|
|
The crime of genocide in the light of a judgment of the ICJ
Rákociová, Silvia ; Šturma, Pavel (vedoucí práce) ; Balaš, Vladimír (oponent)
Zločin genocídia vo svetle rozsudku MSD Diplomová práca sa zaoberá vplyvom rozsudku1 Medzinárodného Súdneho Dvora (MSD) na zločin genocídia. Dňa 22. marca 1993 podala na MSD Bosna a Hercegovina žalobu proti bývalej Federatívnej republike Juhoslávia (FRJ). FRJ bola obvinená z porušenia Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia (Dohovor). Po 14 rokoch MSD nakoniec dňa 26. februára 2007 vo veci rozhodol. Na úvod sa Súd musel vysporiadať s procesnou námietkou žalovaného proti jurisdikcii Súdu a až po jej kladnom zodpovedaní sa zameral na samotné meritum veci. Podstatná časť rozsudku sa zaoberá zodpovednosťou štátu za genocídium. Napriek tomu, že Dohovor takýto záväzok výslovne nezakotvuje, Súd ju vyvodil z článku I. Zákaz genocídy je stanovený nie len v obyčajovom práve, ale aj v Dohovore. Následne "Súd poznamenáva, že sporné záväzky v prípade (...) a zodpovednosť štátu (...) sú záväzky a zodpovednosť podľa medzinárodného práva. Nie sú trestnej povahy."2 Preto štandard dokazovania nedosahoval taký vysoký stav, akým je stav bez dôvodných pochýb (typický pre trestnú zodpovednosť), avšak Súd aj tak požadoval "dôkazy úplne presvedčivé", ktoré odrážajú primeraný stupeň istoty pre tak závažné obvinenia, ako je zločin genocídia. Súd takisto rozhodol, že zodpovednosť štátu je úplne nezávislá na individuálnej...
|
|
|
The crime of genocide in the light of a judgment of the ICJ
Rákociová, Silvia ; Šturma, Pavel (vedoucí práce) ; Balaš, Vladimír (oponent)
Zločin genocídia vo svetle rozsudku MSD Diplomová práca sa zaoberá vplyvom rozsudku1 Medzinárodného Súdneho Dvora (MSD) na zločin genocídia. Dňa 22. marca 1993 podala na MSD Bosna a Hercegovina žalobu proti bývalej Federatívnej republike Juhoslávia (FRJ). FRJ bola obvinená z porušenia Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia (Dohovor). Po 14 rokoch MSD nakoniec dňa 26. februára 2007 vo veci rozhodol. Na úvod sa Súd musel vysporiadať s procesnou námietkou žalovaného proti jurisdikcii Súdu a až po jej kladnom zodpovedaní sa zameral na samotné meritum veci. Podstatná časť rozsudku sa zaoberá zodpovednosťou štátu za genocídium. Napriek tomu, že Dohovor takýto záväzok výslovne nezakotvuje, Súd ju vyvodil z článku I. Zákaz genocídy je stanovený nie len v obyčajovom práve, ale aj v Dohovore. Následne "Súd poznamenáva, že sporné záväzky v prípade (...) a zodpovednosť štátu (...) sú záväzky a zodpovednosť podľa medzinárodného práva. Nie sú trestnej povahy."2 Preto štandard dokazovania nedosahoval taký vysoký stav, akým je stav bez dôvodných pochýb (typický pre trestnú zodpovednosť), avšak Súd aj tak požadoval "dôkazy úplne presvedčivé", ktoré odrážajú primeraný stupeň istoty pre tak závažné obvinenia, ako je zločin genocídia. Súd takisto rozhodol, že zodpovednosť štátu je úplne nezávislá na individuálnej...
|
host ::
RSS.