkosti vrhu začína ešte pred samotným oplodnením, napríklad výberom partnera, načasovaním reprodukcie, kondíciou, vekom a sociálnym postavením matky. Genetické faktory ovplyvňujúce veľkosť vrhu sú napríklad polymorfizmus MHC glykoproteínov a t-haplotyp. Redukcia veľkosti vrhu môže nastať pred počatím ovplyvnením miery ovulácie, behom implantácie hladinou pohlavných hormónov samice a vystaveniu stresorom, po implantácií selektívnym potratom, a po pôrode infanticídou,...
|
|
| |
host ::
RSS.