Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 3 záznamů.  Hledání trvalo 0.01 vteřin. 
Human and animal ear, comparative anatomy and physiology, literature overview
Mesarčíková, Zuzana ; Zahradil, Jaromír (vedoucí práce)
Pod pojmom ucho si ľudia predstavujú rôzne veci. Pre niektorých to môže byť len tá najvysunutejšia časť sluchového aparátu- ušnica, pre iných je to prevodná časť sluchového aparátu- stredné ucho, a pre ďalšiu skupinu ľudí je ucho vlastná receptorová zložka tohto zmyslu- vnútorné ucho. Nehovoriac o ostatných významoch slova ucho: ucho na nádobách a taškách; babské ucho (ona šalvia praslenitá- salvia verticillata, ktorú tak urputne zháňala čarodejnica Saxana); ucho Judášovo- ďalší zástupca z botaniky; ucho v zmysle mladý, neskúsený človek. Dôležitosť tohto pojmu je vyjadrená i v mnohých prísloviach, napr. "múdre ucho nedbá na reči hlúpych ľudí", "je blby jak ucho od demižona". Z anatomicko- fyziologického pohľadu je ucho orgán slúžiaci k vnímaniu zvuku, čo je jeden z piatich zmyslov- čuch, chuť, sluch, zrak a hmat. Za tzv. šiesty zmysel je pokladaný rovnovážny orgán nachádzajúci sa vo vnútornom uchu. Impulzy z týchto zmyslov sú spracovávané vyššími nervovými zložkami a spoločne nás informujú o svete okolo nás a v nás. Vzhľadom na to, že sluchový aparát sa celý čas vyvíjal spolu s vestibulárnym orgánom, rozhodla som sa venovať i tomuto a nerozdeľovať ich. Poďme sa teda spolu vydať za poznaním a rozšírme si obzory o uchu- orgánu zmyslovému, slúžiacemu k vnímaniu zvuku a polohy. Verím, že ak v tejto práci...
Human and animal ear, comparative anatomy and physiology, literature overview
Mesarčíková, Zuzana ; Zahradil, Jaromír (vedoucí práce)
Pod pojmom ucho si ľudia predstavujú rôzne veci. Pre niektorých to môže byť len tá najvysunutejšia časť sluchového aparátu- ušnica, pre iných je to prevodná časť sluchového aparátu- stredné ucho, a pre ďalšiu skupinu ľudí je ucho vlastná receptorová zložka tohto zmyslu- vnútorné ucho. Nehovoriac o ostatných významoch slova ucho: ucho na nádobách a taškách; babské ucho (ona šalvia praslenitá- salvia verticillata, ktorú tak urputne zháňala čarodejnica Saxana); ucho Judášovo- ďalší zástupca z botaniky; ucho v zmysle mladý, neskúsený človek. Dôležitosť tohto pojmu je vyjadrená i v mnohých prísloviach, napr. "múdre ucho nedbá na reči hlúpych ľudí", "je blby jak ucho od demižona". Z anatomicko- fyziologického pohľadu je ucho orgán slúžiaci k vnímaniu zvuku, čo je jeden z piatich zmyslov- čuch, chuť, sluch, zrak a hmat. Za tzv. šiesty zmysel je pokladaný rovnovážny orgán nachádzajúci sa vo vnútornom uchu. Impulzy z týchto zmyslov sú spracovávané vyššími nervovými zložkami a spoločne nás informujú o svete okolo nás a v nás. Vzhľadom na to, že sluchový aparát sa celý čas vyvíjal spolu s vestibulárnym orgánom, rozhodla som sa venovať i tomuto a nerozdeľovať ich. Poďme sa teda spolu vydať za poznaním a rozšírme si obzory o uchu- orgánu zmyslovému, slúžiacemu k vnímaniu zvuku a polohy. Verím, že ak v tejto práci...
Lidské a zvířecí ucho, srovnávací anatomie a fyziologie
Šlehobr, Ondřej ; Zahradil, Jaromír (vedoucí práce)
Pro téma své diplomové práce, která se zabývá komparativní anatomií a fysiologií lidského a zvířecího ucha, jsem se rozhodl z několika důvodů. Především je to můj dlouholetý zájem o morfologické obory, a v nemenší míře i o přírodu jako celek. V následujících kapitolách se za pomocí literatury pokouším nastínit stavbu a funkci statického a akustického aparátu u jednotlivých tříd obratlovců. Vzhledem k fylogenetickým souvislostem se první dvě kapitoly zabývají bezobratlými, u kterých se již dávno před vývojem vlastního statoakustického ústrojí vytvořily orgány umožňující orientaci v prostoru a později schopné vnímat vibrace působené zvukem. V dalších kapitolách je popsána anatomie a fysiologie ucha ryb, obojživelníků, plazů, ptáků a savců, se zřetelem na vývoj akustického aparátu, neboť statický aparát se od třídy ryb vyskytuje prakticky v nezměněném stavu ve vývojové linii až k člověku. V kapitolách o rybách a obojživelnících jsou dále popsány specifické mechanoreceptory, tvořící postranní smyslovou linii. Ta zastupovala u primárně vodních obratlovců sluch a umožňovala vnímat zvukové vibrace přenášené kapalinou u živočichů nemajících ještě speciální sluchové orgány. Vzhledem ke stejnému embryonálnímu původu a inervaci lze právě postranní smyslovou linii považovat za předchůdce statoakustického orgánu. V...

Viz též: podobná jména autorů
2 ZAHRADIL, Jarmil
Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.