|
|
The effect of opioids on the immune system
Miniariková, Nina ; Novotný, Jiří (vedoucí práce) ; Cimermanová, Veronika (oponent)
Používanie opioidov v medicíne je nevyhnutné, nakoľko slúžia na potlačenie bolesti ako súčasť anestézie najmä počas chirurgických zákrokov. Následne pomáhajú tlmiť bolesť počas pooperačnej starostlivosti a predpisujú sa tiež pacientom s chronickou bolesťou, napríklad pri konečných štádiách rakoviny. Opioidy však patria medzi celosvetovo najčastejšie zneužívané látky. Spojené Štáty Americké čelia opioidovej epidémii, tiež nazývanej opioidová kríza, ktorá začala najmä nadmernými predpismi opioidov a ich následným zneužitím. Je zrejmé, že opioidy vplývajú na imunitný systém a táto téma je predmetom štúdií, hlavne v posledných rokoch. Rôzne opioidy majú variabilné účinky na imunitný systém. Pochopenie ich vplyvu na imunitný systém by mohlo predstavovať zlepšenie zdravotnej starostlivosti a zároveň slúžiť ako podklad pre návrhy nových metód liečby niektorých ochorení. Táto bakalárska práca sumarizuje dostupné štúdie, ktoré sa zaoberajú vplyvom a účinkami rôznych opioidov na bunky imunitného systému s cieľom lepšieho pochopenia ich významu a využitia v praxi. Kľúčové slová: opioidy, imunitný systém, inhibícia, imunomodulácia, fagocyty, lymfocyty
|
|
|
Microvesicle and exosome detection in immune-related diseases
Šťastná, Evelína ; Drbal, Karel (vedoucí práce) ; Fabišik, Matej (oponent)
Exozómy (ES) a mikrovezikuly (MV), súhrnne extracelulárne vezikuly (EV), sú submikroskopické vezikuly obalené fosfolipidovou dvojvrstvou. Menšie ES (40 - 100 nm) majú pôvod v endozomálnom kompartmente, zatiaľ čo väčšie MV (50 - 1000 nm) sú odvodené od cytoplazmatickej membrány bunky. EV sú vylučované všetkými typmi buniek. Pozostávajú z lipidov a proteínov, ale ich zloženie sa líši v závislosti od stavu bunky, z ktorej pochádzajú. Rovnako sa líšia aj obsahom, ktorý transportujú (DNA, RNA a proteíny). Vyskytujú sa vo všetkých telových tekutinách v oveľa vyššom počte ako samotné bunky, čo z nich robí atraktívny a prístupný biomarker autoimunitných ochorení, kardiovaskulárnych ochorení alebo nádorov. Na detekciu EV je používaná citlivá prietoková cytometria (FCM), ktorú budem porovnávať s alternatívnymi metodikami. Súčasťou práce bude popis biogenézy EV a zameriam sa na rolu EV pri koagulácii a zápale v imunitne-podmienených poruchách, akými sú autoimunitné ochorenia, konkrétne reumatoidná artritída (RA).
|
|
|
Cellular senescence and tumour immuno-surveillance
Včelková, Terézia ; Hodný, Zdeněk (vedoucí práce) ; Štěpánek, Ivan (oponent)
Bunečná senescencia patrí medzi mechanizmus predstavujúci protinádorovú bariéru, ktorý bol do nedávna považovaný za ireverzibilný. Ukazuje sa však, že bunka je za určitých okolností schopná uniknúť zo senescentného stavu, čím výrazne zvyšuje riziko nádorovej transformácie. Senescentné bunky sekretujú radu látok vrátane cytokínov, ktoré modulujú ich okolité prostredie. Práve ony sú schopné vyvolať senescenciu v okolitých bunkách a paradoxne sú aj dôvodom efektov bunečnej senescencie podporujúcich nádorový rast. Podľa najnovších poznatkov sú senescentné bunky podrobené dohľadu bunkami imunitného systému, ktorý nazývame senescentný dozor. Ten umožňuje odstránenie týchto neproliferujúcich, poškodených buniek a chráni tak telo pred patológiami, ktoré sú spájané práve s fenoménom bunečnej senescencie. Cieľom tejto práce je zhrnúť najnovšie poznatky o interakciách senescentných buniek s imunitným systémom a poukázať na ich význam v boji proti rakovine. Powered by TCPDF (www.tcpdf.org)
|
host ::
RSS.