|
|
Humanitarian intervention and the Responsibility to Protect during the Syrian crisis
Hrčková, Jana ; Faix, Martin (vedoucí práce) ; Honusková, Věra (oponent)
Cieľom práce je analyzovať koncepty humanitárnej intervencie a zodpovednosti za ochranu (R2P), so zvláštnym dôrazom na ich vývoj vo svetle prebiehajúcej sýrskej krízy. Text sa zaoberá postupným prechodom od humanitárnej intervencie k R2P a predostiera teoretické predpoklady stojace za obomi konceptami. Je ukázané, že R2P v tejto chvíli nepredstavuje v medzinárodnom práve výraznú novinku a môže byť popísaná ako hybrid právnych, politických a morálnych povinností. Následne práca obsahuje prípadovú štúdiu sýrskeho konfliktu a hodnotenie spôsobu, akým bola počas krízy R2P využitá. Záverečná pasáž práce navrhuje nové riešenie pre R2P - zodpovednosť počas chránenia.
|
|
|
Humanitarian intervention and the Responsibility to Protect during the Syrian crisis
Hrčková, Jana ; Faix, Martin (vedoucí práce) ; Honusková, Věra (oponent)
Cieľom práce je analyzovať koncepty humanitárnej intervencie a zodpovednosti za ochranu (R2P), so zvláštnym dôrazom na ich vývoj vo svetle prebiehajúcej sýrskej krízy. Text sa zaoberá postupným prechodom od humanitárnej intervencie k R2P a predostiera teoretické predpoklady stojace za obomi konceptami. Je ukázané, že R2P v tejto chvíli nepredstavuje v medzinárodnom práve výraznú novinku a môže byť popísaná ako hybrid právnych, politických a morálnych povinností. Následne práca obsahuje prípadovú štúdiu sýrskeho konfliktu a hodnotenie spôsobu, akým bola počas krízy R2P využitá. Záverečná pasáž práce navrhuje nové riešenie pre R2P - zodpovednosť počas chránenia.
|
|
|
Humanitarian Intervention from the Point of View of International Law
Ondrovičová, Jana ; Šturma, Pavel (vedoucí práce) ; Hýbnerová, Stanislava (oponent) ; Jankuv, Juraj (oponent)
Práca sa zaoberá skúmaním problematiky humanitárnej intervencie. Hoci je na túto oblasť možné nahliadať z viacerých hľadísk, v tejto práci je koncentrácia zameraná na právnu problematiku tohto konceptu. Napriek tomu, že problematika nie je novou, ale sa na scéne objavuje značnú dobu, ani náhodou nie je možné hovoriť o jednoznačne ustálenej doktríne. Práve naopak vývoj za posledné dve desiatky rokov z nej robí tému aktuálnejšiu ako kedykoľvek predtým. Vo svojom úvode sa zameriavam predovšetkým na odlíšenie konceptu humanitárnej intervencie do príbuzných konceptov, ktoré sú si spoločné v niektorých črtách, ale zároveň odlišujúce prvky z nich robia rozdielne typy intervencií a v žiadnom prípade nie je možné ich zamenenie s konceptom humanitárnej intervencie. Ide predovšetkým o intervenciu na ochranu štátnych občanov na území štátu, ktorý je predmetom zásahu, intervencia na uľahčenie sebaurčenia, prodemokratická intervencia či ďalšie druhy intervencií, ktoré by mohli byť s humanitárnou intervenciou zamenené a preto je potrebné ich dôrazne odlišovať. Zároveň práca presne vymedzuje, čo je v nej mienené pod pojmom humanitárnej intervencie, nakoľko jej presné definovanie tak, ako je na ňu nahliadané v tejto práci, je potrebné výslovne definovať. Pojem tak, ako je v práci používaný vychádza z vymedzenia...
|
|
|
Moral Hazard of Humanitarian Intervention: Case Study Kosovo
Kodrazi, Suzan ; Lehmannová, Zuzana (vedoucí práce) ; Veselý, Zdeněk (oponent) ; Pelikán, Jan (oponent) ; Vávra, Přemysl (oponent)
Hlavnou ambíciou tejto dizertačnej práce je pokus o interdisciplinárnu aplikáciu konceptu morálneho hazardu primárne využívaného v ekonomickej teórii na kontext dynamiky priebehu vnútroštátnych konfliktov s prvkom medzinárodnej intervencie. Východiskovým teoretickým rámcom práce je koncept morálneho hazardu humanitárnej intervencie Alana Kupermana, ktorý upozornil na to, že novovznikajúca norma humanitárnej intervencie môže vyvolávať aj negatívne dôsledky. Podpornú argumentáciu svojej hypotézy Kuperman založil na tom, že ak prítomnosť poistenia vyvoláva dostatočný podnet k tomu, aby poistení modifikovali svoje konanie až do tej miery, že sa správajú riskantnejšie, pretože sú proti následkom svojich činov chránení poistkou, povstalci môžu optimalizovať svoje správanie rovnako. V súčasnosti transfer morálneho hazardu na podmienky intervencií s ohľadom na rozdiely v týchto sférach komplikuje niekoľko prekážok. Táto práca sa koncentruje na redukciu troch hlavných identifikovaných nedostatkov konceptu, ktoré adresuje prostredníctvom troch hlavných výskumných otázok a hypotéz. Cieľom tohto prístupu je skúmať limity využitia a vytvoriť priestor pre rozvoj a posun konceptu morálneho hazardu humanitárnej intervencie pre budúci výskum problematiky. (1) Aký je interpretačný potenciál, pridaná hodnota a limity aplikácie ekonomickej teórie morálneho hazardu na kontext humanitárnej intervencie z teoretického hľadiska? Hypotéza č.1: Koncept morálneho hazardu predstavuje efektívny nástroj skúmania humanitárnej intervencie. (2) Aká je schopnosť kauzálneho mechanizmu hlavnej Kupermanovej hypotézy na všeobecnej rovine skúmania vysvetliť, prečo v niektorých prípadoch dochádza k eskalácii konfliktu aj v prípade verejných hrozieb intervencie (tzv. equilibrium)? Hypotéza č.2: Hrozba intervencie vyvolá eskaláciu vnútroštátneho konfliktu. (3) Do akej miery korešponduje Kupermanova hypotéza modifikovaná na prípad konfliktu v Kosove so skutočným vývojom? Hypotéza č.3: Hrozba intervencie NATO/USA vyvolala eskaláciu konfliktu v Kosove.
|
host ::
RSS.